Beh na Malý Manín - 6.etapa TdP2015

 

 

Autor : Mino,22.4.2015

 

Neubehol ani týždeň a máme za sebou ďalšiu etapu s poradovým číslom 6. . Beh na Malý Manín zároveň odštartoval takzvaný Manínsky duet, v ktorom bežci v priebehu ôsmych dní, pokoria obe dominanty Považskej Bystrice a to z rovnakého štartovacieho miesta. Prvý z bratskej dvojice bol na rade ten o pár metrov menší. Hovorí sa, že menší bývajú jedovitý a toto prirovnanie by sa dalo použiť aj na túto etapu, pretože aj keď svojou dĺžkou je beh na Malý Manín suverénne najkratšou etapou v celej Tour, tak v kombinácii s prevýšením vychádza priemerné stúpanie na 15,56 % čo je zo všetkých etáp druhý najväčší priemerný sklon. O pár desatín väčšie a to konkrétne 15,65 % má už iba etapa, ktorú pobežíme o týždeň. Prvá polovica trate sa netvári nijak zákerne, no to čo na bežcov čaká v druhej polovici, to už určite preverí pripravenosť každého z nich. Podmienky boli ako sa na etapu Tour patrí opäť výborné a tak si v strede týždňa prišlo do Manínskej pomerať svoje sily 21 bežcov. Tentokrát to už na štart v pracovnom týždni vydalo aj Mirovi Labudíkovi a to, že si so sebou druhý krát v tomto ročníku priniesol aj tretry, dávalo jasne najavo, že žiadne taktizovanie dnes nebude na programe. Mirove tretry síce už nikoho neprekvapia, ale obrovským prekvapením bolo, že sa na štarte ukázal aj Ľuboš Kamzík Kováčik. Dnešná etapa by sa tak dala pomenovať aj ako Návrat kráľa. Ľuboš musel pár etáp vynechať kvôli zdravotným komplikáciám, čím sa definitívne pripravil o možnosť obhájiť titul. Našťastie ale nezanevrel na Tour nadobro a opäť nám všetkým ukazuje, že ešte musíme veľa trénovať, aby sme ho mohli naháňať. Po presunutí na štart sa chvíľu ešte riešil benzínový zápach unikajúci z Kamilovho auta, no všetci už mali nastavené myslenie na tú obrovskú drinu, ktorá ich čaká a tak mu nikto nevedel poradiť. Etapu odštartoval Miro Labudík a hneď sa aj ujal tempa ako vždy keď má obuté tretry :). Prvých sto metrov tak absolvoval na čele, no potom mu už do háku skočil Lukáš Martinka, ktorý ale na nič nečakal a tlačil na pílu ďalej. Miro sa mu pokúšal tiež skočiť do háku, no vzhľadom na ich odlišné telesné proporcie mu to bolo prd platné a začal pomaly strácať. Lukášovi už táto stratégia neraz vyšla a tak si ho ani Kamil ani Ľuboš nechceli nechať újsť. Na Ľubošovi ale bolo vidno, že ešte nieje stopercentne vo svojej koži a nebežal tak rezko ako sme u neho zvyknutý. Miro sa snažil držať čo najbližšie spomínanej trojici no dobehol a predbehol ho aj v tejto sezóne famózne behajúci Peťo Pastorek, ktorý sa etapu po etape zlepšuje a nebolo by prekvapením, keby dosiahol v tomto našlapanom ročníku aj na medailu a ak by Andrej neudržal formu, tak ešte môže bojovať aj o pódium na konci celej Tour. Nasledovali Andrej, Peťo Bielik, Joko  a od samého úvodu pípajúci Majo Hudec, nastaviť si na takúto etapu obmedzovač tepovej frekvencie to nebol najleší nápad, zbytočne si akurát vybíjal batériu na hodinkách :). Nesmiem zabudnúť ani na Lukáša Ďureca, pre ktorého to bola prakticky domáca etapa, keďže Malý Manín má prakticky za domom. Všetkých ale viac trápilo jeho tričko :). V sedle bola prvá desiatka roztiahnutá na 60 metroch, čiže minimálne odstupy. No po vbehnutí do hory sa to všetko začína naostro, brutálne stúpanie až na cieľovú skalu. Do hory nabiehal prvý Kamil, nasledovaný Lukášom a s menším odstupom to celé kontroloval Ľuboš. Ale aj za nimi prebiehal boj o každú pozíciu, pretože odstupy boli v sekundách. Stačila malá kríza a rázom sa cez vás prevalilo množstvo súperov. Prekvapivo dobre sa v sedle držal aj Janči Ištvaník, ktorý bol v tom momente len nejakých 50m za Mirom Labudíkom a len kúsok za Mirom Letkom. Janči si dal taký malý cieľ, že by chcel etapu vybehnúť až do cieľa, no to ešte