7.etapa TdP2016 : Beh na Veľký Javorník

 

 

Autor: Mino, 24.4.2016

 

Z extrému do extrému by sa dali zhrnúť do jednej vety dve predchádzajúce etapy. Zatiaľ čo pred týždňom sme sa na slnku v stúpaní na Budzogán varili pri 25 stupňoch, dnes na hrebeni Javorníkov na otvorených úsekoch, kde fúkal nárazový vietor sa pocitová teplota mohla pohybovať aj niekde okolo -10 stupňov. To, že príde zmena počasia sme vedeli už vopred, no len málokto si vedel predstaviť, že zimu, ktorá tento ročník absentovala na Malenici si vynahradíme na Javorníkoch. Určite si mnohí hovorili, že v takomto počasí sa hádam etapa nepobeží a možno práve kvôli tomu na štart neprišli, no mi beháme za každého počasia okrem búrky, to by sme na hrebeň asi nešli, no trochu snehu nás predsa nemôže odradiť a kto si prečíta reporty z predošlých dvoch ročníkov Malenice, tak pochopí prečo :). Situáciu na hrebeni ráno ukazovali webkamery, takže všetci boli naladení na zimný pretek. Cestou na štart v aute sme si ešte hovorili, že dnes by mohli prísť na etapu aj bratia Česi keďže je to na hraniciach a podmienky najviac pripomínajú ich obľúbený Lysacup. A predsa, z Kasární na štart dobehol Radek Šnevajs, ktorého priezvisko foneticky preložené z nemčiny znamená snehobiely, tak hádam už je každému jasné prečo bola dnešná etapa na snehu :). Radek ale nebol jediným staronovým menom v tohtoročnom štartovom poli. Prvý krát si prišli Tour de Považie vyskúšať aj Jozef Mitala z Partizánskeho, ktorý ale Javorníky veľmi dobre pozná, Roman Rosina a Paľo Brtiš, ktorých namotali asi kolegovia z PÚ vetvy, no a konečne sa ukázal aj Mišo Ciesarík, ktorému zjavne tak zachutil minuloročný sneh na Malenici, že si dnešnú príležitosť prebehnúť sa na konci apríla zasneženou krajinou jednoducho nemohol nechať ujsť :). Aj vďaka všetkým týmto novým bežcom sa dnešná účasť dostala na číslo 21 kusov, čo je vzhľadom na podmienky a marodky niektorých borcov, ktorých skolil predchádzajúci pekelný týždeň, perfektná účasť. Poďme ale k preteku. O desiatej sa všetci šikovali na štartovnom moste a čakalo sa ešte na Maja Blaha, ktorý to stihol len tak tak. Česť odštartovať etapu dnes dostal Peter Šamaj, pre ktorého je to domáca etapa. Hneď po štarte sa začal pozičný boj o čo najlepšie vbehnutie do prvého singláča, kde sa nedá obiehať. Ako prvý tam vbehol Cengáč, ktorý dnes pôvodne nemal štartovať, nakoľko mal v pláne závod v Prahe. Po Žibride ale Peter ochorel a tak plány na Prahu mu padli. Pozitívum na tom je to, že vďaka dnešnej účasti je stále v hre o pódium na konci celej Tour. Cengáč teda napálil úvod akoby sa nepoučil z minulého roka, kedy sa mu práve prepálenie tempa stalo osudným. No na druhú stranu ho treba pochváliť za odvahu a snahu znepríjemniť to Kamzíkovi. Ľuboš si to celé ale kontroloval a nedal Peťovi moc priestoru a za sebou ešte ťahal svojho žiaka Lukáša. Po úvodnom krátkom singláči začína dvojkilometrová stena až na hrebeň. Prekvapivo vpredu na nejakej štvrtej pozícii sa držal Peťo Šamaj. Papradňanská rozvietka informovala, že Peter v týždni poctivo trénoval a tak sa mohlo stať, že mu záhadne stúpla forma. Prvá trojica sa pomerne rýchlo odtrhla a išla si vlastný pretek. Peťovi Šamajovi záhadne forma nestúpla a začal sa pomaly prepadať. Na štvrté miesto sa priebežne prepracoval Jozef Mitala, ktorého stíhala dvojica Jaro Semančík a Miro Labudík. Ostatný prekvapivo nejako nestíhali. Čakalo sa, že vpredu budú Michal Letko a Majo Hudec, ktorí sa často pohybujú v prvej päťke. Majovi by dokonca mala táto etapa vďaka počasiu ohromne sedieť. Ako Púchovský ľadoborec si musel pripadať ako v lete na pláži :). Kto nevie o čom tu píšem nech si pozrie nasledujúce video :)

