7.etapa  TdP2013  ( Beh na Žibrid)

 

Autor: Mino,28.4.2013

Foto: Peter Minarovský 

 

Dnešným dňom sa začal obávaný pekelný týždeň, ako sa hovorí v Tour de Považie sedemdňovému obdobiu, počas ktorého absolvujú účastníci tri náročné preteky a vystúpia na tri nádherné vrcholy Považia. Celé to odštartuje Žibrid so svojou výškou 860 m.n.m, v stredu sa presunieme na Vápeč, ktorý leží vo výške 956 m.n.m a celé to v nedeľu uzavrie beh na najvyšší bod celej Tour, čiže Strážov, ktorého vrchol sa nachádza vo výške 1213 m.n.m. . Všetko teda zahájil beh na Žibrid, ktorého vrchol sa nachádza v katastri obce Súľov – Hradná, ktorá je rodiskom jedného z najlepších bežcov do vrchu na Slovensku a to Ľuboša Kováčika. Už len to, že Ľuboš staval trať, dávalo tušiť, že sa zasa všetci poriadne vytrápime. Aj keď parametre vôbec nevyzerajú nijak hrozivo, je to jeden z najťažších behov, ktorý sa v Tour behá. Nie vďaka prevýšeniu, alebo dĺžke. Je to vďaka členitosti terénu a neustálemu striedaniu krátkych no veľmi prudkých výbehov a zbehov. Na dnešnej etape sa zišlo 9 bežcov, ktorí si prišli zmerať svoje sily a zároveň si super zatrénovať. Belušská a Púchovská skvadra dnes nevyslala žiadneho zástupcu, pretože ich boss Kamil, musel dnes do práce. Zato sa ale opäť na štarte ukázal zástupca Valašska, čiže kamarát Radek opäť nechýbal. Okrem toho bol na trati pripravený aj druid Peter Minarovský, ktorý v batohu niesol čarovný nápoj vyrobený z 32 druhov byliniek, ktoré natrhal nejaký iný druid niekde v nemecky hovoriacej krajine :). Dnes sme z parkoviska vyrazili netradične trochu skôr, pretože bolo potrebné sa presunúť cca 2km na miesto štartu, ktoré sa nachádzalo na poli medzi Súľovom a Hradnou. Tam už nás čakal traťový maršál a istý víťaz dnešnej etapy Ľuboš. Ľuboša tu nemôže nikto poraziť a ak by sa to niekomu podarilo, tak by určite dostal kľúče od dediny :). O druhé miesto sa už bojovať mohlo, no forma korunného princa stúpa a tak naozaj otvorené bolo iba tretie miesto. Na to si určite v kútiku duše brúsil zuby Miro Letko, ktorý podal famózny výkon v predošlej super - ťažkej etape. Zároveň mal motiváciu, pretože dnes mal jedinečnú šancu, získať svoju prvú medailu v doterajšej histórii Tour. Samozrejme všetci ostatní, mu to plánovali prekaziť. Hneď po štarte sa do čela dostal Lukáš Martinka a od úvodu diktoval dosť ostré tempo. Za ním sa držal Miro Labudík, pretože vedel, že prvá polovica je ľahšia a v druhej polovici to už bude trápenie. Ostatní začali trochu pomalšie, a špeciálne kamzík, ten si z toho opäť urobil exhibíciu :). Trať sa oproti minulým rokom trochu zmenila, pretože v jednom úseku vyrástol plot. To malo za následok, že sa na druhom kilometri kleslo nižšie ako pôvodne a to malo zas za následok dlhšie stúpanie do sedla Patúch. Už v tomto stúpaní sa začali diať veci. Lukáš Martinka si držal prvé miesto s dostatočným odstupom. Za ním sa vytvorila dvojička Miro Letko a Lukáš Ďurec a za nimi bežal osamotene Miro Labudík, ktorý ale v prudkom stúpaní začal poriadne strácať. V kopci ho obehol Ľuboš a poľahky sa pritiahol na spomínanú dvojicu. Na Mira Labudíka, ktorý zjavne od minulej etapy prežíva bežeckú krízu sa rýchlo doťahoval, dnes dobre bežiaci Martin Jaš. Martin sa zjavne už v Tour de Považie oťukal a vyzerá to, že prichádza jeho čas. V predošlých ročníkoch väčšinou uzatváral štartovné pole, no tento rok už začína čím ďalej, tým viac trápiť aj bežecké stálice Tour. Je tak živým príkladom toho, ako vám môže Tour de Považie pomôcť napredovať a dodať motiváciu k tréningu. Zároveň s Martinom sa na Mira doťahoval aj

