Uplynulý  týždeň by som  mohol charakterizovať ako jeden z najrušnejších čo sa týka behu a pohybu v prírode....V stredu na večer sme opäť rozbehli TdP krátkym ale zato ostrým výbehom na Malý Manín. Vo štvrtok som potom s Martinom Markom absolvoval  náročnú turistiku na Malej Fatre , a to ma ešte len to najťažšie len čakalo cez víkend ,keď  najskôr v sobotu som odbehol horský maratón s názvom Salomon Slezský maratón so štartom v Dolnej Lomnej. V nedeľu potom pokračovalo TdP 15.kolom – výbehom na Veľký Javorník z obce Podjavorník. Poďme ale postupne. V stredu o 18.30 sa bežecká vrchárska elita stredného Považia zišla v Považskej Teplej, aby si otestovala svoje rýchle svalové vlákna ,kedže sa jednalo o krátky a rýchly výbeh do kopca. Na etapu dorazili všetci favoriti vrátane najlepšieho bežca Súľovského regiónu a priľahlého okolia ,takže o víťazovi nikto nepochyboval. Už od začiatku udávali teda tempo závodu Lukáš Martinka ,Ľuboš Kováčik a Kamil Vyhnička. Prekvapujúco prvý ľahší  km v stúpaní po lúke sa na špici držal aj Miro Labudík . Za nimi bol odstup tak okolo 100 metrov a na čele ďalšej skupiny bežal Peťo Bielik a MIro ,prenasledovaní Michalom Letkom a Andrejom Liškom . Martin ako býva jeho zvykom zo začiatku pofľakoval na konci štartovného poľa . No na prvom km sa profil zdvíha a Martin sa rozbehol a začal drtiť súpera za súperom až sa prepracoval  na pekné štvrté miesto ,keď v závere dokonca atakoval aj Kamila Vyhničku. Po prvom km s čelnej skupiny odpadol Miro Labudík a začali ho doťahovať ostatní. Nakoniec boli z toho pekné súboje na záverečných serpentínach keď najviac síl mal Peťo Bielik a Andrej Liška . Miro Letko trocha stratil a v tomto mikro súboji dobehol až za nimi. Miro Labudík nakoniec vytuhol a do ciela dobehol z cca.20sekundoviu stratou. Víťazom etapy sa stal Ľuboš Kováčik. Druhý dobehol  Lukáš Martinka a na treťom mieste Kamil Vyhnička ,ktorý tesne uhájil náskok pred výborne finišujúcim Martinom Markom. Na záver dobehli ešte partia okolo  Martina Drienika ,ktorí sa venujú crosfit  tréningu. Na vrchole pôsobila ako fotograf Stanka Vyhničková.  Na vrchole bolo príjemne teplo, výhľady na celú Považskú kotlinu...

 

to bol teda v skratke beh na Malý Manín. Na druhý deň som sa spolu s Martinom vydal  smer Malá Fatra – Krasňany ,kde sme mali štart turistiky na dva najvyšši e body tohto pohoria (Veľký a Malý Fatranský Kriváň) so zastávkou na chate pod Chlebom. Turistika to bola svižná a tak nakoniec  celkový čas šlapania bol niečo cez 6hodín a prevýšenie

 

