3.etapa  TdP 2016 : Beh na Manínec

 
 
Autor: Mino, 3.4.2016
 

Zdravím všetkých priaznivcov Tour de Považie, dnes si čo to povieme o tretej etape, ktorá finišovala na druhom najznámejšom kopci Považskej Bystrice a to konkrétne na Manínci. Na charakteristiku tohto kopca by sa asi najlepšie hodila veta, ktorou si niektorí muži pred ženami dvíhajú sebavedomie a to „ Aj malý šašo vie urobiť veľké divadlo „ :). Každopádne na Manínci táto veta platí doslovne a tento malý kopec s nadmorskou výškou iba 600m sa bežcom postaral o predstavenie, na ktoré len tak ľahko nezabudnú. Ak to číta niekto, kto ešte s nami nebežal, tak si povie, že čo tu zveličujem veď Manínec sa už behá roky. No tento rok sme urobili finiš z južnej strany a to bola zábava, teda aspoň pre mňa z pozície kameramana. Samozrejme môžete trikrát hádať, kto nahuckal Lukáša aby presadil túto variantu :). Počasie si na svoju domácu etapu objednal Mino priam ideálne. No napriek tomu účasť nedosiahla prvý krát v tomto roku hranicu 20. No aj 19 bežcov bolo zárukou toho, že to bude super pretek, pretože nechýbala takmer celá špička. Teda okrem Kamila, ktorý sa dopočul, že tento rok nebudú na BA maratón pozvaní bežci z Afriky, a tak si aj s Jokom išli vybehať svoje top umiestnenie na polovičnej trati. Mino išiel opäť popredu, aby mohol sfilmovať záverečné utrpenie všetkých účastníkov. No ešte pred odchodom stihol povzbudiť Cengáča, že dnes by sa mu mohlo dariť, pretože etapa je veľmi rýchla a extrém príde až v úplnom závere. Od štartu zobral oprate preteku do svojich rúk Ľuboš a išiel hneď úplne naplno, pretože vedel, že nesmie dať vydýchnuť dvom mladým puškám, aby im v závere úplne došlo. S odstupom to sledoval team Johnson controls, teda dvojička Vlado Kudla a Peťo Pastorek. Peťo je výborný na rovinách a zbehoch a Vlado je zasa špičkový vrchár takže v prípade, že by sa bežala dvojčlenná štafeta, určite by boli adeptami na víťazstvo. No v Tour ide každý za svoje a tak sa s tým museli nejako popasovať. Konečne na etapu dorazil aj Fero Hrtánek, no ako sám povedal, zatiaľ toho moc nenatrénoval takže nečakal zázraky. Na poli pod Maníncom to ešte bolo celkom pohromade a všetci mali súperov takpovediac na dostrel, len málokto vedel, čo ich v závere čaká.   Tento rok sa totiž nebežalo z pod Manínca priamo hore,  odbočilo sa doprava a nasledoval singláčom zbeh okolo Manínca až pod hrebeň z južnej strany. Zbeh je prudký a všetci tu zaradili najvyšší stupeň a rozbehli to naplno. Tu si ešte isto všetci hovorili, akú super variantu Kamzík s Lukášom navrhli, no potom prišlo vytriezvenie a pred nimi stála zrazu stena s názvom hrebeň Manínca. Každý kto behá do vrchu vie akým vypínačom je keď sa zo zbehu razom prejde do dlhého extrémneho stúpania. Ľuboša by ale nevyplo ani keby sa bežal Manínec hore dole trikrát :). Zato mladé pušky, ktoré ho naháňali vyplo úplne. Na videu, ktoré tu tiež zavesím to vyzerá, že nie Kamzík, ale Lukáš s Cengáčom majú 50 rokov a práve ich seklo v krížoch :). Ale aby som len nesrandoval tak treba uznať, že obaja podali skvelý výkon a v prípade Peťa Cenigu zaostať za Kamzíkom iba 19 sekúnd, to je znak extratriedy, pretože Ľuboš behá ako z inej planéty. A Lukáš tiež preukázal super výkonnosť, no myslím, že si veril minimálne na druhé miesto. Vlado ukázal kvalitu vrchára a doťahoval sa na Lukáša, no keďže nebol pod stúpaním dosť blízko, tak to už nestihol. Peťo Pastorek to skúšal štýlom do stromčeka, no efekt nebol badateľný. Nasledoval Andrej, ktorému sa v závere opäť nalialo do bandasiek mliečko a tak jediné na čo sa zmohol boli zúfalé výkriky no nakoniec svoju pozíciu v závere pred dotierajúcim Majom Hudecom uhájil. Inak doporučujem si pozrieť video z minuloročného Manínca a porovnať ho s dnešným. Je to celkom zábavné ako letel Andrej hore v minulom roku na starej trati a ako ledva prekladal nohy v dnešnej etape :). Napriek tomu, že to vyzeralo, že všetci sa len tak tackajú, tak časy boli na veľmi dobrej úrovni a pre netrénovaného človek nedosiahnuteľné. Michal si mohol záver v kľude vychutnať, pretože ho nikto neohrozoval. Miro Labudík sa dnes cítil dobre a kondícia stúpa preto si dal za cieľ prvú desiatku, ktorá mu ale ušla o jedinú sekundu, o ktorú ho na diaľku porazil Majo Junga, pretože Miro išiel trať v predstihu sám. V závere by sa asi obaja dobre ponaháňali :). Peťo Vyhnička sa nerád filmuje no vyzerá, že už si pomaly začína zvykať na kameru. Fero si dnes opäť pripomenul aká je silná konkurencia na Tour a ak chce stúpať poradím, bude musieť začať poriadne trénovať. Dnes to len tak tak uhájil pred Jarom Jandúchom, ktorý pozná Manínec dokonale, veď s padákom ho už šlapal mnohokrát a v závere to bolo vidno, pretože mal naozaj mohutný finiš. Podobne ako Janči, ktorý tiež trochu pošetril a v závere to riadne rozbalil. Ultra Peťo Knížat mal dnes podľa jeho slov rozihrané črevá, ale nevzdal to a Manínec dal. Majo Blaho má zatiaľ 100% účasť a v tabuľke celkového poradia mu patrí pekné 13 miesto. Tak schválne, že ktorý z Dohňanského teamu bude na konci Tour vyššie :). Miro Letko mal včera Október fest, takže sa veľké výkony od neho čakať nedali. No a nakoniec Miro Žbánek bol dnes určite rád, že absolvoval to martýrium, pretože z Manínca si mohol vychutnať nádherné výhľady. Toľko report odomňa. Pripájam ešte spomínané video 

 

 

 

a samozrejme nemôžem zabudnúť ani na spoločné foto, ktoré som pôvodne plánoval prikrášliť bublinami, pretože bolo miesto, no kvôli časovej tiesni som od toho nakoniec ustúpil.       

 

Ostáva teda už iba povedať pár slov k tomu čo nás čaká o týždeň. Štvrtá etapa nás opäť zavedie do Púchovského okresu, kde Majo Hudec pre nás namotal trať nad kúpeľmi Nimnica. Majo Junga túto trať pomenoval príznačne Masakros. Každý nech si pod tým predstaví čo chce, no podľa propozícii to nebude žiadna prechádzka ružovou záhradou. Finišovať sa bude na kopci Holíš, z ktorého v prípade pekného počasia budú pekné výhľady. Verím, že sa opäť zídeme vo veľkom počte a bude to už tradične super pretek. Takže trénujte tvrdo, lebo konkurencia nespí.