 Mišo Letko. Jediný dvaja účastníci, ktorí v tomto roku zaostávajú za očakávaním sú aktuálny šampión Peťo Bielik a Radek Šnevajs. No verím, že ako bude čas plynúť, tak aj oni sa budú stále viac a viac približovať a ku koncu ich už uvidíme na pozíciach pre nich typických. Lukáš teda aj v zbehu z Patúcha stále tvrdil muziku na prvom mieste, no veľmi dobre vedel, že bojuje iba s časom, pretože poraziť tu Ľuboša, to môže iba vo svojich snoch. Ľuboš sa v tej chvíli stále ešte motal okolo tretieho miesta s Lukášom Ďurec a Mirom Letkom. No Lukáš Ďurec opäť ukázal svoje cestárske schopnosti a Mirovi poľahky v zbehu ušiel. Ľuboš mu robil sprievodcu aby nezablúdil a ukázal mu kde má odbočiť. Bol v pohode, pretože najťažšie sú posledné dva kilometre a vedel, že Lukáša M s prehľadom porazí. Martin Jaš dobehol Mira Labudíka, ktorý sa v každom stúpaní neskutočne trápil. Za nimi už bol na dostrel Michal. Po odbočke nasledovali najťažšie úseky. Po hrebeni je to stále hore dolu. Stúpania sú veľmi prudké a veľmi rýchlo berú sily. Chodník bol singletrack a pekne prečistený. Kamzík tam robil vo štvrtok brigádu s hrabľami a keď ho videli českí turisti, tak si mysleli, že je to niečo ako Súľovský Krakonoš, ktorý je tam správcom :). Čiže ako náhle Ľuboš naviedol Lukáša Ďureca na správnu cestu tak začal stíhať Lukáša Martinku. S prehľadom ho dobehol a vyhral, no neviem v akom čase. Potom počkal na Lukáša a išiel dolu povzbudzovať ostatných. Ako tretí prišiel Lukáš Ďurec a podal solídny výkon. Opäť zemiaková medaila sa dnes ušla Mirovi Letkovi, ktorému na hrebeni vraj došli sily a mal čo robiť aby sa na neho nedotiahol dnes výborne behajúci Martin Jaš. Mira Labudíka, ktorý sa na hrebeni dnes neuveriteľne trápil, obehol aj Michal Letko a Miro jednoducho dnes nemal sily na odpoveď. Mirovi neskutočne vyšiel úvod Tour de Považie, no teraz sa už druhú etapu neskutočne trápi a najhoršie je to, že sa Tour rozbehla na plné obrátky a nie je čas na nejaké zmeny. Neostáva mu teda nič iné, len veriť, že sa mu bežecká forma opäť vráti a bude zasa v pohode.  Miro spomalil natoľko, že už aj zdanlivo bežateľné stúpania kráčal a tak sa naňho začal doťahovať Peťo Bielik, ktorý chytil na úvod obrovskú stratu. No Peťo už toho mal tiež plné šuflíky a aj keď na rozdiel od Mira bežal, tak to boli také pidikrôčky, že sa nijak dramaticky nedotiahol, tak aby mohol Mira priamo ohroziť. Miro si teda turistickým spôsobom dokráčal do cieľa s asi najmenšou tepovkou spomedzi všetkých účastníkov. Ešte pred ním prišiel Michal, ktorý pravdepodobne bude musieť vynechať Vápeč kvôli práci, no verím, že mu to nedá a nejako to urobí, aby sa mohol zúčastniť tejto peknej etapy. Nakoniec dorazil do cieľa aj Radek a tak sme konečne mohli ochutnať čarovný nápoj. Najviac asi zaúčinkoval aj vďaka únave u Mira Labudíka, ktorý sa po ňom cítil ako Asterix :), no a najviac ho vypil druid Peter, ktorý vyzeral jak Obelix :). Potom sme sa ešte presunuli na vyhliadku ,kde sme dali spoločnú foto, no výnimočne som nefotil ja a tak tentokrát mi odpadla práca s úpravou fotografie, pretože kompetentní mi ju doteraz neposlali :). No nič, aspoň nestrávim za počítačom 2,5 hodiny, ale iba 1,5 hodiny :). Miro Labudík, ešte nezaprel svoju funkciu reportéra a do vrcholovej knihy napísal pár slov. Dal tam aj adresu našej stránky, tak keby ste si nevedeli spomenúť na adresu, stačí si len vybehnúť na Žibrid, tam ju nájdete :). Po fotoshootingu sme sa rozdelili, Peťo Bielik si to išiel zabehnúť do Záskalia, pravdepodobne dobieha zameškané objemy a chvíľu ho sprevádzal aj Ľuboš. Druhá polovica sa vydala skratkou do Súľova. Tam sme si sadli na kofolu, respektíve pivo a celkom dobre pokecali. Predsa len sme už taká veľká bežecká rodina a tak komunikácia určite neviazla. Viac myslím už netreba dodávať, aby toho na vás nebolo veľa, pretože tento týždeň bude na stránke pretlak informácii :). Takže v stredu zraz na Homôlke, oplatí sa prísť, bude to stáť za to. Majte sa krásne a poriadne trénujte.