MTB časovka  - Kačka (12.kolo TdP 2015)

 

Autor: Mino,31.5.2015

 

 

Tak vážení, cykloetapa za nami a že to zasa boli súboje :). Dnes ale vopred varujem, že to nebude žiadny mega report v mojom podaní, pretože etapa sa konala večer a tak nieje času na písanie. Zo sobotňajšieho počasia išli menšie obavy, či sa niečo podobné, nezopakuje aj počas etapy, no to by nebola Tour de Považie aby nebolo pekne. Nebolo horko ani zima, proste dokonalé počasie. Aj to nahralo tomu, že sa nás zišlo 18, čo je doposiaľ najviac na tejto etape. Jediná škoda, že sa neukázal Peťo Vyhnička, ktorý opäť pustil do gatí a to mal také silné reči pred začiatkom Tour ako práve na tejto etape príde poraziť Mira Labudíka. Zbabelci si ale nezaslúžia byť spomínaný, takže to nebudem ďalej riešiť. Kamil ale so zvyškom Belušskej enklávy dorazil a tak konkurencia bola silná. Zhruba polovica štartového poľa prišla autami ako ťažký profíci, tak sa čakalo čo ukážu. Moc sa tentokrát nečakalo od Maja Hudeca, keďže prišiel na detskom bicykli, ktorý mu bol malý :). Dokonca Jaro Semančík si trúfol ísť hore na cesťáku, čo mu dávalo v kopci veľkú výhodu, no v záverečnom zjazde bol zasa v nevýhode a riskoval defekt. Odštartovalo sa krátko po pol šiestej a do čela ako každý rok vyrazil Miro Labudík, to je jeho každoročná úvodná selekcia a chcel byť prvý pri bráne, ktorá bola tentokrát zavretá, takže bolo potrebné obchádzať po tráve, kde sa vojde iba jeden bike. Za bránou bol ešte chvíľu na prvom mieste. Potom ho dobehol Kamil a išiel do čela. Miro sa ho chvíľu držal, no v prudkých pasážach sa Kamil postavil do pedálov a začal sa Mirovi pomaly vzdiaľovať. Na prvom kilometri mal náskok zhruba 10 sekúnd. Na druhom kilometri Mira dobehol Majo Ľahký, ktorý dnes vôbec nepôsobil Ľahko. Vraj dva týždne netrénoval a forma si zobrala dovolenku. V tejto chvíli Miro ešte myslel na medailu, no prioritou bolo poraziť Joka a Lukáša, všetko navyše by bol len bonus. No potom sa zo zadu začal dopredu drať cesťák Jaro a Mirov sen o medaily sa začal rozplývať. No kupodivu Majo bol stále na dostrel, pretože Jaro ušiel na cesťáku aj jemu a Majo mal na Mira tak 20 sekúnd. Miro sa však viac ako dopredu, pozeral dozadu, že kde má Joka. Joko nebol ďaleko, tiež mu chýbalo tak 10 – 20 sekúnd. Raz bol bližšie, raz ďalej. Začala sa tak psychologická vojna, rovnako ako v minulom roku. Joko sa chcel docvaknúť a Miro robil všetko preto, aby sa mu to nepodarilo. Joko točil frekvenciu a Miro naopak lámal ťažký prevod. Obaja boli tak zamestnaný vzájomným súbojom, že si neuvedomili, že zo zadu sa blíži Lukáš. Lukáš povzbudený kilometrami na cesťáku sa nadýchol k veľkému výkonu a dotiahol sa na Joka a obaja mali tak pár metrov pred sebou Joka. Mirova motivácia makať bola tak zrazu dvojnásobná. To zapríčinilo, že Miro začal sťahovať Maja Ľahkého a dokonca videl ešte aj Jara Semančíka. Kamil si síce išiel suverénne sám pre prvé miesto, no boj od druhé ešte nebol rozhodnutý. Zhruba na piatom kilometri sa Lukáš odpojil od Joka a vydal sa za Mirom. No Miro aj v najstrmších pasážach lámal ťažký prevod a tak to Lukáš nemal jednoduché. Zhruba na šiestom kilometri prichádza zlom a cesta sa na chvíľu vyrovná, dokonca mierne klesá. Tu Miro nešiel takticky úplne naplno, aby