Report z Manína

 

Posledné dva týždne to síce na stránke vyzeralo, akoby team organizujúci Tour de Považie rezignoval a prestal sa starať o web, no to len Miňovi nevyšla účasť na predošlých dvoch etapách a nikto iný žiaľ nieje ochotný tráviť hodiny za počítačom pri písaní reportu. Dokonca aj nádejný zástupca Andrej sa na to vyprdol. Miňo je ale späť minimálne na dve etapy tak bude o informácie postarané. Dnes bola na pláne kráľovská etapa a väčšina účastníkov ju označuje ako najťažšiu. Navyše na obtiažnosti jej pridáva fakt, že sa koná v termíne okolo troch zmrznutých a tak povestné blato tu takmer nikdy nechýba. Na etapu neprišiel Kamil no aj napriek tomu to vyzerá, že v boji o celkové víťazstvo má proti Lukášovi stále navrch + 7 bodov. Neúčasť Kamila a ostatných známych firiem nikto neriešil, zato Labudíka všetci vítali, akoby vynechal dva ročníky :). To si radšej ani nejdem predstavovať to ohováranie v predchádzajúcej etape, zvláštne ale je, že sa mi v nedeľu vôbec nečkalo :). Na štart sa zišlo 19 bežcov. Nechýbal ani Ľuboš Kamzík Kováčik, ktorý dnes kvôli blatu, vytiahol zo svojej vitríny slávy aj tenisky, v ktorých ešte v minulom storočí reprezentoval Slovensko na šampionáte na portugalskom ostrove Madeira.

 

Odštartovalo sa o 10:00 a úvod nebol žiadny šprint. Predsa len si bol každý vedomý, že chleba sa bude lámať až v záverečnej stene. Za tempo teda vzal Peťo Pastorek a začal si vytvárať slušný náskok. Chytil sa ho Lukáš, ktorý má od etapy k etape väčšie sebavedomie a vie, že okrem Ľuboša mu len málokto môže konkurovať. Za nimi sa spočiatku pustil aj Cengáč, no potom si zjavne spomenul na Javorníky a radšej trochu zvoľnil. Najlepšie sa bežalo Miňovi, keďže je to jeho domáca etapa a prakticky každý bežecký tréning začína týmto stúpaním. Prekvapivo vzadu bol mladá puška Andrej, ktorý sa rozhodol pred minulou etapou absolvovať detoxikačnú kúru a tak si uvaril praženicu z lysohlávok, následne sa vraj pod Strážovom opäť zvítal s obsahom svojho žalúdka. Andrej bol po prvých etapách pasovaný do role ašpiranta na bedňu, no jeho nevýrazné výsledky v závere Tour, dávajú dobrú príležitosť jeho súperom. Na lúke nad kalváriou bol teda prvý Peťo Pastorek nasledovaný Lukášom. Tretí tam bol Miňo, ktorý tiež nešiel úplne nadoraz, nakoľko vedel čo ho ešte čaká. Nasledoval rýchly zbeh na parkovisko pri záhradkách, kde sa trať napojila na trasu etpay behu na Manínec. V zbehu išli dopredu Cengáč s Kamzíkom a k Miňovi sa výrazne priblížil aj Joko, Fero, Vezír a so svojimi bandaskami aj Andrej. Joko išiel cez Miňa ešte pred lesíkom, no Vezír s Andrejom sa ho držali po pole. Zvyšok štartovného poľa, v ktorom bol aj v dobrej forme behajúci Peťo Bielik mal už väčšiu stratu. Na konci poľa bol stále prvý Peťo Pastorek, ktorého stále tieňoval Lukáš, no docvakol sa k nim už aj Kamzík. Na lúke pod Maníncom bolo neskutočne horko, čo potvrdil aj Kamzík svojimi slovami v závere videa, ktoré mobilom spracoval Miňo.

 

https://www.youtube.com/watch?v=vjg9R-abdiM

 

Cengáčovi tam bolo také horko, že dokonca tento úsek bežal hore bez. Po krátkom vydýchnutí po prebehnutí lúky nasledovalo to pravé peklo, 18 minút tvrdého stúpania. Na kilometri tu bežci nastúpajú 300 výškových metrov, takže priemerné stúpanie vychádza na 30%. Andrej s Vezírom sa tu vzdialili Miňovi a pred sedlom na Manínci sa na Miňa dotiahol aj Vlado Kudla. Perfektne si v tomto stúpaní počínal Fero, ktorému zjavne prichádza forma a dnes nedal šancu ani Andrejovi. Miňo podľa medzičasu v sedle na Manínci vyzeral, že si výrazne posunie osobák, no v záverečnom stúpaní mu hrozne došlo a tak sa mohol s dobrým časom rozlúčiť. Jeho váha sa proste s takto prudkými stenami vôbec nekamaráti. V polovici Manína ho dobehol Peťo Bielik a na hrane zlomu najprudšej steny aj Martin Marko. No do cieľa si Miňo nemohol vydýchnuť, pretože v týchto pasážach opäť zapol turbo chôdzu Miro Sobek a začal sa k Miňovi približovať. Našťastie sa uňho v závere prejavila únava zo včerajšieho behu na Choč a tak musel svoju stíhaciu jazdu vzdať.

 

Kombinátorov s Chočom dnes bolo na štarte viac, takže klobúk dole. Za dva dni nastúpať 1700 výškových metrov, to už je porcia. Absolvoval to aj Peťo Knížat, ktorému som sľúbil, že ho v reporte pochválim :). Všetkých dnes spomínať nebudem, keďže tie trojstranové reporty zaberajú fakt veľa času, ale ako kompenzáciu máte svoj priestor vo videu vyššie.

Toľko k dnešku, o týždeň nás čaká cykloetapa, respektíve pretek do vrchu na bajkoch. Etapa, ktorá úplne otočí poradie hore nohami, pretože tí, ktorí sú v bežeckých etapách na popredných pozíciach tu niekedy končia až v druhej polovici štartového poľa. Asi najlepším príkladom toho je Lukáš, ktorý až na jeden ročník tu zatiaľ moc nežiaril. Naopak je to najobľúbenejšia etapa Mira Labudíka, ktorý tak dostane priestor na odplatu. Nebude to mať ale ľahké, pretože vendetu za minulý rok chystá Joko, ktorý vďaka tomu už rok poriadne nespáva, Peter Vyhnička ak príde, tak chystá vendetu za časovku na Mojtín, Lukáš si kúpil karbonový cesťák a vraj si požičia bráchov bike aby ma mohol poraziť, Mišo Letko by chcel tiež už konečne zlomiť prekliatie a konečne Miňa na tejto etape poraziť. Etapa by sa tak kľudne mohla volať: Kto porazí na bajku Labudíka :). Kamil už o svoju neporaziteľnosť prišiel a tak môže byť v pohode. Škoda, že nepríde Andrej, aby nám ukázal, čo má vo svojich bandaskách :). Trasa má priemerný sklon okolo 5-6%, no sú tam aj úseky s 10%. V kombinácii s dĺžkou to bude poriadna zaberačka. Dúfam, že nám bude priať počasie a zíde sa nás tam čo najviac, aby bola skvelá atmosféra. Kvôli tomu sa dnes rozhodlo aj o posunutí termínu na večerné hodiny, tak aby mohli prísť aj tí, čo chcú ísť na Brezinu. Dúfam, že posunutie nebude zbytočné a všetci prídete. Trénujte tvrdo, lebo v nasledujúcej etape s vami Miňo nebude mať zľutovanie :).