2.etapa  -  Beh na Manínec

 

 

 

 

  Autor: Mino, 26.3.2017

 

 

 

 

Prvá zo starých klasík

Od roku 2008 kedy Tour de Považie vznikla, prešla značnou premenou. Ako sa k nám postupne pridávali bežci z okolia, vtedy zároveň sa aj upravovali lokality etáp tak, aby takmer každý mal vo svojom regióne domácu etapu. Dnes už nikto nemôže povedať, že názov ligy nevystihuje jej podstatu. Z pôvodného modelu z roku 2008 tak ostali v TdP len tri etapy, ktoré sa behajú od jej vzniku. Ja ich nazývam Klasiky a prvú z nich sme dnes absolvovali. Samozrejme od minulého ročníka prešla drobnou zmenou, pretože účastníkom prišlo pôvodné stúpanie na vrchol Manínca príliš jednoduché a tak si zvolili najťažšiu variantu cesty na tento malý no Považskobystričanmi veľmi obľúbený kopec.

                 

Pomaly ďalej zájdeš tu neplatí

Manínec je jedna z mála etáp, ktorá sa behá tak povediac s vypnutou hlavou. Priestor na nejaké taktizovanie tu nieje. Kto príliš zaspí na štarte, tomu sa veľmi ľahko môže stať, že už súperov nedobehne. Kedysi takto strašil súperov Miro Labudík, ktorý to vždy na úvod napálil a pár krát sa stalo, že to úspešne dotiahol až do cieľa. Odvtedy si už všetci dávajú pozor, aby sa niečo podobné neopakovalo. Na Manínci je ako sa hovorí vymaľované za približne 20 minút, no rovnako ako na Malom Maníne, tých dvadsať minút vždy poriadne bolí :).

Rekord z Dohnian už neplatí

Len pred týždňom sme sa vytešovali, že konečne sa účasť vyhupla na číslo 30, čo bol v tej dobe účastnícky rekord. No zabehnúť na Manínec si nás prišlo 32 a to aj bez účasti niektorých stálic z minulých ročníkov. Veľký podiel na tom má opäť klub Bootcamp Girls Dulov, ktoré evidentne Tour de Považie chytila a zatiaľ majú 100% účasť. Dnes si priviedli aj bodyguardov a tak Dulov mal dnes na etape najväčšie zastúpenie. Samozrejme nechýbal ani dorast. Joko už si pomaly zaškoľuje nástupcu aby konečne niekto ten víťazný pohár domov doniesol, no Dako aj tak asi ostane pri futbale, tam sú väčšie peniaze :). Michal už tiež plánuje do budúcnosti a tak premiéru si dnes odbil jeho syn Tomáš.

Kamzík na víťaznej vlne

Ako som už písal, po štarte tejto etapy sa na nič nečaká a všetci hrajú na tie nohy ako najlepšie vedia. Do čela išiel hneď Kamzík, nasledovaný Lukášom, Jozefom Mitalom

