8.etapa  TdP2016 - Beh na Strážov

 

 

Autor: Mino,8.5.2016

 

 

Po dvojtýždňovej pauze dnes opäť pokračovala TdP už ôsmou etapou. Jednalo sa o novinku v Tour, aj keď cieľ bol všetkým dobre známy. Cieľ bol totiž na 1213m vysokom Strážove. Čo bolo ale nové bola oblasť, odkiaľ sa štartovalo. Dlhé roky sme na Strážov behali zo Zliechova, no tento rok prišiel nápad dať si to z Priedhoria. Dedinka Priedhorie je súčasťou Pružiny. Sama o sebe neponúka žiadnu zaujímavosť, teda okrem tabuliek, ktoré upozorňujú na prítomnosť štvornohých obyvateľov, ktorých by asi nikto z nás nechcel stretnúť osobne :).

 

No len pár sto metrov od posledného domu začína komerciou neobjavený outdoorový raj. Oblasť vyhľadávaná predovšetkým horolezcami pre parádne steny na lezenie ako napríklad žiletkové blues a pod. . Nachádzajú sa tu aj parádne cyklotrasy a o podmienkach na behanie ani nehovorím. Je to tu také super, že sem zavíta Tour v tomto roku ešte raz pri bike etape, kde si zmeriame svoje sily v stúpaní na lúku pod Kačkou. Počasie vyšlo parádne a čakala sa teda veľká účasť nakoľko sa bežalo na najvyšší bod celej TdP. No ukázalo sa, že nezáleží kam sa beží a ani aké dobré je počasie. Keď proste nesadne všetkým termín, tak na žiadnom faktore nezáleží. A tak Strážov zaznamenal v tomto roku najnižšiu účasť 18 bežcov. Mal som pocit, že na parkovisku bolo viac áut ako bežcov. Po pauze sa ukázal na etape aj pionier tohto športu Miro Sobek, ktorý ale musel do seba nahádzať zopár ampuliek neznámej látky aby to dnes dal. To tak trochu vysvetľuje, že prečo Miro vzhľadom na svoj vek v extrémnych stúpaniach stále naháňa mladých :). Najväčšia pozornosť sa ale upierala na Kamila, pre ktorého to bola prakticky domáca etapa. No Kamil prednedávnom na stránke verejne prehlásil, že na tejto etape skončí Ľubošova séria víťazstiev v tomto ročníku. Všetci sme si hovorili, že Kamil musí mať formu keď takto verejne vyzýva Kamzíka. No všetky naše očakávania padli, keď Kamil ako obvykle pri príchode na štart ohlásil dôvod prečo to dnes nevyjde. Ale aby som zasa len nehanobil, tak treba uznať, že Kamil bol pred pretekom vraj pár dní chorý tak mu to môžeme tentokrát odpustiť. V pohode nebol ani Ľuboš, lebo vraj sa deň pred etapou poriadne narobil s uhlím a poriadne si ponaťahoval svaly na nohách. No nedal na sebe nič poznať, jediným znakom jeho únavy bolo, že málo rozprával :). Ďalším do partie unavených bol Peťo Cengáč Ceniga, ktorý v sobotu absolvoval horský maratón s niekoľkotisícovým prevýšením, ale prišiel zregenerovať na etapu na Strážov :). Štartovalo sa pred mostom, ktorý tvorí akúsi vstupnú bránu do peknej doliny.

 

Miro Labudík štartoval o pár minút skôr a ešte pred ním aj Peťo Knížat aby nafilmovali video z dnešnej etapy. Peťovi

 

 

sa to pravdepodobne podarilo, no Miro Labudík si nechtiac urobil neplánovaný výlet po Strážovských vrchoch. Keďže štartoval iba pár minút pred Kamzíkom tak čakal, že po dvoch kilometroch ho už hádam uvidia. No buď bežal tak rýchlo, alebo borci tak pomaly, no Miro po prebehnutí dvoch pekných dolín kde sa nachádzal rázcestník sa nepozrel na tabuľky a odbočil pri kríži prudko hore, keďže si nejak pamätal, že na Strážov sa ide prakticky v úvode cez potôčik. Čo si ale neuvedomil je, že tu je veľmi veľa podobných potôčikov, veď predsa táto oblasť zásobuje Považskú Bystricu tou najkvalitnejšou vodou. Nebolo mu dokonca ani čudné, že dlho nevidel značku. Proste sa bezhlavo boril v hlbokom lístí a až keď potôčik zrazu zmizol aj s akože cestou tak si uvedomil, že sa stratil :). Vedel, že sa poriadne sekol a cesta na Strážov vedie úplne inokade. Naspäť sa mu vracať nechcelo a tak zvolil traverz divočinou smerom, kde si myslel, že bude Strážov a v hlave sa mu premietala tabuľka z dediny a dúfal, že sa večer neobjaví v správach :). Našťastie jediné čo stretal boli stáda sŕn. Po asi desiatich minútach blúdenia sa dostal na zelenú značku, ktorá ho doviedla do sedla pod Sokolie. To už trochu vedel, že kde asi je no čakal ho ďalší prebeh divočinou na vyvýšený bod aby mohol lokalizovať Strážov. To sa podarilo a tak začal beh hrebeňom až do sedla pod Strážovom, kde sa napojil na oficiálnu trasu preteku. Niekoho asi bude iritovať koľko priestoru som venoval tejto mojej výprave, no pravdupovediac dnes toho o priebehu preteku nemám moc čo povedať, keďže kolegov som stretol až tesne pred cieľom. Jedno je ale jasné, Ľuboš opäť vyhral a aj napriek spomínaným bolestiam myslím, že vylepšil Kamilov rekord, ktorý tu má zabehnutý, takže ak by aj Kamil nebol pred etapou chorý, na Kamzíka by nemal šancu. Lukáš kryl svojmu učiteľovi chrbát a spolu si tak na vrchole mohli vychutnať double, keďže ostatných za sebou nechali dosť výrazne. Čo ale chcem ešte vyzdvihnúť, to je výkon Petra Šamaja. Peter trénuje len krátko, no dnes si počínal výnimočne dobre. V takto náročnej etape byť na deviatom mieste a iba 26 sekúnd za šiestym Mišom Letkom, to je výkon hodný uznania.Ale aj Martin Marko predviedol štandardne dobrý výkon. Našťastie kameramanov bolo dnes na trati viac a tak určite nebudú chýbať zábery, ktoré priblížia dianie na trati aspoň obrazom. Mne dnes žiaľ plán urobiť super video nevyšiel. Určite nebude chýbať ani spoločná vrcholovka.

 

Cestou späť si bežci ešte natrhali za hrsť medvedieho cesnaku, ktorého je tu neúrekom a zastavili sme sa aj pozrieť Strážovský vodopád, ktorý vďaka nedávnym búrkam mal dostatok vody. Takže toľko k dnešku. Už v stredu na nás čaká najkratšia etapa, ktorá nás zavedie na výhľadovú skalu na Malom Maníne. Etapa naozaj krátka, no prevýšenie ktoré tam je určite poriadne prevetrá priedušky každého z bežcov. Lukáš tu dokonca sníva, že by mohol svojho učiteľa potrápiť :). Zraz bude na rovnakom mieste ako pri etape keď sa bežal Manín serpentíny. Po dnešnej kráľovskej etape dobre zregenerujte, vidíme sa v stredu.