7.etapa TdP 2015 - V.Manín (serpentíny)

 

 

Autor:Mino,3.5.2015

 

8.ročník Tour de Považie vyniká rekordnou účasťou a tak by sa dal nazvať aj ako prelomový. Zatiaľ čo doteraz sme behali tak desiati až pätnásti, tento rok je to úplne o niečom inom. Môže za to najmä záujem Púchovských športovcov, ktorí cestujú takmer na každú etapu. Už číslo 23 na tohtoročnej Malenici bolo úžasné, no netrvalo dlho a na Veľký Manín cez serpentíny si prišlo vybehnúť až 25 bežcov. Takáto účasť v spojení s nádhernou traťou a na beh perfektným počasím, to je proste ideál. Štart bol posunutý na 18:30, aby sa mohli dostaviť každý, kto mohol a mal záujem. Spočiatku to vyzeralo, že nebude kde parkovať, pretože na parkovisku pred motorestom vykladali v tom čase historickú vojenskú techniku, no našťastie včas odošli a tak sa parkovisko naplnilo účastníkmi TdP. Na štarte nechýbal ani Ľuboš Kováčik, ktorému stále nedá spávať zbabraná etapa v Súľove, vďaka ktorej na to aby ešte mal šancu vyhrať, bude musieť absolvovať aj cykloetapu :). Všetci sa na to tešia, pretože poraziť Ľuboša, to sa vám nepošťastí každý deň. Prekvapením bol na štarte Vlado Kudla, o ktorom dlho nebolo ani chýru, ani slychu. Nie že by na nás zanevrel, no zrazilo ho auto a tak bol istú dobu maród. Teraz je ale späť a je to opäť ten Vlado akého si pamätáme. Atraktívna etapa prilákala aj nováčika, ktorým bol Jaro Semančík. Štart sa musel o pár minút odložiť, pretože Cengáč to nestíhal. Našťastie dal vedieť a tak nebol problém ho počkať. Navyše viezol ďalších troch bežcov. Akonáhle dorazili, tak sa išlo na štart. Boli síce nerozbehaní, ale ani Miňo sa nerozbeháva a to je väčšinou na štarte s veľkým predstihom. Po štarte sa nikomu nechcelo udávať tempo, každý vedel čo ho čaká. Balík teda bežal asfaltový úsek pohromade. Masa bežcov zaskočila aj policajtov, ktorí tam práve vyšetrovali nehodu motorkára, ktorý sa vysypal na asfaltke do kopca. Za asfaltkou už prebrali oprate preteku do svojich rúk traja najväčší favoriti a tak Ľuboš, Lukáš a Kamil sa začali mierne vzďaľovať. Okolo studničky to bolo ale ešte všetko relatívne pohromade a ťahal sa had tvorený 24mi bežcami. Za studničkou prichádza prvé tvrdé stúpanie. Treba si ale dať pozor, pretože kto už tu prepáli, ten sa bude len ťažko potom spamätávať. Prekvapivo dobre tu bežal nováčik Jaro Semančík. Pravdu povediac viacerí sme ho podceňovali a čakali sme kedy vykape, no držal sa veľmi dobre a ani v najprudších pasážach nepoľavoval. Svoj deň na tejto trati mal Lukáš Ďurec, ktorý je skôr považovaný za rovinára, no evidentne zapracoval aj na kopcoch. Miňo si robil zálusk na Maja Hudeca, ktorého v tejto sezóne ešte neporazil, no ani dnes to nevyzeralo optimisticky, pretože Majo ťahal hneď odspodu. Po prvom prudkom stúpaní prišla krátka rovinka, kde sa bežci mohli trochu vydýchať a nastupovalo sa do ešte tvrdšieho stupáku, ktorý priviedol bežcov až k serpentínam. Tu už sa začal dopredu drať Vlado Kudla, ktorému tieto pasáže sedia najviac. Naopak prekvapil svojou pasivitou Martin Marko, ktorý tiež v takýchto pasážach exceluje. No suverénne najväčšou hviezdou v extrémne prudkých stúpaniach je 59 ročný Miro Sobek. Štýl akým on dokáže zdolávať tieto stúpania, na to sa nechytá nikto. Miro na rovine a dole kopcov veľmi stráca, no ako- náhle sa terén prudko zdvihne, tak ho len málokto dobehne. A práve v týchto super prudkých pasážach sa začal Miro výrazne posúvať vpred. Nasledovalo 11 serpentín, kde sa ukázalo, kto koľko našetril. Toto sú partie pre Ľuboša a tu aj začal rozhodovať pretek vo svoj prospech. Lukáš s Kamilom boli v týchto úsekoch len na pozíciach štatistov. No ich vzájomný súboj bol ozdobou tejto etapy. Lukáš už niekoľkokrát dokázal, že Kamilovi je rovnocenným súperom a tak si Kamil neoddýchol až do cieľa. Peťo Bielik, ktorý má tento rok opäť výbornú formu začal na serpentínach stíhaciu jazdu na Lukáš Ďureca. Peťo Ceniga „ Cengáč „ tentokrát nenapodobnil svoje výborne výkony a pomaly sa prepadal mimo stupne víťazov. Ako sám povedal bolo to predovšetkým únavou a tým, že nemal čas sa rozbehať. Serpentíny si doslova odtrpel Miňo, ktorého tam dobehol Martin Marko a celú dobu mu dýchal na chrbát. Čakalo sa, že Martin pôjde cez neho, no bol po nočnej a ešte jedna ho čakala a tak nechcel ísť úplne na hranu. Namiesto toho sa rozhodol brnkať Miňovi na nervy. Ten tak drel jak blázen v domnienke, že dnes ho porazí, no po vybehnutí na hrebeň Martin po tom čo uvidel blížiaceho sa Mira Sobeka zapol forsáže sa išiel cez Miňa a rýchlo sa začal približovať k Mišovi Letkovi. Na hrebeni nás už čakal filmár dnešnej etapy Miro Letko, ktorý si to vybehol v predstihu, práve preto, aby mohol urobiť parádne zábery, ktoré ste už mali možnosť vidieť.

