MTB časovka Hrubá Kačka  - 12.etapa TdP 2016

 

 

 Autor: Mino, 29.5.2016

 

 

Mnohými dlho očakávaná etapa konečne prišla. Bike etapa ako jediná v celom kalendári rozdeľuje účastníkov na dve skupiny. Jedny sa na ňu tešia a pre druhých je to nutné zlo. Jedno je ale isté, nová varianta bike etapy priniesla zápletku, ktorú na bežeckých etapách takmer nevidno. Po rokoch si Miro Labudík presadil, že v roku 2016 si dáme bike etapu z Priedhoria a nie zo Sádočného. Etapa zo Sádočného bola totiž veľmi často rozhodnutá už v prvom kilometri, pretože bola ušitá pre cyklistov a čistokrvný bežci tam prakticky nemali šancu. A práve etapa z Priedhoria to mala zmeniť, pretože svojim ťažkým profilom v druhej polovici trate šance oboch skupín vyrovnáva. Samozrejme, že si týmto Miro kopal vlastný hrob, no prioritou pre neho bolo ešte viac túto etapu zatraktívniť.

Počasie v predpovediach vyzeralo moc dobre a vyzeralo to, že bude krásny deň. O to väčší šok to bol, keď sme sa pozreli ráno z okna, pretože pršalo. Odvolať skupinu ľudí 2 hodiny pred pretekom už nebolo možné a tak sa jednoducho etapa musela konať. Našťastie tesne pred štartom dážď ustal. Zišlo sa nás 15 čo je počasie veľmi vysoká účasť. Niektorí hrdinovia dokonca v tom daždi prišli na bajku. Ambície získať po rokoch opäť medailu z etapy mal Miro Labudík, no už z rána dostával jeho plán trhliny. Bol ale odhodlaný bojovať až do konca. Po krátkom presune na cestu, ktorá vedie do doliny Rečica sa mohlo začať odpočítavanie. Dva krát bolo síce prerušené, pretože nervozita pred štartom bola tak vysoká, že močové mechúre dvoch účastníkov ten nápor nezvládli :). Na tretí pokus sa to ale podarilo a do čela hneď vyrazil Miro Labudík, ktorý mal na sedlovke pripnutú kameru, takže dokonalý prehľad bude aj po vizuálnej stránke. Miro vedel, že prvé tri kilometre sú s miernym stúpaním a tu je veľmi dôležité mať ťah, ktorým bežci nedisponujú. Urobil si teda hneď náskok. Kamil s Majom Ľahkým ťahali zvyšok pelotónu. Najskôr si nechávali odstup, no potom Kamil usúdil, že asi nebude dobré si nechať Mira újsť. Pelotón sa teda rýchlo potrhal a Kamilovi už ostal v háku iba Majo, Cengáč a Lukáš. No tempo bolo tak vysoké, že ako prvého utrhli z háku Lukáša a zanedlho nasledoval aj Cengáč. Miro sa v týchto pasážach cítil tak dobre, že dokonca ani nemal problém prestriedať Kamilovi. Majovi to už tiež miestami moc nechutilo, no stále visel takpovediac za oči. Miro to teda na štvrtý kilometer dotiahol na prvom mieste. Tu už začína nový asfalt a spomínané prudké úseky. Kamil teda išiel opäť do čela. Majovi chvíľu trvalo kým rozdýchal rýchli úvod, no nakoniec sa aj on pustil za Kamilom. Miro tu zistil menší technický problém, keďže deň pred etapou menil reťaz aby mal maximálny výkon, no čakal asi až pridlho, pretože akonáhle sa postavil do pedálov, tak mu reťaz na niektorých pastorkoch začala preskakovať. Neostávalo mu teda nič iné, len tie najtvrdšie pasáže absolvovať v sedle a v najprudších úsekoch zvoliť ľahší prevod. Stále to ale vyzeralo, že by to medaila mohla byť, pretože pri serpentíne mal stále dostatočný náskok. No Cengáčovi prudké úseky zjavne poriadne sadli a začal Mira poriadne rýchlo sťahovať. Čo bolo horšie, robil výborného domestika Lukášovi s Peťom Pastorkom, ktorí sa s ním tiež vyviezli a tak dva a pol kilometra pred cieľom mal Miro za sebou trojicu prenasledovateľov. Cengáč na nič nečakal a akonáhle sa dostal k Mirovi tak nastúpil a išiel dopredu. Lukášovi a Peťovi to trvalo trochu dlhšie no v miestach kde sa napájalo na cestu zo Sádočného sa predsa len cez Mira dostali. To Mira trochu nalomilo, pretože tým, že si nemohol nastúpiť do pedálov, prakticky nemal silu na odpoveď, pretože v sede sa taký ťažký prevod točiť nedá. Vsadil na to, že posledné tvrdé stúpanie na najvyšší bod ešte zamieša kartami a v zjazde ešte dostane šancu. Prvé sa mu splnilo, no v jeho neprospech, pretože zozadu sa začal blížiť Mišo na novom bajku. Michal do poslednej chvíle tajil kúpu nového stroja aj keď sa ho na to Miro niekoľkokrát pýtal.