nevedel čo ho čaká. V hore chytil menšiu krízu Miro Labudík a presypali sa cez neho jak Mišo Letko, tak aj Martin Marko, ktorý dnes opäť ukázal, že v prudkých kopcoch ma obrovský ťah a ako - náhle sa to zdvihlo, tak sa začal rýchlo posúvať vpred. Po prekonaní prvej hory sa nabieha na lúku. Človek by si povedal, že tu si trochu oklepne, no vzhľadom na nerovný a mäkký terén nič také nebolo možné a aj tu dostávali nohy poriadne zabrať. Za lúkou sa opäť nabieha do lesa a na bežcov čakajú záverečné bolestivé serpentíny. Tu sa už Ľuboš dotiahol na vedúcu dvojicu a začal boj o víťazstvo. Peťo Pastorek to celé sledoval, no už z väčšej vzdialenosti. Na serpentínach sa už išlo na krv. Sú totiž  veľmi prudké, čo v kombinácii s rýchlym úvodom veľmi bolelo. Ľuboš teda serpentínu po serpentíne začal navyšovať svoj náskok a do cieľa dobehol pred dvojičkou Kamil, Lukáš s náskokom 17 sekúnd. Lukášovi opäť chýbali na Kamila len tri sekundy a tak všetci už čakajú, ktorú etapu to konečne príde. Štvrtý si dobehol pomerne v kľude Peťo Pastorek, ktorý dal mladej puške Andrejovi 10 sekúnd. Celkovo od štvrtého až po deviate miesto to bolo nabušené, keď rozostup medzi nimi bol iba 45 sekúnd. Majo Hudec začal na serpentínach poriadne tuhnúť, čo ho nútilo kráčať a tak súperi za ním ešte cítili šancu. Času už ale nebolo veľa a tak to Majo nakoniec udržal. Michal Letko mal v závere tiež plné nohy práce, pretože na serpentínach sa odohrával súboj Fero vs Miro Labudík, čo ich vzájomne hecovalo a začali doťahovať Miša. Mira by ani vo sne nenapadlo, že práve v tejto etape bude bojovať s Ferom, predsa len Fero mal z predchádzajúcich etáp nálepku vytrvalca, no ako sa dnes potvrdilo, nikoho netreba podceňovať. V závere poslednej serpentíny už Miro dýchal Ferovi na chrbát, no docvaknúť sa, ho stálo priveľa síl a už nenašiel energiu na predbehnutie. Potom nasledovala opäť trochu väčšia diera a školenie o generáciu mladším súperom dal Miro Sobek, klobúk dole pred jeho výkonom na takto náročnej etape. Nasledovali Dano Vanko a Peťo Knížat, ktorý sa inšpiroval Andrejom a nastúpil na etapu s otejpovaným kolenom. Asi si myslel, že sa tak súperi zľutujú a pustia ho pred seba, no v Tour nikto nikoho nepúšťa a každú pozíciu si musíte tvrdo vybojovať. Marián Blaho v tomto ročníku vďaka Jokovi absolvuje najviac etáp v doterajšom priebehu čo nás teší a veríme, že to bude pre neho prínosom. Michala Ciesaríka v lepších výkonoch brzdí jeden zlozvyk, keďže bežecké parametre má ideálne, no aj tak klobúk dole pred absolvovaním takto ťažkých etáp. No a Ondrej keby mal tých svojich 70kg ako kedysi, tak by nás určite všetkých vyškolil, no súčasných 90 sa vraj príliš nekamaráti s gravitáciou a tak dnes opäť uzatváral štartové pole, ale sme radi, že aj napriek tomu s nami behá. Novinkou tohto ročníka sú videá z cieľov etáp, ktorých sa účastní Miro Labudík a tak ani dnes nemôže chýbať

 

A ako by to bolo bez spoločnej fotky, to už si etapu ani neviem predstaviť. Opäť nás zvečnila naša fotografka Stanka Vyhničková, ktorá sa tentoraz prezentovala novým účesom :). Ďakujeme.

 

Toľko k dnešnej super etape. O týždeň vo štvrtok teda pobežíme to najťažšie, aspoň čo sa percent týka. Túto etapu by si jednoznačne nemal nechať ujsť žiadny priaznivec serpentín. Na tejto trati sa ich totiž nachádza najviac z celej TdP a ako bonus ponúkajú nádherný výhľad na okolie, no ten si užijete až cestou dolu, pretože smerom hore bude asi vaša hlava naklonená k zemi a ústa sa budú snažiť zhltnúť čo najviac kyslíka. Ostáva už len dúfať, že príroda nám zostane naklonená ako doteraz a podporí nás opäť skvelým počasím. Takže stretávka o týždeň vo štvrtok na rovnakom mieste ako dnes a trénujte tvrdo, pretože budeme už v polovici celej Tour de Považie a konkurencia si robí zálusk na vaše pozície :).