7.etapa TdP2014 - Beh na V.Manín(serpentíny)

 

 

 Autor: Mino,5.5.2014

 

      Vážení a milí čitatelia, máme za sebou 7. etapu z nesmierne vydareného ročníka TdP 2014. Minulou etapou vás vďaka mojej neúčasti sprevádzal nový reportérsky objav Andrej Liška, ktorý ako sa ukázalo, tiež píše štýlom čo na srdci, to na klávesnici a má preto dobré predpoklady stať sa prispievateľom na našej stránke. Dnes sa ale pohrám so slovami opäť ja, aby Andrej mohol v kľude regenerovať a nezopakoval tak na Strážove výkon z dnešného Manína :). O počasí sa baviť nemusíme, pretože to je ako býva v TdP zvykom tutové. Fúkal síce poriadne silný severák, ktorý negoval slnečné lúče, ale my tu chlapci zo severu, sme už na také veci zvyknutí :). No keďže k nám chodia už aj bežci z južnejších oblastí, tak sa nemôžeme čudovať, že v máji vidíte človeka oblečeného ako v januári : ).

Účasť dnes na to aká bola krásna trať, zaostala trochu za očakávaní, no aj 14 bežcov je super číslo a konečne dorazil aj Radek s rodinkou. Radek mal spočiatku obavy, ako sa vyrovná so stúpajúcou výkonnosťou v Tour, no treba podotknúť, že si počínal celkom dobre. Úvod máme teda za sebou a môžeme si priblížiť samotný pretek.

Odštartovalo sa presne o 10:00 od reštaurácie Tiesňava. Najväčší favorit, Ľuboš Kováčik na nič nečakal a išiel za víťazstvom hneď od začiatku. Tieňoval ho Lukáš Martinka, ktorý sa rozbehal do parádnej formy. Kamil sa takisto pridal a na chvíľu dokonca aj Majo Junga, no ten si to po 30 metroch rozmyslel a poslušne sa zaradil na chvost štartovného poľa. V Majovom prípade ešte stále prebieha analýza B – vzorky, pretože to čo predviedol v druhej etape na Manínci, nejako nekorešponduje s jeho aktuálnymi výsledkami :). Nasledovali ostatn í bežci, ktorí zvolili voľnejší úvod, nakoľko práve úvod je tu najťažší. V týchto pasážach sa prebral k životu Martin Marko a udomácnil sa na štvrtom mieste, za ním išiel Mišo Letko. Lenže od kyselky zapol forsáže Vlado Kudla a bol rozhodnutý si aj dnes zobrať svoju zemiakovú porciu. Nasledoval Miro Labudík, ktorý si musel dať od Malého Manína úplnú pauzu od behania, aby doliečil zranenie, ktoré ho trápilo už od druhej etapy a aby toho nebolo málo tak v práci ešte chytil nejakého bacila, ktorý mu spôsoboval silný kašeľ.

    

 Aj preto dnes Miro nemal veľké oči, o čom svedčí aj fakt, že pri behu niesol v ruke statív spolu s mobilom, ale pred sebou mal Peťa Pastoreka, ktorého neustále videl, to ho hnalo,  no dotiahnuť sa k nemu už nedokázal. Nasledovala Hložansko – Kočkovská dvojička Andrej Liška a Peťo Vyhnička. Andrej to spočiatku skúšal s paličkami, no na serpentínach na ne nebolo miesto a tak ich musel odhodiť. Verím, že sa poučil z Kamilovej chyby na Javorníkoch a našiel ich v pohode. Naopak na serpentínach sa ukázala u Mira Sobeka jeho vášeň pre prudké stupáky a poľahky vyškolil oboch mladých chasňov. Klobúk dole pred Mirom. Po serpentínach sa nabehlo na hrebeň, čo ale neznamenalo, že sa dalo oddýchnuť.  Hrebeň Manína dá každopádne poriadne zabrať. Ako prvý sa pyramídy na vrchole dotkol Ľuboš a to v neuveriteľnom čase okolo 25 minút. Ako druhý sa v cieli objavil v skvelej forme behajúci Lukáš, no čo bolo pre neho dôležitejšie, opäť porazil Kamila a tak stále drží nádej na obhajobu. Hlavne ak sa potvrdia fámy o údajných zraneniach Ľuboša Kováčika. Všetko je teda stále otvorené a nikto ešte nemá nič isté. Rovnako Kamil, ktorý bude musieť prekonať svoj momentálny útlm. Strážov, bude teda pre neho kľúčový. Postupne nasledovali ďalší bežci a čas 30 minút, ktorý by minulý rok stačil možno na štvrté miesto, dnes stačil na miesto ôsme. Sklamaní ale určite neodchádzal nik, pretože takmer všetci si posúvajú svoje vlastné osobáky. Na vrchole bolo poriadne sviežo a tak hneď po dobehu Fera sa išlo fotiť. Treba povedať, že aj on sa neustále etapu po etape zlepšuje a už ani zďaleka to niesu straty, ktoré mával v prvých etapách. Ja osobne som zvedavý, čo nám predvedie v cykloetape, keďže často trénuje práve na bicykli.

        

 

Toľko ohľadom dnešnej etapy. Už o týždeň bežíme na najvyšší bod celej TdP a to 1213 metrov vysoký Strážov. Etapa, ktorá drží stále účastnícky rekord, etapa v ktorej nemá Kováčik zaručené víťazstvo. Verím, že počasie bude spolupracovať a zíde sa opäť skvelá konkurencia. Do konca ostávajú už len štyri etapy a teda ak ste doteraz s účasťou váhali, tak by ste sa mali poponáhľať, pretože už o necelý mesiac štrngáme pohármi v Súľove :).

Ak by niekto zabudol, tak pripomínam: Trénujte tvrdo, lebo konkurencia nespí :). Majte sa krásne.