3.etapa TdP 2015 - Beh na Ostrú Malenicu

 

 

Autor:Mino,4.4.2015

 

 

Tak a máme to tu. Tour sa rozbehla na plné obrátky a v tretej etape na nás čakala prvá etapa z kategórie horských. Bežalo sa dokonca na tretí najvyšší bod celej Tour de Považie, ktorým bola 909m vysoká Ostrá Malenica, v kuloároch Tour premenovaná na Markovicu. Na otázku prečo, nájdete odpoveď na Fb v profile Martin Marko :). Asi nikto nebol hore viackrát ako práve Martin. Markovica má iba dve tváre, jarnú a zimnú. Jarnú sme mali minulý rok a tak tento rok nebola zimná žiadnym prekvapením. Niečo podobné sme prežívali v roku 2013, no vtedy sa behalo v pol metrových závejoch, takže dnes to bolo nebe a dudy. Zjavne aj vďaka tomu, že deň pred etapou to boli prebehnúť a predznačiť

 

 

bača Andrej s bačom Martinom a zobrali so sebou aj svoje stádo :).

Podmienky teda nezaskočili, no čo určite príjemne zaskočilo, bola účasť. Tá bola totiž rekordná. Na etapu prišlo 22 bežcov a jeden GO PRO kameraman. Doterajší rekord čítal 20 bežcov. Na Tour si našlo cestu veľa nových bežcov z Púchovského okresu, čo nás nesmierne teší. Zvýšila sa tým nielen konkurencia, ale aj atmosféra na pretekoch je o to lepšia. Ak by sa takáto účasť udržala počas celej Tour, prípadne by ešte rástla, čo by nám mimochodom vôbec nevadilo, určite by sme do ďalších ročníkov uvažovali aj o zavedení tímovej súťaže, kde by súťažili trojčlenné družstvá. To je ale vec budúcnosti a uvidíme akej obľube sa bude Tour de Považie tešiť. Prejdime teda k priebehu etapy.

