9.etapa TdP2014  -  beh na Veľký Manín

 

Autor:Mino,18.5.2014

 

Tak a je za nami posledná bežecká skúška pred finálovou super etapou v Súľove. Dnešná 9. etapa TdP 2014 sa môže pýšiť titulom kráľovská, pretože ako sa dnes všetci v cieli zhodli, je to najťažšia etapa v celom kalendári. Môže za to hlavne vražedné stúpanie cez Manínec a Manín. No ani úvodné stúpanie cez Kalváriu nie je prechádzka ružovou záhradou, ale javí sa ako jednoduché, pretože sa beží hneď po štarte a bežci majú ešte plné zásoby energie. Dnes nás na štarte čakalo prekvapenie v podobe účasti. Prvý krát v tomto roku nás nebol dvojciferný počet, čo vzhľadom na to aká prestížna etapa sa bežala, vyvolávalo otázky, či to bolo spôsobené náročnosťou samotnej etapy, alebo reportom z tej predchádzajúcej :). Tak či onak, je to už jedno a je nutné podotknúť, že to takmer nebolo ani poznať, pretože sa zišli výkonnostne podobní súperi, teda ak nerátam Ľuboša Kováčika :). No ten bol možno aj rád, že nemusel ísť až na krv, pretože po minulej etape, keď chodil ako Robocop ešte určite nestihol úplne zregenerovať. Na štarte sa teda zišlo 8 bežcov no ako som už spomínal výkonnostne vyrovnaných a tak o súboje počas celého behu nebola núdza. Ukázal sa po dlhej dobe aj Joko, čerstvý druhý vicemajster Slovenska v duatlone. Taktiež po dvojetapovej pauze stál opäť na štarte aj Peťo Bielik, ktorý v predošlých dňoch zápasil s menšou virózou. So štartom sa moc neotáľalo a celé to naháňal Mišo Letko, ktorý potreboval byť rýchlo doma. Nervy mu robil Kamzík, ktorý zjavne pod vplyvom liekov tlmiacich bolesť neregistroval čas a stále behal kade tade :). Nakoniec sme sa dali dokopy a mohlo sa odštartovať.

