Finále TdP  2016

 

 

Autor : Mino,5.6.2016

 

 

Priatelia všetko sa raz musí skončiť a tak aj Tour de Považie 2016 v sobotu napísala svoju poslednú kapitolu. Absolvovali sme dovedna 67,2 km a nastúpali 6546m čo je takmer 974m na desiatich kilometroch. Toto sú už parametre, ktoré vzbudzujú rešpekt. Ale ešte skôr než začnem bilancovať celý ročník 2016, tak si priblížime priebeh finálovej etapy, ktorá sa už tradične posledné roky odohráva v Súľove. Súľov nám ponúka perfektné zázemie pre finále a ak sa k tomu pridá perfektné počasie ako v sobotu, tak je perfektný deň zaručený. Ako finálová etapa sa už v Súľove behalo všeličo, no tento rok sme sa rozhodli vrátiť k osvedčenému a nijako neexperimentovať. Aj keď úvodná pasáž na Súľovský hrad mi prišla ako experimentálna skúška toho kto sa rýchlejšie odpáli :). Stúpanie na hrad je totiž plné skalných útvarov a mimoriadne prudké, takže nielen, že nohy dostanú zabrať v prudkom stúpaní, ale neustále sa mení tempo a krok, pretože tu každú chvíľu preliezate nejakú skalu alebo rebrík. Navyše treba byť veľmi opatrní kam stúpate, pretože každý zlý krok môže bolieť. Toto platilo jak vo výbehoch, tak dvojnásobne v zbehoch. A aby bolo vidno, že si nevymýšľam, tak pripájam video ako to v týchto úsekoch vyzeralo. Miro Labudík kvôli nemu vyštartoval cca o dve minúty skôr aby stihol tých najlepších na spomínaných skalných pasážach.

 

Ako prvý ale do prvého stúpania vletel Jaro Jandúch, ktorý bol buď tak motivovaný dvojnásobným bodovaním v tejto etape, alebo len jednoducho nevedel čo ho čakalo. Sám Kamzík bol z toho v šoku, že čo Jaro stvára :). Samozrejme prišli prvé dvíhačky nôh cez skalné útvary a Jaro si rázom uvedomil, že takýmto tempom by sa asi skolaboval ešte pred príchodom na hrad. Precedil sa teda poradím naspäť a na čelo sa tak podľa správnosti dostal Kamzík nasledovaný Lukášom. Tu bolo naozaj vidno, že prezývka Kamzík, Ľubošovi nesmierne sedí, pretože ľahkosť s akou v aj takto exponovanom teréne beží je až neuveriteľná. Spomínaná dvojička si už vypracovala slušný náskok. Nasledoval osamotený Peťo Pastorek, ktorému Miňo s potešením oznamoval, že medaila je v kapse. Peťo však skúsene odvetil, že ak nespadne. Za Peťom už to vrelo, pretože Jaro Semančík, Joko a Peťo Bielik boli blízko seba. S menším odstupom to sledoval Mišo Letko, no keďže trať veľmi dobre pozná, tak vedel, že tu nieje potrebné sa moc náhliť. Za Mišom išiel Peťo Šamaj, s ktorým bežal istý čas aj kameraman. Nebolo to ale jednoduché, pretože v jednej ruke kamera v druhej statív, takže sa nebolo na rebríkoch čoho pridržiavať. Za Peťom bežal Majo Hudec, ktorý prežíva posledné etapy menší útlm, predsa len náročný program z posledných dní si vybral svoju daň. Ale rivala z posledných etáp Petra Šamaja chcel poraziť. Na dostrel bol ešte aj Martin Marko, ktorý svojou postavou tiež nepôsobil na rebríkoch úplne ladne v porovnaní s Kamzíkom, ktorý sa ani neobťažoval s točením sa okolo zábradlia a rovno ich preskakoval :). Keďže za Martinom už bola diera, tak sa kameraman vydal s Martinom smer cieľ. Martin pomaly sťahoval dvojičku, ktorú mal pred sebou a to, že pošetril na hrade sa mu neskôr hodilo. Majo Hudec ani za pána nemohol dobehnúť Peťa Šamaja, ktorý bol len pár metrov pred ním. V najprudších úsekoch  totiž obaja kráčali a v tom je Peťo fakt dobrý. Dokonca aj spolu zle odbočili, no mali šťastie, že za nimi išiel kameraman Miro Labudík a vrátil ich na správnu cestu. Kto už ale toľko šťastia nemal a doplatil na to, že bežal sám bol Peťo Pastorek, ktorý niekde zle odbočil a zbehol 500 metrov dole iným smerom. Samozrejme kým si uvedomil, že je na zlej ceste a vrátil sa späť tak veľa stratil. Našťastie to nezabalil a stihol sa ešte vrátiť do poradia aj keď medaila, ktorú mu prisúdil Miro v stúpaní na hrad už bola pasé. No zároveň tú najdôležitejšiu svojou bojovnosťou uhájil. Horšie by to asi bolo, ak by bol na trati Cengáč. Ten sa ale na štart nedostavil a tak Peťo Pastorek to mal o to ľahšie. Jaro Jandúch sa po prepálenom úvode dokázal pozbierať a do cieľa prišiel celkom svieži. Majo Blaho bol dnes určite rád za skalp Jančiho Ištvaníka, ktorý dnes totálne vybuchol rovnako ako Miro Letko. Janči kvôli povinnostiam toho moc v poslednej dobe nenatrénoval a bez tréningu sa toho v Tour moc očakávať nedá. No a Miro Letko si to už iba užíva a poradie ho vonkoncom nezaujíma. Nakoniec zašprintoval kameraman Flash Peťo Knížat, ktorý tiež isto časom priloží nejaké to video. Keď sme už boli komplet, tak sa odobrali na výhliadku, ktorá bola iba kúsok od cieľa. Tu sme nejakú dobu pobudli, pretože mať ju v takom krásnom počasí len pre seba to sa nestáva moc často.