  

 

Aj také taktické hry sa pred touto etapou odohrávali :). Michal sa teda pri Kortmanke na Mira definitívne dotiahol a išiel cez neho. To bola pre Mira veľká rana, no stále tu bol ešte zjazd.  Žiaľ v záverečných pasážach sa nedokázal Peťovi a Mišovi priblížiť natoľko aby to stačilo. Zjazd bol mokrý a teda aj dosť riskantný a navyše pred koncom boli na ceste konáre, ktoré bolo potrebné preskakovať. Top speed tu zjavne dosiahol Majo Hudec, ktorý mal od Melda požičané celopéro. Rýchlosť 48,9km/h v týchto podmienkach je dosť no moc mu to nepomohlo, pretože nemal nohy na to aby v kopci patril k najlepším. Najlepšie sa s traťou popasoval Kamil, ktorý to ako jediný dal pod 30 minút. Majovi Ľahkému to len tesne nevyšlo. Cengáč vďaka zabijáckemu zjazdu udržal tretie miesto pred Lukášom a vďaka tomuto výsledku sa o treťom mieste v celkovom poradí bude rozhodovať až vo finále. Peťo Pastorek veľa stratil v zjazde nakoľko mal tenké kolesá, takže si vydýchne až pri guláši :). Michal sa dostal tiež pred Peťa, no čo je pre neho oveľa cennejšie, prvý krát v živote porazil na bajku Mira Labudíka a to mu už nikto nevezme. Sklamaný Miro prišiel až na siedmom mieste. Síce s malou stratou ale predsa. Trochu sa toho obával už v tréningoch, pretože vedel, že tie tvrdé tri kilometre by mohli hrať proti nemu. Peťo Vyhnička sa konečne ukázal na cykloetape a chcel Mirovi vrátiť prehru z Mojtína z pred dvoch rokov. Obul na to aj tenké plášte, no na Mira to aj tak nestačilo. Takže o rok bude mať šancu na reparát. Jaro Semančík, jediný žiletkár v štartovom poli, aj keď mal cyklokrosové obutie. No dnes to bolo na žiletkové prevody až moc prudké, takže sa výrazne prepadol. Aj únava isto zohrala svoje. Majo Blaho si pripísal skalpy borcov, ktorých v bežeckých etapách neporáža, čiže môže byť nadmieru spokojný. Kudliš sa na etapu tešil, veď na bicykli vraj trávi dosť času. No nepripravil sa na etapu a ukázalo sa to aj na výsledku. Peťo Šamaj sa po skvelých výsledkoch dnes v tabuľke trochu prepadol, no na bajku nejazdí a tak niet divu. Vezíra som spomínal. Peťo Bielik už klasika manifestačné tempo, ale je od neho pekné, že vždy príde narozdiel od Kamzíka. A nakoniec prekvapenie dňa Martin Marko. Tiež kúpil tenké plášte, no efekt žiadny. Až sme mali obavy či nezablúdil. Ale tak čo, nieje každý deň sviatok. V cieli nesmela chýbať fotka

 

 

 

 

Už teda len v krátkosti info k finále. Bude v sobotu 4.6. v Súľove. Trať to bude tvrdá jak technicky, tak fyzicky. Dúfam, že bude pekne a užijeme si pekné výhľady, no hlavne po behu sa budeme môcť vyvaľovať na dvore chaty u Minarovských. Bude čo jesť aj piť a hlavne sa budú odovzdávať medaily a putovný pohár pre celkového víťaza. Verím teda, že Tour de Považie ukončíme vo veľkom štýle a budeme mať na tento ročník krásne spomienky. Dolaďte formu a oddýchnite, pretože v sobotu to bude tvrdé. Špeciálne to platí pre Peťa Pastoreka a Cengáča :).