                                   
Hneď do čela išiel Ľuboš s Lukášom a tretí ich naháňal Miro Labudík. Nie, že by sa nasilu snažil s nimi udržať, no tento úsek má veľmi dobre nabehaný z tréningu a tak mu tempo vedúcej dvojice nerobilo problém. Prekvapila ma opäť vyčkávacia taktika Vlada Kudlu, pretože sa začínalo do 25% stúpania a on nič. Na lúke pri kostolíku bola prvá trojica za 5 minút, pelotón za nimi strácal zopár sekúnd. Nasledoval prudký zbeh a hlavne v prvých metroch bola opatrnosť namieste, pretože mohlo ľahko dôjsť k pádu. Obvykle tieto pasáže Ľubošovi neskutočne sedia a vie sa tu v pohode utrhnúť, no tentokrát bolo vidieť, že si kontroluje každý krok a snaží sa minimalizovať otrasy. A práve preto bol aj po zbehu za vedúcou dvojicou Miro L . Nasledovalo trochu roviny a opäť stúpanie okolo záhradiek a cez les až k Maníncu. Ešte na začiatku lesa bol stále na tretej pozícii Miro L a bolo až neuveriteľné, že vedúcu dvojicu má stále pred sebou. No za Mirom sa už formovala skupina prenasledovateľov na čele s Peťom Pastorkom. A v polovici lesného stúpania to prišlo. Najskôr cez Mira išiel Peťo P a zanedlho nato aj Jozef Kováč a Mišo Letko. Až nakoniec lesíka bežala táto skupina pohromade. Peťo si trochu komplikoval situáciu neustálim menením stopy, čím si prakticky predlžoval trať. Preto mu aj dvojica Jozef a Mišo trochu poodskočila. Miro L tiež chytil menšiu dieru, no stále mal všetkých pár metrov od seba a tak rozhodne neklesal na mysli. Dokonca aj pri vybehnutí na pole pred sebou videl stále vedúcu dvojicu Ľubos, Lukáš na vzdialenosť cca 50 metrov. Na poli ale Miro trochu zvoľnil, predsa len si potreboval vydýchnuť pre záverečným mučením. Preto mu aj trojica pred ním trochu viac poodskočila a priblížili sa súperi vzadu. Nasledoval prudký výšvih a posledná rovinka pred veľkým antré. Ako prví nabiehali do Manínca Ľuboš s Lukášom, asi 60 metrov mali stratu Joko a Mišo, ďalších 20 metrov Peťo P a 30m na Peťa strácal Miro L . Peťo opäť trochu zazmätkoval pri nástupe na Manínec, no Miro ho hneď usmernil. A je to tu, 17 minút tvrdej driny. Ľuboš dáva zbohom Lukášovi a vydáva sa na sólo jazdu. Lukáš mal slušný náskok, ktorý mu dával solídne šance na druhé miesto. Joko chcel strašne aspoň jednu medailu z tohto ročníka a tak si isto povedal, že teraz alebo nikdy. Michal si počínal parádne a mal zarobené na parádny čas. Peťo Pastorek začal v prudkých pasážach tuhnúť a Miro za ním už si premietal v hlave scenár z druhej etapy, kedy sa končilo na Manínci a Peťa v závere udolal. Vlastný nekonečný príbeh si ale písal Vlado Kudla, ktorý nástupom do Manínca uzavrel diferenciál a išiel ako stroj. Tam kde všetci vyzerali ako pred infarktom, on si cupkal ako baletka. Postupne zobral Mira, Peťa, Miša a nehodlal s tým prestať. Peťo Bielik na Manínci podľa vzdychavého prejavu zjavne prežíval bežecký orgazmus :), čo mu zjavne dodávalo energiu, pretože sa posúval rapídne vpred. No a Miro Labudík sa zrazu z tretieho miesta prepadol v sedle Manínca kde bol za 22 minút až na siedme miesto. Manínec bol za nami, no dvakrát tak horšie ešte pred nami. Tu už boli všetci tak vyčerpaní, že ich beh neprinášal väčší efekt ako chôdza a tak sa všetci radšej rozhodli zvoliť chôdzu ako menej náročnejšiu variantu. Všetci okrem Kamzíka a Vlada, tí akoby dnes boli z inej planéty. Vlado dokonca dokázal počas Manínca a Manína vymazať sto metrovú stratu na Lukáša a dostal sa pred neho. Lukáš sa za Ľubošom evidentne upiekol, pretože neudržal ani bronz a doprial Jozefovi jeden z najväčších tohtoročných výsledkov :). Michal taktiež stratil jednu pozíciu, keď sa cez neho dostal Peťo Bielik. Peťo P si na Maníne vytrpel svoje a už už sa zdalo, že ho nakoniec Miro dostihne, no zo svojej krízy sa nakoniec oklepal a udržal si náskok až po vrcholový zlom. Tu sa terén rapídne zmení a beží sa skoro po rovine, no nohy sú po extrémnom stúpaní tak unavené, že rozbehnúť sa je obrovský problém a chvíľu trvá kým sa dokážu prepnúť na beh. Záverečné pasáže sú pekné bežecké no vďaka extrémnej únave si ich bežci môžu vychutnať až cestou dolu. Ako prvý do cieľa dobehol Ľuboš čo nikoho neprekvapilo, no Vlado si dnes povedal, že kaše už bolo dosť a tak dnes nesie domov striebro. Záverečné pasáže boli totiž pre neho ako ušité. Vysnívaný bronz na kráľovskej etape si dnes vybehal Jozef Kováč, za čo si určite zaslúžil rešpekt. Zemiakovú kašu si dnes dá na obed Lukáš, ktorý po prvý krát v tomto roku skončil mimo bedňu. Etapa sa mu ale škrtne, tak ho to vôbec nemusí mrzieť. Zvyšok v tabuľke. Nedá mi ešte nespomenúť Fera, ktorý síce prišiel posledný, no s časom 38:38 môže byť maximálne spokojný. Na začiatku Tour si trúfam tvrdiť, že by sa pod 40 nedostal, no vidno, že aj jeho takéto súperenie výkonnostne posúva. Ak vydrží v príprave, tak v budúcoročnej Tour by sme ho mohli vidieť podstatne vyššie. Na záver už si niektorí mohli porovnať svoje časy s rokom 2007 kedy sa tu bežal slovenský pohár. Lukáš sa zlepšil minimálne o tri minúty, Michal o viac ako minútu a Miro o 3 minúty. Jasný dôkaz ako nám Tour výkonnostne prospieva. Jediný kto sa nezlepšil bol Ľuboš, lebo zabehnúť v jeho veku Manín pod 30 minút to by bolo už z ríše snov. Ale nebol až tak ďaleko a preto klobúk dole. Takže toľko k dnešku. O týždeň náš čaká dlho očakávaná zmena, keď sadneme na bicykle a rozdáme si to v jazde do vrchu. Táto etapa má rozlúštiť dve tajničky. Prvá: porazí už niekto Kamila? (teda ak Kamil na etapu príde :). Zdeno Koleda, ktorý ho minulý rok najviac potrápil žiaľ ide na Brezinu a tak dúfam že sa Majo Ľahký dobre pripravoval a nebude mať nejaký pretek. Druhá: dokáže konečne po piatich rokoch poraziť Mišo Letko, Mira Labudíka. Michal tento rok venoval veľa času bicyklu a kedy inokedy keď nie tento rok :). Každopádne ak nám bude priať počasie, tak to bude suprová etapa, na ktorej sú vítaní všetci bikeri a cyklisti. Bežci utrite tú centimetrovú vrstvu prachu z rámu a dofúkajte prázdne kolesá a vidíme sa o týždeň v Sádočnom :). Na záver už len to moje klasické, trénujte tvrdo, lebo to že dnes konkurencia zaspala neznamená, že tomu tak bude aj nasledujúcej etape :).