(dúfam, že sa neurazí ak mu dám nick Jomi, lebo písať celé mená to je otrava :). Inak všetci by ste si mali dať nejaké skratky, bude sa to ľahšie písalo. Peťovi Pastorekovi dám zatiaľ skratku PePa a Martin Hatňančík ma dokonca sám oslovil, že chce aby som ho v reporte uvádzal ako Hato. Takže Kamzík, Lukáš a Jomi s PePom diktovali tempo zvyšku pelotónu. Najväčšie rozdiely sa dnes neudeľovali v prudkých pasážach, ale práve v rovinatých prechodoch, pretože ten kto vie aj za horizontom udržať vysoké tempo, ten má obrovskú výhodu. Kamzík dnes na nič nečakal, minule to trochu pretaktizoval, no dnes trať dokonale poznal, tak drel od začiatku až do cieľa. Lukášovi teda neostávalo nič iné iba sa snažiť čo najviac limitovať svoju stratu. Zato o bronz bol dnes veľký súboj. Jomi nabudený z dobrého výsledku v prvej etape si trúfal dnes vyšliapnuť aj na PePa. Takže táto dvojica mala o zábavu postarané. Najviac zábavy si dnes asi užil Mino, okolo ktorého sa to dnes zasa riadne mlelo. Pri vbiehaní do lesa bol pred ním Hato, no Mino po minulej etape vedel, že ho musí držať stále pod tlakom aby si nemohol nikde vydýchnuť. V lese sa okolo nich prehnala fučiaca lokomotíva Majo Junga. Majo dnes bežal famózne. Mino takticky pred stromom išiel pred Hata aj Lišiaka, tak aby mu neušli pri podliezaní stromu. Predsa len Mino so svojimi dvoma metrami mal v tomto mieste asi najväčší problém. Lišiaka to ale neodradilo a kúsok za stromom predsa cez Mina išiel. Na Hatovi sa začalo trochu podpisovať pekelné tempo, tak si s Minom prehodili pozície. Aby som nezabudol v lese bol pred Minom aj JarSem, ktorého v tomto mieste hnala vpred aj jeho rodina. Na poli sme začali postupne dobiehať jednotlivé Bootcamp Girls, ktoré mali pred sebou už len čerešničku na torte v podobe výživného stúpania na Manínec. JarSem sa snažil z rovinatých úsekov vyťažiť čo najviac a urobiť si náskok, no Mino sa ho držal ako kliešť a za sebou viezol ďalších prenasledovateľov. Nasledoval rýchly zbeh okolo Manínca kde už Mino stúpal na päty JarSemovi a malo sa rozhodnúť v záverečnej stene. To už ale tí najlepší mali za sebou prvé metre ťažkého stúpania. Kamzík išiel ako stroj a na svoje konto si pripísal ďalších 26 sekúnd pred Lukášom. Krôčik po krôčiku si Kamzík plní svoj plán nazbierať dosť aby mohol v kľude vynechať MTB časovku. Zato Jomi v záverečnej stene poriadne zabral a nadelil PePovi 22 sekúnd, čo ho v celkovom hodnotení katapultovalo už na tretie miesto. Boj o stupne víťazov bude v tomto ročníku naozaj zaujímavý. Joko bol dnes opäť do top 5, takže jeho šance stále žijú. Nasledujúca etapa bude podstatne dlhšia, isto už kuje plán ako zaútočí. Majo Junga dnes musel vstávať pravou nohou, pretože vyškolil aj omnoho mladšie ročníky. JarSem si nechal dostatok síl aj na záver a tak len počas stúpania na Manínec dokázal nadeliť Minovi 26 sekúnd. Lišiak sa snažil svoj náskok držať zuby nechty a nakoniec ho aj o 4 sekundy udržal pred Tomášom Valentom a Minom, ktorí sa celú cestu hecovali a dvakrát si prehodili pozície. Zároveň spoločne odpojili Hata, ktorý bol v spodnej pasáži stúpania tiež v boji o 9. miesto.  Nakoniec sa o štipku viac vyždímal v cieli Tomáš a Mino o sekundu obsadil 10. miesto. Bol ale spokojný. V takejto konkurencii byť do top ten to už niečo znamená :). V celkovom poradí figuruje na rovnakom mieste, takže vládne spokojnosť. Keď sa pozerám na výsledky, tak zatiaľ mám obrovskú radosť. Všetci sú tam natlačený v sekundách a stačí jeden slabší deň a bude vás to stáť poriadne veľa. Vystavujeme sa tak navzájom veľkému tlaku, ktorý nás núti podávať maximálne výkony. Tréningový efekt tak podľa mňa už nemôže byť lepší. Výsledkom bude po skončení TdP kondícia, ktorú určite zúžitkujete aj v iných pretekoch.

A čo nás čaká nabudúce?

V nedeľu 2.4. 2017 sa TdP presúva do kúpeľov Nimnica, kde si dáme tvrdý kros, ktorý ma cieľ na výhľadovom kopci s názvom Holíš. Staviteľ trate Majo Hudec si povedal, že prečo nezabiť dve muchy jednou ranou a trať natiahol nie cez jeden, ale dva kopce. Čiže na nás čaká porcia nielen nastúpaných, ale aj zklesaných metrov. Spolu s dĺžkou to bude poriadna zaberačka. Po minuloročnom blatistom zážitku už nikto z nás nenazve túto etapu inak ako Púchovský Masakros. Verím, že tento rok k nám bude počasie milosrdnejšie a namiesto výcviku špeciálnych jednotiek si užijeme behavý kros. A keďže máme celú minuloročnú TdP sfilmovanú, tak samozrejme pripájam linky z vlastnej produkcie, ale aj produkcie Púchovskej Televízie, ktorá bola tiež prítomná

 

https://www.youtube.com/watch?v=A_aq0xXfM0s https://www.youtube.com/watch?v=4SKKJqHfoUg&t=132s .

 

 

Čas sa konečne posunul do letného režimu a už hlásia aj stabilné pekné počasie, takže nezabudnite poctivo trénovať a vidíme sa v Nimnici.