pošetril sily na záverečný Lukášov atak. Lukáš sa tak dotiahol na vzdialenosť 5 sekúnd a malo sa rozhodnúť v záverečnom stúpaní na najvyšší bod trate. Miro ale urobil dobre a ušetrené sily mu v závere pomohli utočiť ťažký prevod a nedovolil Lukášovi ho doraziť. Joko už súboj vzdal, lebo už mal pol minúty stratu. Majo si udržal desať sekundový náskok pred Mirom a keďže je dobrý zjazdár, tak už nebolo možné ho dostihnúť. Na cima coppi filmoval Miro Letko, takže keď spracuje video, tak budete mať možnosť si súboje a vyčerpanie v záverečnom stúpaní pozrieť. V záverečnom zjazde sa zdalo, že už je rozhodnuté, no naplnili sa predpoklady, že Jaro bude mať na cesťáku v zjazde problémy a preletel okolo neho Majo Ľahký. Miro to už nestihol aj keď miestami sa blížil k 50km/h, na medailu mu tak chýbalo 11 sekúnd. Kamil prišiel do cieľa s 2,5 minutovým náskokom, no s časom nebol úplne spokojný. Miro Labudík tak prišiel štvrtý a Lukášovi v zjazde nadelil nejakých 15 sekúnd, takže v posledných stúpavých metroch mal už pokoj. Lukáša ale pochválil, pretože ho dobre ponaháňal. Jokovi chýbalo na Lukáša nejakých 20 sekúnd, takže opäť rok nebude môcť poriadne spávať a bude sa mu snívať o vendete v roku 2016 :). Peťo Pastorek prišiel do cieľa s minutou za Jokom a celkom v pohode, lebo za sebou nikoho nemal. Škoda, že nezapriahol svojho hafana, určite by naháňal Kamila :). Mišovi to zjavne opäť nešlo odspoda a tak to vypustil rovnako ako Manín. Juro Martinka mal na tejto etape premiéru a nepočínal si zle, no do budúceho ročníka bude musieť zamakať ak sa bude chcieť dostať vyššie. Peťovi Bielikovi to na bajku moc nejde a tak na bežca jeho kvalít, dnes trochu sklamanie. Majo Hudec bol na brezine a navyše ešte aj detský bike mu moc nepridal, takže nemohol pomýšľať na vyššie umiestnenie. Ale aspoň urobil radosť Mirovi, že ho mohol konečne v tomto roku poraziť. Martin Marko mal dnes tiež manifestačné tempo, takže žiadna sláva. Prekvapením bol Vlado Kudla, ktorý na bicykli jazdí a v behu je to super vrchár, no tu mu to proste nesedelo, možno bol tiež na brezine. Majo Meliš prišiel na parádnom stroji, no keďže mu vaj hodinky ukazujú, že by mal 68 hodín odpočívať, tak sa skôr trápil ako by si to dnes užíval. Jarovi Trškovi tachometer v cieli ukazoval stovku, takže únava z doobenej túry sa prejavila, no chcel vidieť túto krásnu trať, tak sa zaťal a zabojoval. No a nakoniec všadebol Peťo Knížať, ktorý chodí snáď na všetky akcie, ktoré sa tu v okolí konajú, teda okrem nedeľnej omše :). Nohy sa mu tak ledva točia, no 100% účasti sa vraj nevzdá :). Na záver Miro Letko, ktorý nám to dnes nafilmoval, za čo mu patrí veľká vďaka. Cieľové foto vyzeralo nasledovne.

 

 

Cestou späť sa ešte naskytli krásne výhľady, ktoré si nikto kvôli únave smerom hore nemohol vychutnať, takže kto tú krásu nevidel, tak tu je fotka pre vás.

  

Plánoval som krátky report a zasa sú z toho tri strany, no čo už :). O týždeň nás čaká finále v Súľove a budeme odovzdávať putovný pohár víťazovi tohtoročnej TdP. Všetci ste pozvaní, bude sa behať po parádnych chodníkoch v Súľove a zaručené sú aj nádherné výhľady. Počasie je objednané ako vždy, takže by to mala byť opäť super akcia. Trénovať už nemusíte       tvrdo, stačí už iba ladiť :)