Vážené dámy, vážení páni, s potešením vám oznamujem, že dnešným dňom sa skončil obávaný Hell Week a oddnes budú etapy Tour de Považie pokračovať v klasických týždenných intervaloch. Pekelný týždeň, ako nazývame sériu troch etáp v jednom týždni, dnes ukončil beh na najvyšší bod celej Tour, čiže Strážov. Strážov, okrem toho, že je najvyšší, je aj najpopulárnejší a málokto z pravidelných účastníkov si ho nechá ujsť. Na štart dnes dorazili bežecké bunky z Považskej, Púchova, Beluše, Trenčína a Vsetína. Celkovo sa zúčastnilo 14 bežcov a hromada rodinných príslušníkov, čiže atmosféra suprová. Navyše sa dnes paralelne s našim behom odohrával aj turistický výstup na Strážov, čo malo za následok, že v druhej polovici trate núdza o publikum rozhodne nebola :). Dnešná zostava v obraze vyzerala asi takto, aj keď ako už býva zvykom, sa nepodarilo dostať všetkých na hromadu a tak na fotke zasa chýba Jozef Kováč a Kamil Vyhnička. Všetci sa ale nájdu na druhých fotkách, ktoré sprostredkoval Peter Minarovský, náš dvorný fotograf. Ak dovolíte, opäť som si dovolil prezentovať myšlienky a emócie jednotlivých účastníkov, pridaním obláčikov :).

 