 

 

Rovnako Joko bol dnes slabý ako päťkrát vyluhovaný čaj, no vraj to bolo spôsobené únavou zo včerajšieho duatlonu. Každopádne to svedčí o veľkej konkurencii, ktorá na Tour je. Akonáhle neprídete na etapu dobre pripravený, tak máte problém sa dostať do top ten. Zhruba na prvom kilometri v stúpaní stál Miro Letko

 

 

, ktorý dnes zastával úlohu kameramana. Miro je na takéto podmienky expert, veď z LC kde panujú podobné podmienky urobil už mnoho videí, takže už teraz sa môžeme tešiť. Na čele sa podarilo dvojici Ľuboš a Lukáš odpárať Cengáča a malo sa teda schyľovať k súboju žiak a učiteľ. Ľuboš zámerne nenastúpil Lukášovi hneď a chcel počkať až na hrebeň. Na treťom mieste Cengáč mal už iba starosť aby udržal svoj náskok pred prenasledovateľmi. Aj keď ho všetci videli, bolo to až príliš ďaleko, aby sa s tým dalo niečo robiť ak by mu riadne neseklo. Najväčšie boje sa odohrávali za ním. Dosť dlho sa na štvrtom mieste držal nováčik Jozef Mitala, ktorého mala na dohľad dvojička Jaro a Miro. Miro Labudík si hovoril, že sa nebude nikam plašiť a nechá sa ťahať Jarom Semančíkom, veď Jozefovi vzhľadom na jeho pevnejšiu postavu predsa musí dojsť hovoril si. Lenže skôr došlo Jarovi a tak Miňovi nezostávalo nič iné ako sa vydať Jozefa stíhať sám. Odpáral teda Jara a išiel za Jožom. Ten si stále udržoval dobré tempo a nebolo ľahké ho docvaknúť. No asi 500 metrov pred hrebeňom sa to Miňovi podarilo a chcel ísť cez Jozefa, lebo nevedel čo sa bude diať na hrebeni a nechcel to nechať na náhodu. Jozef sa ale nechcel dať a prvé dva ataky odrazil. Miňo si ale všimol, že po každej obrane Jozef výrazne spomalil ,čo značilo, že tvrdé stúpanie ho už celkom pekne načalo. Rozhodol sa teda pre ďalší nástup, no omnoho razantnejší a dlhší ,aby Jozefa definitívne zlomil. A podarilo sa, Miňo tak prekvapivo vybiehal na hrebeň na neuveriteľnej štvrtej pozícii. Samozrejme výbehom na hrebeň sa pretek nekončí, naopak je iba v polovici. No Miňo nešiel v stúpaní hranu a tak tušil, že by toto super umiestnenie mohol udržať. Hrebeň na Javorníkoch je behavý, takže treba odpojiť redukciu a zapnúť prevod do rýchla. Podmienky boli na dátum divoké, no malo to svoje čaro pretože sme mali celé Javorníky pre seba. Najhoršie to mal asi Kamzík, pretože na hrebeni už bežal neohrozene prvý v hmle a snehu a nevedel poriadne kade bežať. My všetci sme sa už riadili iba podľa jeho stôp. Lukáš istil druhú priečku, ktorou sa po posledných nevýrazných výkonoch na jeho pomery opäť vrátil do boja o druhé miesto celkovo. Cengáč si neohrozene strážil tretie miesto s ktorým môže byť spokojný. Schladil tak Joka v boji o záverečnú medailu a vyslal jasný odkaz Peťovi Pastorekovi. Boj o záverečnú bedňu bude ešte napínavý :). Iba kilometer od famózneho štvrtého miesta v tejto konkurencii bol Miňo, no zrazu kde sa vzal, tu sa vzal Andrej Liška a ako Lišiak keď naňho poľujú poľovníci prebehol okolo Miňa, že nemal šancu na odpoveď. Pre Miňa to značilo, že ostatný nebudú ďaleko. A naozaj keď sa asi 500m pred cieľom