 

Neskôr keďže variant ako sa vrátiť späť do Base Camp bolo viacero, tak sme sa rozdelili na viac skupín. Jedna si urobila poznávací zbeh cez takzvaný šmyk, Kamzík si zobral pravdepodobne na starostí tých, ktorím nestačilo a zvyšok si to dal najpohodlnejšou trasou cez Roháčske sedlo a lúky. Keď sme dorazili na chatu, tak Martin Marko už bol s pivečkom naložený v ľadovom potôčiku :). Zrazu sa atmosféra prehodila zo závodnej do pohodovej spoločenskej a mohli sme začať vychutnávať pripravené dobroty a začať sa rozprávať o veciach, na ktoré v priebehu sezóny žiaľ nieje čas. Počasie bolo úžasné, čo prispelo ku komfortu a teda aj super nálade. Asi po troch hodinách sme pristúpili k vyhláseniu víťazov, z ktorého rovnako existuje videozáznam a myslím, že sa oplatí pozrieť :)

 

Moderátorom bol zasa zvolený Miro Labudík, ktorý ako už obvykle zasa nemal nič pripravené, takže ako ináč čistá improvizácia. Podľa toho to aj vyzerá. Tento rok sme netradične pristúpili aj k vyhodnoteniu štvrtého miesta, keďže vyrobiť zemiakovú medailu nič nestojí a tak peknú spomienku ak ju dal do mrazničky bude mať aj Michal Letko :). Ale možno ju už aj zjedol. Tretie miesto minulý rok len tesne uniklo Peťovi Pastorekovi, keď s Lišiakom prehral iba o dva body. Tento rok si dal ešte viac záležať a aj keď úvod ho nezastihol v úplnej top forme, tak etapu od etapy to už boli výkony hodné na bedňu v celkovom poradí. Po minuloročnom prekvapivom víťazstve, ktoré Lukáš získal keď Kamil nepochopiteľne neprišiel na finále sa tento rok musel zmieriť s druhým miestom a titul prenechať svojmu učiteľovi. Lukáš ale nemusí byť smutný, pretože byť druhý v dnešnej Tour, ruku na srdce kto by to nebral. Lukáš ale ukazuje potenciál a v budúcnosti Ľuboša môže ešte potrápiť. No a samozrejme víťaz už bol jasný v priebehu Tour de Považie, pretože Ľuboš nenechal nikoho na pochybách kto je tu najlepší bežec a vyhral všetky etapy, ktorých sa zúčastnil. Zároveň sa osamostatnil v rebríčku počtu titulov, pretože ako prvému sa mu podarilo vyhrať Tour tri krát. Ľuboš okrem medaily a putovného pohára, na ktorom je už po tretí krát jeho meno získal aj špeciálnu cenu, ktorá sa hodí k jeho prezývke. Report bude dnes poriadne dlhý, pretože mi nedá nepoužiť super fotky, ktoré nafotil Miro Letko.

 
Štyria najlepší v celkovom poradí

 

 
Špeciálna cena pre Kamzíka :)

 

 

 
Táto nemá chybu

 
Naozaj vyzerali ako pravé :)

 

 
Spoločná originál

 

 

A tu neskúšame Novozélandský bojový tanec Haka, ale bol to pokus o záber vo výskoku, ktorý žiaľ nevyšiel a do budúceho roku na ňom budeme musieť popracovať, ale myslím, že fotka isto každému vyčarí úsmev na tvári :). Peťo Bielik s Martinom Markom sú tam ako dvaja zombíci :), ostatní sa vzdávajú, Miro Labudík tlieska a Mišo Letko akoby išiel štartovať motorovú pílu, Joko sa tam opiera o lopatu a čo robí Jaro Jandúch to si už domyslite :).

Priatelia bol to naozaj super strávený deň, na ktorý budem rád spomínať, rovnako ako na celú Tour de Považie 2016. Bude ťažké prekonať takto skvelý ročník, ale urobíme všetko pre to aby sme túto vysoko nastavenú latku minimálne udržali. Pretože pre takúto super partiu to má zmysel robiť. Začínali sme veľmi skromne http://runners-from-pb.blog.cz/ no dotiahli sme to až do dnešnej podoby aj vďaka vám. Každý pridal svoju trošku a výsledkom je super pretek, ktorý dokáže fungovať aj s mikro rozpočtom. Už teraz sa teším na Tour de Považie 2017. Bude to jubilejný 10. ročník, takže určite vymyslíme nejakú špecialitu :). Obvykle zvyknem zakončiť report slovami trénujte tvrdo, ale dnes nie. Natrénované už máte, takže si už len užívajte :).