Jilemnického 25-ka (6.etapa TdP2013)

 

Autor: Mino,21.4.2013

Foto: http://maninpb.rajce.idnes.cz/J-25ka_2013

 

 

Myslím, že nebudem preháňať, ak označím dnešnú etapu ako najťažšiu v doterajšej histórii. Jilemníckeho 25-ka je síce v Tour od jej začiatku, no to čo pre nás pripravili organizátori tohto turistického pochodu dnes, to nemá obdobu. Pravdepodobne sa niektorý z nich pohádal doma s manželkou, alebo ešte nerozchodil poriadne kocovinu a takto si chcel svoju frustráciu vybiť na turistoch a bežcoch. Turistov bolo niekoľko tisíc a bežcov sa nás dnes zišlo až 9. To slovíčko až má svoje opodstatnenie. Ak sa nemýlim, tak je to účastnícky rekord :). Predsa len túto etapu absolvujú iba tí najodvážnejší. Ešte pár minút pred štartom boli všetci v pohode, žartovalo sa a všetci boli v tom, že sa pobeží klasický okruh okolo Malého Manína, čo bolo uvedené aj na oficiálnej stránke. Vyštartovalo sa chvíľu po deviatej a v prvých metroch išlo všetko podľa plánu. Bežci sa dohodli, že prvé kilometre absolvujú vo vlažnejšom tempe, pretože zo začiatku je na trati obrovské množstvo turistov a nie každý sa Vám uhne. Túto dohodu ale úplne ignoroval Miro Letko a zavelil k nástupu. Ostatní to nebrali nijak tragicky, pretože predsa len Mirove výkony v predošlých etapách nenaznačovali, že by sa malo jednať o nejakú veľkú hrozbu. Ako druhý to nevydržal Kamil a pustil sa za Mirom. Nakoniec to Miro celé roztrhal, pretože sa z balíka odpojili aj duatlonista Jozef Kováč a Lukáš Martinka. Miro Labudík s Mišom Letkom boli stále v pohode, pretože pôvodná trasa mala ponúknuť príjemný zbeh okolo Malého Manína. No všetci ostali nemilo prekvapení, keď trasa ďalej pokračovala a hlavne prudko stúpala na Malý Manín. Tu už aj tomu najväčšiemu optimistovi zvädol úsmev na tvári. No asi najviac Mirovi Labudíkovi, pretože jeho 100 kilové telo vôbec ale vôbec nemusí prudké stúpania. Dopredu sa predral aj Lukáš Ďurec a tak sa štartové pole poriadne natiahlo. Miro ťahal skvelo na čele a nikomu nechcel dovoliť sa k nemu priblížiť. Môžeme len špekulovať čo dnes nasypal, keďže dopingové testy sa u nás nerobia :D. Zároveň v týchto úsekoch už začali chytať značnú stratu Peťo Bielik a Majo Junga, ktorí obaja sú momentálne veľmi vzdialení od svojej ideálnej formy. No veď tu je fotka dnešných účastníkov, ktorú ako už býva zvykom, som si dovolil trochu poupraviť :). Inak na fotke chýbajú Majo Junga a Jozef Kováč, ktorí sa v tom čase nachádzali niekde inde.

  

No a keď už to vyzeralo, že si vybehneme na Malý Manín, tak sa to konečne zlomilo a nasledoval poriadne prudký zbeh do Plevníka. Bol to dlhý a prudký zbeh a teda stehná dostali poriadne zabrať. Tu, to chvíľu vyzeralo, že sa to zasa všetko spojí dohromady, pretože dole na asfaltke boli bežci od seba iba pár metrov. Iba sa prebehlo cez cestu a opäť sa začalo stúpať. A opäť sa jednalo o tiahle a dosť výživné stúpanie. Tu už sa odstupy tak dramaticky nemenili, teda až po 6 miesto, na ktorom v tej chvíli bežal Miro Labudík, pretože Michal začal dramaticky strácať. V Plevníku boli ešte bok po boku, no o kilometer ďalej už mal Miro luxusný odstup. O ten ale vzápätí prišiel, keď musel na neplánovanú zastávku v boxoch vyprázdniť nádrže. To umožnilo Mišovi sa opäť dotiahnuť  na dohľad, no v tejto fáze preteku mu to proste nešlo, lebo Miro sa mu opäť rýchlo vzdialil. Na čele zatiaľ pokračovalo sci-fi, ktoré režíroval Miro Letko, pretože aj po 40 minútach behu bol stále na čele a hneď za ním bol Kamil. Ostatní ich nie a nie doraziť. Keď už sa dobehlo pod Havraniu skalu a bežalo sa okolo plota na lúku, všetci sme čakali, že už to bude rýchlovka na vrchol a potom dole do Vrchteplej, no prekvapenie no.2 bolo, že sa bežalo cez lúku doprava a prakticky sa obchádzal celý hrebeň aby sme naň mohli nastúpiť zprava. Nebolo to síce žiadne stúpanie, no predĺžilo sa to zhruba o dva km a to už bolo poznať. Nakoniec ale predsa došlo na obávané stúpanie a nebudete veriť, ale na čele bol stále Miro Letko spolu s Kamilom, ktorý ho hnal vpred.

