16.etapa TdP 2013

 

Autor: Mino,25.8.2013

 

Tour de Považie 2013 sa nezadržateľne blíži ku koncu a dnes zaznamenala svoju predposlednú etapu. Etapu z kategórie najťažších, pretože sa už do tretice bežalo na Veľký Manín. Jednalo sa o najdlhšiu variantu zo všetkých troch, no super prudké stúpania tu účastníkov určite neminú. Atmosféra na štarte bola uvoľnená, pretože prvá trojica sa vykryštalizovala už na Javorníku a tak zo všetkých opadol stres z boja o pódium v celkovom poradí. Štartovalo sa 10:00 zo SNP neďaleko domu dôchodcov. Na štart sa postavilo 9 borcov, všetko stálice tohtoročnej Tour. Na štart sa dlho nečakalo, pretože najväčší adept na víťazstvo mal priepustku od manželky iba do 11:00 a tak mal o motiváciu naviac zabehnúť rekord trate :D. Po štarte si teda musel Ľuboš hneď nasadiť tempo a nekompromisne ísť za víťazstvom. Držal sa ho iba Kamil. Kráľ TdP 2013 Lukáš sa chcel tiež do súboja primiešať, no nedokázal sa k dvojici priblížiť a čím ďalej sa mu viac a viac vzďaľovali. Za nimi bola spočiatku dvojička Miro Labudík a Jozef Kováč, ktorí ešte spolu stihli prehodiť pár slov, no akonáhle sa terén zdvihol, už nebolo dosť kyslíka na rozprávanie a tak išiel každý sám za seba. Martin Marko začal voľnejšie no už po výbehu prvého stúpania sa začal predierať vpred. V začiatku nekonečného stúpania na hrebeň Manína sa začal dopredu prepracovávať aj jediný neplatený profesionál Miro Letko, ktorému sa tento rok podarilo urobiť životnú formu a rázom sa tak ocitol v pozícii korunného princa celej Tour. Dostal sa cez Mira Labudíka a začal dokonca stíhať Martina. Stúpanie na hrebeň v začiatkoch nie je nijak ťažké, no je nekonečné. V týchto pasážach sme stretli aj Crossfiťákov, ktorí si netrúfli ísť s nami a dali si to v predstihu sami. Miro Labudík sa v týchto pasážach začal prepadať. Predsa len je o ňom známe že kopce mu moc nejdú. Navyše sa behu do vrchu nevenoval vyše mesiaca a po splnení svojho triatlonového sna sa moc tréningu nevenoval. No a v takomto našlapanom štartovom poli si nemôžete dovoliť poľaviť. Na Mira sa teda dotiahol aj Mišo Letko, ktorého sa ale Miro chytil a až do sedla pred výbehom na hrebeň sa stále navzájom ťahali a predbiehali. Spomenuli si tak na svoje odveké súboje z predošlých ročníkov. Ešte pred týmto miestom tam bojovali o tretie miesto aj Jozef s Lukášom, no Jozef trochu zle odbočil a tak stratil asi desať sekúnd. Ako sa nakoniec ukázalo, tak tento kiks nebol rozhodujúci, pretože Lukáš stupňoval tempo a Jozefovi na hrebeni utekal. Výborne behajúci Miro Letko sa v jednu chvíľu dotiahol na Martina, no akonáhle sa terén poriadne zdvihol, to bola voda na Martinov mlyn, pretože všetci vedia, že Martin je skvelý vrchár. Jediný kto mal kľud bol asi Ľuboš Kováčik na prvom mieste, ktorý mal v hlave iba osobák a drevený valček, s ktorým by sa zoznámil ak by nestihol prísť domov do 11:00 :D. Tým druhým kto mal pokoj bol Andrej Liška, ktorý sa trápil na chvoste. Navyše Andrej zablúdil na hrebeni, pretože absolvuje svoj prvý ročník TdP a tak túto trať ešte nikdy nebežal. Výbeh na hrebeň celé pole roztriedil. Lukáš odpojil Jozefa, Martin odpojil Mira Letka, a Mišovi sa podarilo odpojiť Mira Labudíka. Bolo tak jasné, že táto verzia Manína zostane jedinou, na ktorej Miro, Miša ešte neporazil. Predsa len je to domáca trať Letkovcov a je to poznať. Niekto by si povedal, že výbehom na hrebeň Manína je to už pohodička, no ani zďaleka to tak nie je. Zvlášť záverečné metre sú k bežcom veľmi kruté. Paradoxom bol fakt, že toto bol prvý ročník, kedy vďaka suchému a teplému letu neabsolvovali kúru proti reume. Bolo totiž zvykom, že hrebeň býval posiaty žihľavou, no tento rok to bolo úplne v pohode. Do cieľa nakoniec dorazili všetci a čo je podstatné s dobrým pocitom, že si zabehli dobrý čas, alebo urobili niečo dobré pre svoje zdravie a navyše strávili nejaký čas s kamošmi. Pri pyramíde sme teda dali ešte cieľové foto, na ktorom chýba dnešný víťaz, tak ale aspoň som si dovolil zvečniť jeho posledné slová :D.

  Apropo som sa dnes po dlhej dobe zahral na jasnovidca a prečítal som väčšine účastníkom myšlienky :D. Hlavne to treba brať s humorom. Toľko k dnešku, viem trochu málo na moje pomery, no nejako som to dnes časovo nestíhal. Pokúsim sa to napraviť v reporte o týždeň, kedy nás čaká dlho očakávané finále a ešte viac očakávaná afterparty, ktorá sa bude konať v Súľove na chate u Letkovcov. Tí, ktorí boli minulý rok vedia, že bolo moc super a určite to nebude iné ani dnes. Preto prosím všetkých čo s nami behali, aby si našli trochu viac času a v nedeľu sa domov až tak nenáhlili. Jedla aj pitia bude dostatok. Teším sa na vás a vidíme sa prvého septembra v Súľove. Nech Vám to behá a tu je ešte spomínaná fotka aj s myšlienkovými pochodmi :D