otočil, tak Michal bol za ním nejakých 30 – 40 metrov. Miro teda pozbieral všetky fyzické aj psychické sily a investoval ich do záverečného stúpania na Veľký Javorník, pretože to bolo jediné miesto kde mal Michal ešte šancu. No Miňo si s tým poradil a Michala nechal za sebou. Tešilo ho nielen umiestnenie, veď so 103 kilami poraziť v behu Michala, Joka, Vezíra s tým tento rok moc nerátal. Jokov skalp si takmer pripísal aj Peter Šamaj, ktorý tu zaznamenal zatiaľ svoje top umiestnenie v Tour. Fero Hrtánek dnes padol v poradí o štyri priečky v porovnaní s predošlou etapou. Aj to je dôkaz ako je Tour našlapaná, stačí že nemáte deň a všetci idú cez Vás. Mário Klobučník po dlhšej prestávke opäť v Tour a myslím, že môže byť spokojný, zaznamenal svoje najlepšie umiestnenie. Radek sa pred etapou obával, že skončí na poslednom mieste, no 14. priečka je dôkazom, že stále nepatrí do starého železa a môže sa naháňať s mlaďasmi. Navyše mal v nohách zbeh z Kasární, čo ešte viac podtrhuje jeho výkon. Janči Ištvaník dnes v súboji s Miňom stratil výrazne, ako potvrdil moc sa teraz tréningu nevenuje, čo sa automaticky prejaví, ale tréning na etape Tour sa vyrovná trom bežným, takže aj toto je dobrá forma prípravy. Jarovi Jandúchovi dnes termika nepriala a nohy ho neniesli tak ako by si predstavoval, no zatiaľ 100% účasť ho v tabuľke celkového poradia vyniesla na ôsme miesto na čo sa mu isto dobre pozerá. Roman  Rosina a Pavol Brtiš, ktorí mali dnes v Tour svoju premiéru si prežili krst snehom. Predsa len takého podmienky sú na etape iba raz do roka a oni to práve vymákli :). Ale minimálne Paľo na mňa po etape pôsobil, že sa mu to veľmi ľúbilo, takže ho asi ešte v nejakej etape uvidíme. Verím, že podobne na tom bol aj Roman. Michala C. som už spomínal, že tieto podmienky ho isto lákajú, nečudo keď je horolezec. Tak hádam ho to dnes nakoplo k účasti aj na ďalších etapách. No a nakoniec Miro Letko, ktorý vďaka chorobe dnes pôsobil ako kameraman a umožnil tak Mirovi Labudíkovi dosiahnuť parádne umiestnenie za čo mu ďakujem :). Mirec sa nám dokonca postaral aj o cieľovú fotografiu, ktorú som si dovolil

 

  

 

opäť mierne upraviť. Na fotke chýba učiteľ a žiak, ktorí majú stále niekde naponáhlo :).

To je asi všetko k dnešku. Teraz si dá Tour de Považie dvojtýždňovú pauzu, kvôli pretekom, na ktoré chcú niektorí borci ísť. Pre ostatných to bude čas na zregenerovanie, doliečenie, prípadne doladenie formy. 8.5. ale začneme opäť poriadne zostra. Bude na nás čakať Strážov, na ktorý pobežíme z Priedhoria. Strážov ako najvyšší bod celej Tour de Považie bude určite lákadlom aj vďaka prevýšeniu, ktoré je tu najväčšie. Keď sa k tomu pridá ešte aj najlepšie počasie tak to asi bude naj etapa. Veľa ľudí označuje Strážov aj ako vrch s najkrajšou lúkou na Slovensku. Kto hore ešte nebol, má možnosť v prípade pekného počasia presvedčiť sa sám. Verím, že to už konečne sadne všetkým termínovo aj zdravotne a účasť bude možno atakovať rekordy. Takže trénujte tvrdo, lebo konkurencia nespí :).