 

 
 

Filmoval aj Miňo a tak jeho materiál si môžete pozrieť tu, no žiaľ youtube mu zablokoval hudbu kvôli autorským právam a tak je to žiaľ bez zvuku, času na prerábku žiaľ niet

 

Niekto by si myslel, že na hrebeni má už vyhraté, no to ani zďaleka, pretože do cieľa je to ešte poriadna drina. Vo väčšine prípadov však bolo na hrebeni už rozhodnuté, asi jediní kto tam stratili pozíciu boli Miňo, Kamil a Majo Blaho, ktorého ako vidno vo videu vyššie, v cieľovej rovinke prešprintoval Michal Ciesarík. V najbližšej etape mu teda má Majo čo vracať. Kamila takisto prešprintoval Lukáš a tak sa dočkal konečne víťazstva nad Kamilom. Čas 30 minút tentokrát nestačil ani na prvú desiatku, čo hovorí o neskutočnej kvalite. Peťo Knížat po dobehnutí do cieľa už bol taký vyčerpaný, že jeho dlane niesol akoby mu práve odumreli :). Na tejto etape sa po dlhšej dobe od úvodnej etapy ukázal aj karatista Miro Leško, pre ktorého je to určite perfektná kondičná príprava. Fero Hrtánek dnes nemohol bojovať naplno, keďže si priniesol na štart prechladnutie, no klobúk dole, že aj v takom stave to vybehol a čo ho určite teší, pred Jančim Ištvaníkom, ktorý by ho chcel poraziť. Dano Vanko a Majo Meliš sa taktiež etapu po etape posúvajú vyššie a tak ich motivácia do tréningu určite rastie. Safety car dnes robil Ondro Duleba, no rovnako ako Miro Sobek, klobúk dole pred ich výkonmi. Peťo Vyhnička behá stále dobre aj keď má momentálne veľké stresy, tak uvidíme ako sa pripraví na očakávanú cykloetapu. Ostáva už len doplniť spoločnú fotku, snáď mi Lukáš odpustí, že som vybral variantu bez neho, no na tejto mi nedalo doplniť nejakú tú bublinu :)

 

Takže o týždeň nás čaká hrebeň Javorníkov, a prvýkrát v tomto roku sa nadmorská výška prehupne cez 1000m. Pekná etapa, z ktorej je druhá polovica veľmi behavá. Viac žiaľ dnes nestihnem napísať, pretože ma už tlačí čas. Vidíme sa teda v nedeľu v Podjavorníku. A nezabudnite trénovať, veď už viete prečo :).