okolo 1700metrov . (27km) . V sobotu ma však čakal Slezský maratón o dĺžke 42km s prevýšením 1700metrvo a tak som tŕpol či do soboty zregenerujem po ťažkej etape na Manín a turistike na Fatre. Je sobota a ja už niečo po pol –siedmej vyrážam smer dolní Lomná. Štart tohto behu bol naplánovaný na 9.30 lenže bolo potrebné stihnúť ešte prezentáciu ktorá bol a len do deviatej . Organizačne to bolo na prezentácii vymyslené rozumne a tak moje obavy z dlhých front na čísla zmizli po chvíli keď som videl že to majú rozdelené na sekcie podľa výšky štartovných čísel ,takže netrvalo ani 5minút a štartovný balíček som mal v ruke a mohol som sa v kľude chystať na závod. Bolo niečo po ôsmej takže do štartu bolo času dosť. Tak som sa teda rozhodol ,že si na chvílu zdriemnem a ľahol som na zadné sedadlo auta, vyložil nohy na dvere a takto si užíval predzávodnú pohodu....Je 9.30 a 297 hlavý had  sa vydal do prvého stúpania na Kozubovú (981m.n.m). Na štarte som sa postavil na chvost a postupne som si klusal a predieral sa na lepšie miesta. V poslednom krpále pod Kozubovou dobieham kurriho  . Ďalej nasledovalo dlhé a tiahle stúpanie  doliny  na Košariská. Asi v polovici tohto klesania sa mi podarilo dobehnúť Radima Pavelku – parťáka z LH4lístka 

a tak sme spolu zbehli až do údolia ,kde bola nečakaná občerstvovačka ,ktorú zriadil tím X-trail Orlová. Hodil som teda do úst kúsok banánu a za glg vody. Nasledovalo stúpanie na chatu Ostrý. Stúpanie bolo spočiatku  trocha príkre a tak prvých 5-6 minút kráčame . Potom sa to zrovnalo a až ku chate bežíme. Z Ostrého nasledovalo veľmi príjemné bežecké prostredie  v lese. Bežalo sa neustále hore a dole a v týchto miestach sme obehli aj dosť pretekárov. Pod Babím vrchom nasledoval zbeh ku chate Kamenitý ,kde bola občerstvovačka a zároveň cca. polovica trasy. Na občerstvovačke  som sa pokúšal napiť čistej vody no bol som akýsi naliaty a tak som sa s ňou oblial. Ten úsek z  a na občerstvovačku  mal jednu výhodu dalo sa odčítať koľko strácate na tých lepších a koľko zase naopak máte navrch na tých za vami. V stúpaní od chaty kamenitý ma začalo pichať pod ľavým rebrom a neskôr sa bolesť rozliala po celej ľavej strane. Bol som nútený spomaliť a tak  mi Radim uteká. Výbehy mi ako tak idú ,no pri zbehoch  je tá pichľavá bolesť najhoršia a tak som si držal brucho rukou a potom to ako tak šlo...asi po piatich km niekde na začiatku asfaltového stúpania popod Malý Polom (1060m.n.m.)bolesť ustála trocha mi pretrávilo musli tyčinku ktorá mi robila tie spomínané problémy a tak som sa mohol naplno venovať behu. Nasledovalo teda tiahle stúpanie po asfalte popod Malý Polom ,ktoré nebolo náročné