         

 Hlavne potrebovali dať čo najviac Lukášovi Ďurecovi, pretože vedeli, že Lukáš je asfaltový špecialista. Dobre sa vtedy ešte držal aj Jozef Kováč a stále bol v hre o víťazstvo. Lukáš už mal menšiu stratu a v tej dobe ešte videl Lukáša aj Miro Labudík, tak to stále dávalo nádej, že by ho na asfalte mohol dobehnúť. No stúpanie na Havraniu skalu bolo dlhé a náročné a tu aj skončili všetky nádeje Mira Labudíka. Tam už chtiac - nechtiac musel prejsť do kroku. V okamihu mu všetci zmizli z dohľadu a mohol sa tak iba obzerať, že kde je Michal. Toho spočiatku nebolo vidieť a tak mohol byť kľudný. Po prekonaní najvyššieho bodu nasledovala hrebeňovka a následne malo prísť konečne klesanie do Vrchteplej. Klesanie prišlo, bolo to prudké klesanie po lístí, na ktorom mal najväčšie problémy z čelnej partie Jozef Kováč a stratil tak definitívne kontakt s čelnou skupinou. Naopak Lukáš Martinka aj Lukáš Ďurec sa dokázali výrazne dotiahnuť a na čele tak vznikla fantastická štvorka. Keď sa vbehlo na lúku nad Vrchteplou, tak som si myslel, že už sa pôjde iba dole, no keď som videl, že značka ide opäť hore, tak som sa skoro rozplakal a mal som sto chutí vyzuť topánky a celé to dnes zabaliť. No ako náhle ma dobehol Mišo Letko, tak som mal novú motiváciu a to zopakovať si záverečný špurt z roku 2009 :D. A práve som sa dostal k telemetrickým údajom z Garminu, ktorý mal na sebe Lukáš Ďurec a tak tu sú podrobné údaje o dnešnej etape, dokonca aj množstvo kalórii, ktoré počas etapy spálil :DAle späť do závodu, ktorý sa preklopil do záverečnej časti. Záverečnú časť ako vždy tvoril 9km dlhý asfaltový úsek z Vrchteplej do Považskej Teplej. V podstate sa beží iba dolu kopcom, no nohy sú už také unavené, že väčšinou to bežci prekonajú iba silou vôle. Fantastická štvorka bežala pohromade a držala si neuveriteľné tempo, keď dokázala zdolávať kilometre pod 4 minúty. Neviem presné detaily ako to prebiehalo, no Kamilovi sa podarilo utrhnúť a vyhral v čase 1h:57m, čo je na fakt že bol po nočnej kde celý čas tancoval okolo stroja a v týždni absolvoval 100 bežeckých kilometrov, výkon z ríše snov. Kamilovi sa proste nikdy nevybijú baterky. Parádny výsledok zaznamenal Lukáš Martinka, keď skončil druhý, čo je jeho životný výsledok na Jilemníckeho a týmto sa konečne ocitne na čele tabuľky a to s poriadnym náskokom. Tretí dobehol asfaltový špecialista Lukáš Ďurec a hneď za ním trochu sklamaný Miro Letko, no keď si poriadne uvedomí aký výkon podal, tak myslím, že bude veľmi rád. Veď čas 2 hodiny to je bomba. Za Mirom pribehol Jozef Kováč a myslím, že to bol dnes pre neho parádny tréning. Dvojička Mišo Letko a Miro Labudík, spolu absolvovali celú cestu do Teplej a malo sa rozhodnúť v záverečnom špurte. K tomu aj došlo a čakalo sa do poslednej chvíle, Michal nakoniec nastúpil z prvej pozície, no Miro vďaka únave jeho nástup zachytil o pol sekundy neskôr a aj keď v jednej chvíli už boli bok po boku, tak to nakoniec Michal uhájil a Miro to asi 10 metrov pred cieľom úplne zabalil. Obaja stratili na Kamila priepastných 10 minút. Potom sa chvíľu čakalo na trápiaceho sa Peťa Bielika a nakoniec to celé uzavrel Majo Junga, pre ktorého bolo dnes víťazstvom dobehnúť do cieľa, keďže kvôli zraneniu dlhšie netrénoval. Nakoniec sme ešte absolvovali spoločné fotenie, ktoré dalo tiež zabrať, keďže Michal nevedel narábať s vlastným telefónom :D. Nakoniec nás zachránila jedna okoloidúca pani a výsledok môžete vidieť vyššie. Toľko k dnešku a už o týždeň to bude tiež poriadna nakladačka, pretože sa začína takzvaný pekelný týždeň, kedy počas siedmich dní absolvujeme 3 výživné etapy. Neviem ako vy, ale ja si dám teraz pár dní pauzu od behania a budem sa venovať bicyklu, aby som pripravil nohy na nasledujúci náročný program. Zaháji ho beh na Žibrid a poviem iba toľko, že ho organizuje Ľuboš Kováčik, viac k tomu asi netreba dodávať, každý si hneď vybaví ako asi trať bude vyzerať. A už ma bolia prsty, takže zdar o týždeň.