Beh na Veľký Javorník -     8.etapa TdP 2015

 

 

Autor: Mino, 10.5.2015

 

Po desať dňovej prestávke sa TdP 2015 opäť prihlásila o slovo a zavítala do krásneho prostredia Javorníkov. Etapa, ktorá bola ôsma v poradí, mala cieľ na Veľkom Javorníku, čiže najvyššom bode tohto pohoria. Predpovede počasia nevyzerali nijak optimisticky, no príroda opäť ukázala, že ju máme na svojej strane a tak boli opäť dokonalé podmienky na beh. Zraz bol dohodnutý na veľkom parkovisku pred hotelom Podjavorník. Už ráno pred našim príchodom bolo parkovisko plné, pretože na hrebeni v tento deň prebiehali oslavy výročia oslobodenia a tak po trase si to okrem nás dnes vykráčalo aj veľa turistov. Účasť sa nám krásne ustálila a aj na tejto trochu viac vzdialenej etape od PU sa zišlo 19 bežcov, čo sľubovalo opäť super konkurenciu a výbornú atmosféru. Po štarte sa nikto dopredu moc nehrnul, predsa len taký brutálny úvod ako je tu, nieje v žiadnej inej etape. Takmer celé prevýšenie tejto etapy absolvujú bežci už v úvodných dvoch kilometroch, takže stratégia na takúto etapu sa dosť líši od ostatných. Tu musíte totiž hospodáriť so silami, aby vám ostalo dosť energie na rýchly beh po hrebeni. Do čela sa zakrátko prepracoval Lukáš, ktorý povzbudený výsledkami z predošlých etáp, si dnes veril na víťazstvo. Vystúpiť na pomyselné pódium chcel v tejto etape znovu Cengáč, no žiadne skúsenosti na tejto trati hrali proti nemu. Snažil sa spočiatku držať sa trhajúceho sa Lukáša, no ako sa neskôr ukázalo, tak to nebol najlepší nápad. To mladá puška Andrej už má z predošlých ročníkov nejaké skúsenosti a tak sa nikam v úvode neponáhľal. Prekvapivo vpredu bol aj Peťo Bielik. Peťo zažíva opäť dobrý ročník a etapu po etape sa rozbieha k vynikajúcim výkonom. Prvý kilometer je veľmi ostrý a dá poriadne zabrať. Potvrdzuje to aj fakt, že aj takých bežcov ako sú v tomto ročníku Cengáč s Vezírom, to prinútilo v istých momentoch kráčať. Joko si tentoraz pre istotu hneď na štarte vypol obmedzovač na hodinkách, nech opäť nevydáva počas behu zvuky ako nemecká ponorka. Po prvom kilometri sa terén mení na vlnitý a prudké stúpania striedajú krátke rovinaté plošiny, čo poskytuje aspoň trochu priestoru na rozdýchanie. Oddychovať ale nemohol nikto, pretože všade prítomní turisti kukali a tak nikto nechcel ukázať nejakú slabosť. Lukáš dnes nemal konkurenciu, pretože všetkých utavil už v prvej polovici trate a na hrebeň už vybiehal s komfortným náskokom. Kamil dnes nemal svoj deň a podľa jeho slov nešiel naplno. V strede poľa boli pri sebe relatívne blízko Mišo, Sváko, Fero a Miňo, no ako sa približovali k hrebeňu, tak sa odstupy medzi nimi začali naťahovať. Miňovi tento úvod veľmi nešmakoval a spoliehal sa na to, že niektorý z jeho súperov vykape na hrebeni. Predsa len aj po vybehnutí na hrebeň sú to stále ešte tri kilometre do cieľa a tak nie je dôvod na paniku. Prekvapivo ostával prvé dva kilometre vzadu Miro Sobek, pre ktorého to bolo ako ušité, no pravdepodobne si dobre uvedomoval aká behavá je druhá polovica a tak sa nechcel odpáliť. Lukáš si teda neohrozene bežal po hrebeni pre druhé víťazstvo v tomto ročníku. Kamil po rezignácii už iba udržoval za sebou Peťa Bielika, no do konca Tour ešte môže Peťo, Kamila potrápiť, pretože jeho forma rastie. Štvrtý Andrej bol v cieli hrdý na svoje bandasky, ako ho dnes niesli. Cengáč pravdepodobne svoj sen o pódiu zahodil hneď v úvode, kde sa zbytočne hnal za Lukášom, no piate miesto v takejto konkurencii, to je super výsledok. Ďalším, kto doplatil na rýchly úvod bol Joko. Na hrebeni ho totiž predbehol Peťo Pastorek a Joko už nemal sily na odpoveď. Šance na povinnú medailu sú tak z etapy na etapu menšie. Vezír Majo Hudec si stabilne udržuje výbornú výkonnosť a Miňovi tak neostáva nič iné ako počkať si na cykloetapu. Mišo a Martin vybehli na hrebeň s veľkými odstupmi a tak si nikým neohrozovaný dobehli vlastným tempom do cieľa. Podobne na tom bol aj Fero, na hrebeň vybiehal s 10 sekundovým náskokom na Miňa a vyzeralo to, že si ho v pohode udrží až do cieľa. Na Stratenci, kde prebiehala oslava oslobodenia dokonca Miňo, Fera už ani nevidel. No potom neviem či Ferovi zavoňal ten guláš, alebo slivovica, no začal postupne spomaľovať. Miňo si najskôr myslel, že sa len chce Fero nadýchnuť na mohutný finiš, no keď sa cez neho Miňo prehnal a Fero nemal sily na odpoveď, bolo jasné, že Ferovi došlo. A tak si Miňo nakoniec dobehol s komfortným náskokom, aby stihol Fera ešte aj nafilmovať. Žiaľ malá pamäťová karta umožňuje urobiť len krátky záznam a tak kto chce byť v zábere, musí behať za Miňom :). V zábere pobehuje aj malý pes, ktorý sa na Stratenci rozhodol, že už má dosť opitých turistov a zabehol si na Veľký Javorník spolu s nami. Veď pozrite sa sami.                                                                                                                                      