ale nepríjemne tu pražilo slnko takže som zvoľnil a chôdzu striedal s behom aby som sa zbytočne „nevyšťavil“. Od rázcestníka Čubaňov nabiehame na CZ/SK hranicu takže bežím v podstate na domácom prostredí...tieto úseky sú veľmi pekné krosové ,ale trasa tu bola dosť technická pretože v týchto miestach sa nachádzalo pomerne dosť blata. Naviac začali trocha dochádzať sily...tak som skúsil niečo zahryznúť z vlastných zásob a kedže musli tyčinka predtým mi nesadla ,tentoraz som skúsil hroznový cukor. A tu som sa celkom dobre trafil ,dodal mi energiu a žalúdok ho celkom dobre znášal. Na 35k bola plánovaná občerstvovačka a dosť som sa na ňu tešil...niekde 3km pred ňou som dobehol Jakuba Beránka a bežali sme spolu až pod Muřinkov vrch na spomínanú občerstvovačku. Tu sa naše cesty potom rozdelili. Na občerstvovačke na 35.km som dostal fľašu na poliate sa čo som využil ,bolo už dosť nepríjemne teplo a doplnil som vodu do fľaše. Celkovo som vypil za celý závod asi 2litre vody. Čakalo nás ťažké stúpanie na najvyšší bod trasy Veľký Polom (1067m.n.m.) a tak som sa rozhodol doplniť nejaké cukry...vytiahol som teda Jesenku no a cucol som si ,čo však nebol dobrý nápad lebo počas ostrého stúpania na Veľký Polom som bol rád že žalúdok ustál toto nečakané „jedlo“. Tak som sa radšej vrátil k hroznovému cukru. Keď už som sa vyšplhal na ten krpál –Veľký Polom ,dobehli ma nejaký traja bežci na čele z Janom Kotykom a tak som opäť na chvíľu mal za kým ťahať a čo to zrýchlil....v týchto miestach pred Kamennou chatou opúšťam CZ/SK hranicu a vraciam sa do zahraničia :D . Nasledoval  asfaltový úsek a výbeh okolo chaty Severka, to som už mal za sebou nejakých 39km a podľa mapy to mal byť pohodový dobeh po hrebeni až  ku chate .Toto bola ale veľká chyba ,také jednoduché to nebolo na vrchole pri spomínanej chate stál organizátor a rukou ukazoval že je treba bežať dole zjazdovkou...dole ako dole to ešte šlo obehol som zo  4 bežcov  a celkom to šlo, dostali sme sa však do nadmorskej výšky cca.800m.n.m. a tak som vedel že bude treba bežať hore a že to čo vidím pod sebou nie je Skalka ale spodná časť vleku....Čakal ma teda posledný 1,5km a nejakých  150metrov stúpania...bežalo sa po pekných zvážniciach ,no moje nohy mali toho dosť tak som zvolil svižnú chôdzu, aby som pošetril sily pre beh v cieli a aby to na tých fotkách nejako vyzeralo :D . A je to tu zákruta ,poľský fotograf ,ktorý čosi melie že  ešte je to 1,5km do cieľa čomu neverím...po dvesto metroch behu po rovine je tu cyklistka ktorá hovorí o 200metroch do cieľa...to sa už lepšie počúva, tomu verím :D . A naozaj ešte posledný mierny kopčkek ,zákruta do ľava a cieľová rovinka.