    Štartovalo sa o 10:00 na povel patróna tejto etapy Martina Marka. Dopredu hneď vystrelil Lukáš Martinka, akoby chcel pomstiť Ľuboša Kováčika za minulú etapu. Kamil spočiatku ostával pokojný a chvíľu sa ešte vykecával s Mirom Labudíkom, pretože nechcel uveriť tomu, že Ľuboš sa rozhodol po minulej etape zanevrieť na Tour. Vraj sa s ním porozpráva a tak dúfam nájdu spoločnú reč a Ľuboš svoje rozhodnutie zmení. Potom sa už ale aj Kamil rozbehol a začal stíhať Lukáša. Nakoniec sa za nimi sformovala asi sedemčlenná skupinka, v ktorej nechýbali domáci matadori, ale prekvapivo z ostra začali aj Majo Hudec a Peťo Ceniga, ktorý ašpiruje na nováčika roku. Mimochodom v roku 2013 sa ním stal práve Jozef Kováč. Na konci asfaltky pri osade Podmalenica bol stále prvý Lukáš, ktorého naháňalo sedem vlčiakov. Čas mali okolo 9 minút. Potom sa to celé začína, tvrdá drina. Po dlhotrvajúcich dažďoch a sneženiach sme sa trochu obávali rozbahneného terénu, no ráno bolo ešte dosť chladno a tak sa išlo super. Druhú skupinku do Podmalenice dotiahol Miro Labudík, za ktorým číhali na svoju príležitosť Mišo Letko a Peťo Bielik. Tá prišla na odbočke do terénu, obaja vyrazili vpred. Miro vedel, že nemôže ísť za nimi, pretože by sa predčasne odpálil. Ostal tak verný svojmu peletónu a ťahal ich až pod belušský hang. Tu sa ešte Joko vytešoval z tretieho miesta a už pomaly plánoval oslavy bronzu. Predsa len získať pomyselnú medailu na Tour už nie je také ľahké ako keď nás behalo desať. Tento pocit mu vydržal aj cez serpentíny až na hrebeň. Rysovala sa mu dokonalá vendeta za Dohňany. Prekvapivo na serpentínach vystrielal svoj prach mladá puška Andrej Liška, ktorý po troch rokoch a odstúpení Ľuboša, tento rok ašpiruje na korunného princa celej Tour. No pravdu povediac ak Peťo Ceniga bude chodiť pravideľne, tak všetko ešte môže byť inak. Práve Peťo sa vraj za Andrejom dnes skvelo vyviezol, inak by to podľa jeho slov, také slávne nebolo. Vzadu sa na hangu prebral Martin Marko, ktorý zapol forsáže ako každý rok na tomto mieste. Trápiaceho sa Mira Labudíka sa rozhodol opustiť aj Fero Hrtánek, ktorý po minulom roku potrénoval a tak s ním bude treba počítať. Trápiaceho sa Mira sa poľahky držal aj kráčajúci Majo Junga s Jančim Ištvaníkom a čoskoro sa na nich dotiahol aj Miro Letko, ktorému mali podmienky sedieť najlepšie, keďže celú zimu strávil na Lysacupe. Miro nakoniec svoje predpoklady začal napĺnať a išiel cez Mira. Ten sa s tým ešte snažil niečo urobiť a visel takpovediac za oči, čo mu pomohlo odpárať Maja s Jančim. Na hrebeni zatiaľ poriadne úradoval Lukáš Martinka a Kamil do poslednej chvíle nevedel či ho dobehne. Hrebeň má ale dve zákernosti a to sú takzvané dva zuby, cez ktoré sa je potrebné dostať. Ľahko sa to povie, no po 30 minútach náročného behu ich preklínal určite každý. Podľa môjho názoru práve tieto zuby pomohli Kamilovi a Lukáša nakoniec dokázal poraziť. Zachránil tak česť Belušanov, hlavne preto, že Jokovi dokonale vyšla vendeta a porazil jak Andreja, tak aj Petra Vyhničku, ktorý ale nebol ďaleko a opäť podal výborný výkon. Na vytúženú medailu dnes ale nakoniec nedosiahol, pretože tú mu na hrebeni uchmatol Peťo Ceniga. Peťovi Pastorekovi sa podarilo udržať kontakt s prvou skupinou a teda v cieli siedme miesto, myslím, že môže byť spokojný. Strata jeden a pol minúty na medailu, mu dáva slušné vyhliadky do ďalších etáp. V prvej skupine sa nepodarilo udržať Majovi Hudecovi a dostali sa cez neho stíhači Peťo Bielik a Mišo Letko. Martin Marko potom čo začal neskoro, už na Maja nemal. Fero keď odpáral Mira Labudíka si išiel svoje tempo a evidentne mu to sedelo, pretože vôbec nespomaľoval. U Fera platí, že čím sa dlhšie beží tým lepšie. Všetci si totiž pamätáme ako hviezdil v minuloročnom finále, kde ho nechtiac poplietol, ešte viac popletený regulovčík Miro Labudík. Fera sa snažil na hrebeni naháňať druhý najlepší cudzinec na Lysacupe, Miro Letko, no Fero sa nedal. Miro Labudík vďaka Mirovi Letkovi poodskočil Majovi Jungovi a vyzeralo to, že hrebeň si už len odklusá, no Mirovi na hrebeni neskutočne došlo a Majo sa tak začal približovať. Mirovi došlo tak, že na prvom zube musel začať kráčať. To umožnilo sa Majovi opäť dotiahnuť, no potom nasledovali behavé pasáže a Miro sa opäť nejako prebral, no nohy ho už neposlúchali a tak jeho beh vyzeral, akoby si na každej serpentíne dal tri poldecáky. Majo na tom nebol o nič lepšie a tak už Mira nestihol dobehnúť. Jano Ištvaník veľa stratil na serpentínach, takže do cieľa si dobehol vlastným tempom. Marián Blaho zaznamenáva pod taktovkou Joka výkonnostný posun a dnes mu to vydalo na 17. miesto. Za Mariánom dobehol Janov kámoš  Michal Ciesarík, začiatky sú ťažké, no ak im to vydrží, tak o rok by mohli behať ako Majo Hudec. Peťo Knížat má zatiaľ stopercentnú účasť v tomto ročníku, čo mu minimálne pomôže spoznať všetky trate a o rok sa môže špeciálne pripravovať. Štartovné pole uzatvárali Daniel Hrenák a Marek Papež, ktorí vraj behajú väčšinou po rovine a tak im dnešný kopec dal zabrať. Celé štartovné pole uzavrel Majo Hudec Jr., ktorý to nakoniec stihol o jedinú sekundu pod hodinu. Veľké poďakovanie patrí Majovi Melišovi, ktorý nám dnes robil kameramana a teda ak nám pošle video, tak po spracovaní sa určite objaví na našej stránke. Tu je len taký malý predkrm ako to vyzeralo v cieli. Video je točené mobilom, to Majove bude iný level, takže sa máte na čo tešiť.

 

 

Na záver sme si ešte dali spoločnú fotku a rýchlo utekali dolu, pretože začínala byť zima.

 

 

 

 

O týždeň je na pláne diametrálne odlišná etapa ako dnes. Bude to niečo ako šprint, no dvestometrová cieľová rovinka je veľmi prudká stena. Pôjde sa naplno od štartu až do cieľa a preto ten záver bude poriadne bolieť. Inak sa jedná o veľmi behavú etapu. Miro Labudík tu má osobák z roku 2009 na úrovni 18:48, tak schválne, že koľkí sa mu priblížia :). Dúfam, že sa zídeme opäť v hojnom počte, čo by zaručovalo našlapaný pretek s minimálnymi odstupmi. Teším sa na vás pri mojej domácej etape :). Do tej doby tvrdo trénujte, lebo konkurencia nespí!