Nasledoval Miro Letko, ktorý Miňa mal v úvodnom stúpaní na dohľad, no na hrebeni mu nešli nohy ako by potreboval a tak dosť stratil. Miro Sobek dnes vďaka profilu nemal moc veľkú šancu napodobniť skvelý beh z Manína, no už o týždeň to bude všetko naopak. Michal Ciesarík si ráno nezapálil a hneď to bolo vidno na jeho výkone. Čakal sa súboj s Majom Blahom, ktorý mu dlžil vendetu za prešprintovanie na Maníne, no Majovi asi tiež ten úvod moc nesadol. Michal nám aj napriek tomu ukázal, ako sa má dobiehať do cieľa :). Čoskoro mu asi prischne prezývka Speedy :). Ondrej Duleba dnes vyškolil Melda a tak Meldo bude musieť pridať v tréningu, aby to mohol Ondrovi v najbližších etapách vrátiť. Čierny Peter dnes ostal v ruke Peťovi Knížatovi. Peťo, ako sám povedal sa v Javorníkoch pohybuje často, no s takou náročnou etapou dnes asi nerátal. Nasledovala spoločná fotka, ktorú nám spočiatku kazil vietor, no nakoniec sa podarila.

 

                  
Po návrate naspäť na parkovisko, sme ešte posedeli pred krčmičkou Javorinka a vychutnávali si slnečné lúče za odmenu. Idylku nám kazil iba jeden ožran, ktorý mal furt sprosté poznámky. A tak sa Vezír radšej pobral domov, lebo by ho musel dať do laty. Nakoniec sa to obišlo bez incidentu a Martin bol označený ako Geroj. Toľko na dnes. V stredu na nás čaká jediná etapa, ktorá nekončí na vrchole nejakého kopca, ale jedná sa o okruh, ktorý má profil ako píla. Stále hore – dolu. Etapa je teda ideálna pre tých, ktorí majú radi zmeny tempa. Ale garantujem, že bolieť bude rovnako ako všetky predošlé. Na záver ešte chcem povedať pár viet, ohľadom financovania celej Tour de Považie. Jediný náklad, ktorý máme, je platba za prenájom internetovej stránky na rok. Tento vychádza na nejakých 65 Eur, presné číslo vie Mišo. Stabilne nás behá okolo 22, tak ak by do konca Tour, dal Mišovi každý aspoň 3 Eurá, máme túto platbu z krku. Koncoročnú párty sme sa rozhodli tento rok neorganizovať, pretože je s tým spojené dosť veľa roboty a tak si každý dá čo bude chcieť v kolibe v Súľove. Trénujte poctivo, lebo záver Tour bude poriadne náročný.