 

Naťahujem krok aby to nejako vypadalo (v cieli je treba bežať na dizajn) ,no akosi lýtka protestujú a dostáva poriadne kŕče do nich a tak môj beh v cieli pripomína beh po žeravom uhlí :D ,nevadí som v cieli v čase 4.35.26  a na 44.mieste. Celkovo závod dokončilo v sedem hodinovom limite  272bežcov. Pretek vyhral v novom rekorde Radim Kaslík  v peknom čase 3.34.32 .

Druhý dobehol  Standa Najvert výsledky tu :

http://www.timechip.cz/vysledky/2013/salomon-slezsky-maraton#bez-rozdilu-kategorii

Víťazka ženskej kategórie Denisa Krejčiříková 4.39.26

  Po dobehu som mal možnosť dať si nejaké to jedlo ,ale som neriskoval na ten rozhasený žalúdok a tak som si dal radšej pivo ,to padlo skvelo..... Potom som sa už pustil dole do údolia na miesto štart ,kde malo byť o 17.00 vyhodnotenie najlepších a tombola...po skončení závodu ešte X-trai Orlová poriadala nejakú after party,  no ja som sa rozhodol ísť domov nakoľko v nedeľu ma čakala 15.etapa TdP s výbehom na V.Javorník...sadám teda do auta točím kľúčom a hop čo to auto sa nechce nakopnúť ,skúšam druhý raz ,tretí ...potom rozmýšľam čo ďalej prosím okoloidúcich, či by ma nezaviezli na pumpy, prvé čo ma napadlo ,asi došiel benzín, kedže jazdím na plyn toto nejako nestrážim a ani sa to ustrážiť nedá lebo počítadlo si robí čo chce...no nikto ma odviezť nechce každý sa ponáhľa(myslel som že bežci a hlavne tí horskí si pomáhajú no čo už) ,nevadí  zobral som fľašu a šiel do krčmy na benzín  :D...benzín nemali tak skúšam ďalej ,nakoniec mi jeden milý pán načapoval  2litre zo svojho kanistra a nechcel ani peniaze, ako vidno dobrí ľudia existujú....týmto mu ďakujem. Benzín som nalial no auto nenaskočilo , baterka bola v poriadku ,už som bol dosť hladný a nervózny a zmierený ,že je to nejaký vážnejší problém...tak volám domov aby ma prišli odtiahnuť ...zatiaľ som šiel teda na kofču ..zotmelo sa a je celkom chladno tak čakám v aute. Niečo po 9.15 prichádza brácho a tatko ...majú aj ďalšie tri litre benzínu...nalejeme ,štartujem a auto beží  uff vydýchol som si že je všetko ok . Sadáme do aut a valím domov ...ráno ma čaká etapa. Ráno vstávam o siedmej ,celkom svieži nohy nebolia a tak sa chystám na etapu. Dohadujem logistiku a po pol deviatej už spolu s Lukášom a Peťom Bielikom sedím v „opravenom“ aute  :D  smer Podjavorník ,kde bol štart ďalšej etapy TdP. Na etapu som šiel pôvodne s čisto taktických dôvodov vychytať body a upevniť druhé miesto v priebežnom bodovaní...Na štarte sa objavuje aj Vlado Kudla z Trenčína čo ma potešilo. A objavil sa aj nový bežec Peter Pastorek  z Púchova.

Je 10.00 a vyrážame strmo hore po žltej značke smer hrebeň  Javorníkov. Na prvom mieste sa hneď od prvých metrov usadil Lukáš za ním Vlado Kudla . Tretí bežal nováčik Peter za nim Peťo Bielik ,Michal a ja som to celé istil zo zadu s 20sekundovou stratou na pelotón....Po prvom km sa profil trocha zmierňuje a moje nohy už nie sú také stuhnuté a tak pridávame a poľahky sa dostávam cez Peťa Bielika ,po pár sto metroch niekde na 2km dobieham aj Michala a odskakujme tak na  10-15sekúnd ešte pred výbehom na hrebeň sa obieham aj druhého Petra a na hrebeň vybieham na nečakanom treťom mieste. Mám zhruba 20sekúnd náskok a tak zastavujem na 10sekúnd a vydýchavam. Potom už nasleduje pekný kros až do sedla Gežov a tak uháňam čo to dá aby so m to udržal lebo  v záverečnom stúpaní som si veril . Náskok si udržiavam a dokonca pár sekúnd som ešte prihodil k dobru a tak spokojný vybieham do posledného stúpania. Keď  som v sedle víťaz etapy akurát dobieha do cieľa . Etapu teda vyhral Lukáš  Martinka a tým sa definitívne stal víťazom 6,ročníka TdP už dve etapy pre koncom . Druhý dobehol v kľude Vlado . Mne sa podarilo uchmatnúť prvé pódiové umiestnenie v histórii TdP a k tomu som si ako bonus pribalil osobák na trati v čase 36.40. Asi pol-minútu za mnou dobehol Michal ,na piatom mieste Peter Pastorek a štartovné pole uzavrel Peťo Bielik . Na vrchole bolo príjemne teplo  výhľady na neďaleké Beskydy.

 

Dole sme to sklusali klasicky po neznačenom chodníku a zakotvili v krčmičke na otoči....to bol teda pekelný týždeň č.2 tohto roku a dopadol výborne. Už túto nedeľu bežcov z Považia čaká 16.kolo TdP s výbehom, na Veľký Manín ,spomedzi všetkých výbehov v   rámci TdP je to najbehavejší   Manín ...tak teda nech vám to behá!