Tak a teraz si poďme rozobrať dnešný deň pekne popriadku. Reportér Miro Labudík sa viezol v aute s Mirom Letkom, korunným princom a dvorným fotografom. V Beluši mali vyzdvihnúť Radeka, ktorý mal čakať niekde pri hlavnej ceste. No tam sa až nedostal, pretože ho cestou odchytil Andrew Fox :), ktorý pri stanici býva. Andrej vyzeral celkom v pohode a dúfam, že sa uzdraví čo najrýchlejšie a opäť sa s nami bude preháňať po nádherných Slovenských kopcoch. A ešte taká maličkosť, chalani z Beluše si z neho uťahujú, že je z Hlože, čo je predmestie Beluše, čiže niečo ako New Jersey v New Yorku :), no môžem potvrdiť, že Andrej je právoplatným Belušanom :). Cestou cez Košecké Podhradie sa v aute dozvedel Miro Labudík veľkú novinu, ktorú nevedel asi iba on :). A to,že Radkova manželka Miša je Slovenka a preto teda píše aj rozpráva po slovensky :). On bol celú dobu v tom, že Miša sa nám len prispôsobuje, aby sme jej rozumeli :))))). Po príchode na štart počasie nevyzeralo bohvieako, no akoby zázrakom sa behom pár minút oblaky potrhali, vietor sa utíšil a vznikli tak ideálne podmienky na beh. Príroda nám je proste naklonená. A je asi jediná, ktorá za to v dnešnej dobe nepýta úplatok :). Prvý účastník vyštartoval o desiatej a bol ním Miro Sobek, ktorý si ako jediný vyžiadal štart v predstihu aby sa naňho dlho nečakalo, no výkon aký predviedol, určite nebol dnes najslabší. Zvyšok štartového poľa vyrazil zhruba päť minút po ňom a do čela sa hneď prepracoval Martin Marko, ktorý si hneď od úvodu chcel urobiť odstup, aby v prudkom stúpaní mal istú rezervu. Za ním sa vydala skupinka najväčších favoritov, čiže Kamil, Janči, Kamzík a korunný princ. Bol tam ešte aj Peťo Vyhnička, ktorý mal dnes jediný cieľ, poraziť Mira Labudíka, ktorého deň pred pretekom na stránke hecoval. Vedel teda, že ak by ho Miro porazil, tak by mu to potom v reporte neskutočne natrel. Za nimi bežala dvojička Miro Labudík a Jozef Kováč. Jozef dnes bežal výborne takticky. Predošlé etapy sa väčšinou hneď hnal dopredu a potom mu došlo, no dnes išiel prvý kilometer za Mirom a v prudkom vetre to bolo ako by mal pred sebou stenu a mohol tak šetriť sily. S menším odstupom to sledovali Letkovci a Vlado Kudla. Radek si dnes opäť bežal vlastný pretek, no keďže už v sobotu bežal jeden pretek, čiže na dnes má alibi a tak mu nemôžem dnes naložiť ako som to sľúbil pred pretekom každému, kto ma neporazí :). Navyše doniesol aj proviant, ale k tomu sa vrátim až neskôr. Úvodný rovinatý úsek sa končil preskočením horského potôčika a bolo zaujímavé sledovať, kto akú volil taktiku. Niekto to prebehol cez kamene, niekto cez vodu, no najviac tam váhal korunný princ, ktorý tam ako jediný strávil 2 sekundy rozmýšľaním, že kadiaľ vôbec pôjde. Odtiaľ sa už začala tvrdá práca, prudké a dlhé stúpanie. Sváko Marcin začal vpredu rapídne spomaľovať, no vďaka náskoku, ktorý si urobil v úvode chvíľu trvalo, kým ho favoriti dobehli. Z poza steny vybehol aj Jozef Kováč, potľapkal Mira po chrbáte a zahájil veľkú stíhaciu jazdu. Naopak Miro aj keď mal obuté super - ľahké tretry, tak jednoducho tú svoju stokilovú skriňu v takýchto extrémne prudkých stúpaniach má problém uniesť. Nasledovala teda zhruba kilometer dlhá pasáž, počas ktorej bežci nastúpali nejakých 300 výškových metrov, čiže prerátané na percentá sa jednalo o 30% stúpanie. Tí čo jazdia autom asi už zažili 12% stúpanie na niektorom horskom priechode, čiže si predstavte kopec dvaapolkrát prudší. Tu sa teda začalo odohrávať gro preteku. Na čelo sa prepracoval Janči Ďurmek a nedal nikomu šancu aby sa vôbec priblížil. Druhý Ľuboš dnes netradične plnil iba úlohu štatistu, pretože Jano išiel ako drak. Kamil si išiel v pohode na treťom mieste a nemusel sa vôbec stresovať, pretože jeho úlohu potrápiť Kamzíka dnes prebral niekto iný. O štvrté miesto sa už bojovať muselo, pretože Jozef sa dotiahol na korunného princa Lukáša a veru poriadne tlačil na pílu. Za nimi sa perfektne prepracoval dopredu Vlado Kudla, ktorý sa v týchto extrémoch doslova vyžíva. Nasledoval sváko Martin, ktorý ešte stále ťažil z rýchleho úvodu, no tiež si nemohol dovoliť povoliť, pretože za ním sa spolu pasovali Miro Letko a Peter Vyhnička. Miro miestami vyzeral, že skolabuje, keď často striedal beh s chôdzou, no zdanie klamalo a na serpentínach išiel dokonca cez Peťa. Na dohľad ich mal Miro Labudík, no terén bol taký prudký, že akékoľvek zrýchlenie aby ich dobehol by ho stálo obrovské množstvo síl. Netradične vzadu sa ocitol Michal Letko, ktorý aj naďalej pokračuje v nevýrazných výkonoch. Ako sám tvrdí, bude to mať asi na svedomí jeho BMI, ktorý má zo všetkých pretekárov najhorší, teda ak sa na štarte neobjaví Michal Topor :D. Tréningové jednotky má Michal na úrovni súperov a tak jediná osoba, ktorá môže ešte Mišove výkony zachrániť je Marianna. A to tak, že mu nasadí špeciálnu stravu (brokolicu, kyslú kapustu a pod.), no a večer samozrejme žiadne pivo :). Za Mišom bežal ešte Majo, na ktorého ale bulvár žiaľ nič nenašiel a tak mu nebudem kaziť radosť z toho, že vôbec môže opäť behať. Ale treba povedať, že na jeho pomery podal slušný výkon. No a Radek ma dnes amnestiu, takže hviezdou večera sa dnes zákonite musel stať Michal :). Dúfam, že to zoberie v pohode, pretože je to myslím prvý krát, čo som z neho urobil hviezdu dňa. Ostatní sú už zvyknutí :). Ale teraz už späť do závodu. Takže prvé tri miesta boli po vybehnutí na lúku pod Strážovom už dané a Janči Ďurmek s prehľadom vyhral v čase 27:40 čo je neskutočný výkon. Druhý Kamzík dostal okolo dvoch minút, no nerobil si z toho hlavu. To keby mu dal Kamil, tak by si to za trest išiel vybehnúť ešte trikrát :). Tretí Kamil mal tiež okolo 30. No a potom to už nasledovalo pekne po minúte. Po vybehnutí na lúku boli ešte Jozef a Lukáš spolu, no potom zrazu Jozef zahlásil, že už má dosť a to nakoplo Lukáša a uvedomil si, že teraz je ten pravý čas na útok. Podarilo sa mu tak Jozefovi poodskočiť a náskok si udržal až do cieľa. Kúsok za nimi dobehol Vlado a po Vladovi, sváko Martin. Boj sa odohrával aj o ôsme miesto, kde dokázal poraziť Miro Letko, Petra Vyhničku, ktorý bol ale nadmieru spokojný, pretože za sebou nechal Mira Labudíka a tak mu dnes nehrozí žiadny dis z jeho strany. Vyrovnal tým ich tohtoročnú sériu na 2:2. Miro už tiež dobehol s kľudom, pretože na Michala mal takmer minútu. A tak to pokračovalo, až kým sa v cieli neobjavil Radek. Hore bolo nádherne a obrovské množstvo turistov. Dokonca si nás fotili a budeme vraj zobrazený na ich turistickej stránke. Snažili sme sa aj o spoločnú fotku do reportu a to niekoľko krát, no nikdy sa nepodarilo dostať všetkých na jedno miesto. Ale fotiek bude napriek tomu habadej. Potom sme sa pobrali dolu a incident s medvedím cesnakom tu radšej nebudem komentovať. Dolu bolo nádherne a hlavne omnoho teplejšie a tak sme sa ani moc neponáhľali a vychutnávali si slnečné lúče. A to keď ešte Radek vytiahol  pochutinu

 

vďaka ktorej si zaistil dnešnú bezúhonnosť, to bolo teprve to pravé.A keďže všetci ostatní parkovali inde, tak sa ani nebolo s kým deliť :). Dúfam, že nám to všetci odpustia, ale naozaj sme nevedeli, že sa ešte stretneme na terase Zliechovskej krčmy :). Tam sme ešte podebatili s Belušskou vetvou pri pive. No a hádam by som aj mal končiť, pretože po stredajšej absencii mám pocit, že nedokážem prestať písať :). Ešte pár info k etape o týždeň. Beží sa najznámejšia etapa, na ktorej sa odohral niekoľkokrát aj beh slovenského pohára v behu do vrchu. Čiže beh na Veľký Manín. Je to veľmi náročná etapa s dvomi veľmi ťažkými stúpaniami. No zároveň je to klasika, ktorú by si nikto nemal nechať ujsť. Ja tam budem určite a dúfam, že sa na štarte zídeme v rovnakom počte ako dnes a bude zasa skvelá atmosféra. Takže bežci, vidíme sa v nedeľu.