Tak a je to tu, dnešným dňom odštartoval už šiesty ročník Tour de Považie. Počnúc dneškom sa tým pádom roztočil kolotoč 17tich etáp v nádhernom prostredí Severného Považia. Síce som v článku z pred dvoch týždňov písal, že zima je už hádam definitívne na ústupe, no to čo sa dialo na Slovensku v posledných dňoch, mi ani trochu nedávalo za pravdu. Zima sa totiž vrátila v plnej sile a postarala sa o zápis do histórie Tour tým, že v tomto roku sme prvý krát v doterajšej histórii, zahajovali na snehu. Veď keď sa len vrátim o rok späť, tak v roku 2012 sme v rovnakom čase, na rovnakej trati na štart nastupovali v letnej ústroji pri teplote okolo +20 stupňov. Dnes sa teplota nedostala nad nulu a do toho ešte fúkal nepríjemný vietor, ktorý ešte znásoboval pocit zimy. Našťastie aspoň naša zmluva na predplatené slnečné počasie stále platí a tak sme si aj dnes mohli vychutnávať jasný deň. Ani krásne slnečné počasie však nedokázalo prilákať veľký počet bežcov a tohto krátkeho prológu sa prišlo zúčastniť iba 6 bežcov, čiže iba domáci borci.

 

Všetci ostatní dali prednosť bežkám, alebo turistike. Prekvapením bola neúčasť Ľuboša Kováčika, ktorý neskrýval nadšenie a nič nenasvedčovalo, že by sa nemal ukázať. Rázom teda nebol na štarte jasný favorit. Síce na štarte nechýbal stále aktuálny šampión TdP Peťo Bielik a dokonca ani korunný princ Lukáš Martinka, no ani jeden z nich sa nevyhol zdravotným problémom počas zimy, čiže prípravu nemali ideálnu. Favoritom tak mohol byť Miro Letko, ktorý počas zimy absolvoval celý LC a z nás všetkých nastúpal určite najviac výškových metrov. No ako sám povedal, v posledných dňoch tej príprave moc nedal. Michal Letko strávil zimu na bežkách, no bežecky sa ešte necíti v pohode. Juraj Martinka ako jeden z najlepších florbalových hráčov v Považskej lige sa predsa len s bežcami nemôže porovnávať, no je to preňho skvelý tréning. A tak jediný, kto netajil svoje ambície na víťazstvo, podporené poctivým tréningom v posledných mesiacoch bol Miro Labudík. Po úvodnom urbi et orbi sme si teda vylosovali poradie, podľa ktorého sme štartovali. V prvom kole sa totiž štartovalo v polminutových intervaloch a v cieli sa meral čas. Najnižšie číslo si vylosoval Lukáš Martinka a tak sa vydal na trať ako prvý. Štartovať ako prvý je trochu nevýhodné, pretože pred sebou nikoho nemáte a teda sa nedokážete podľa nikoho orientovať. Predsa len sa táto trať natrénovať nedala, keďže až doteraz bola pod snehom. Hneď za Lukášom vyrazil ako hladný vlk Miro Labudík, ktorý vedel, že v prvom kole nieje priestor na žiadnu taktiku a treba ísť naplno. Za ním išiel Peťo,Mišo, Juro a nakoniec Miro Letko. Na to ako to slušne povedané v posledných dňoch počasiu vyhrávalo, bola trať ku podivu vo veľmi dobrom stave. Bolo tam síce ešte pár snehovo ľadových ostrovčekov, no tie sa dali v pohode obísť. Najlepšie sa s traťou v prvom kole popasoval Miro Labudík, ktorý 1,25km dlhý úsek s prevýšením 95m ako jediný absolvoval pod 6 minút a to v čase 5:49. Využil tak naplno svoju svalovú hmotu, ktorá mu je v dlhších a prudších stúpaniach skôr príťažou. Druhým v poradí bol Lukáš, ktorý za Mirom zaostal o 16 sekúnd a tretí Michal s mankom až 22 sekúnd. Nasledoval Miro, Juro a najväčším šokom bol výkon Peťa Bielika, ktorý to v porovnaní s ostatnými iba odklusal. Predsa len ten studený vzduch budil rešpekt. Šance Mira Labudíka na víťazstvo sa tak po prvom kole zdvojnásobili a mohol si dovoliť v druhom kole taktizovať. Pomaly sme sa teda presunuli na štart druhého kola, kde sa už štartovalo podľa poradia a odstupov z kola prvého. Nakoniec sa ukázal aj Michal Topor, ktorý prišiel na bicykli a doviezol so sebou aj veľmi cenný nápoj ako sľuboval. Michal sa žiaľ nemôže zúčastniť prvých etáp, nakoľko minuloročnú Tour nevydržal jeho členok a musel tak podstúpiť upgrade na verziu 2.0 . No keďže si jeho telo stále zvyká na nový hardware :), bude si musieť ešte nejakú dobu počkať kým bude môcť nastúpiť na etapu. Je od neho ale veľmi sympatické, že nás prišiel podporiť aspoň ako cyklista. Ale vráťme sa späť k bojom o víťazstvo v etape. V druhom kole sme pustili ako prvých bežcov, ktorí už mali takú stratu po prvom kole, že nemohli miešať kartami. Čiže Juro a Peťo si strihli také menšie defilé :). Potom už nasledoval štart kategórie elite. Ako prvý sa vydal na trať víťaz prvého kola Miro Labudík a až 16 sekúnd za ním vyrazil Lukáš a iba 6 sekúnd za Lukášom, Mišo. Nakoniec to celé uzavrel Miro no s akou stratou, to teraz presne neviem. Miro Labudík mal v celku komfortný náskok a teda si mohol dovoliť ísť úvod pomalšie ako v prvom kole. Zato Lukáš a Mišo sa chtiac nechtiac museli zakysliť. Na rovinatejších úsekoch to Miro Labudík vždy rozbalil a nedovolil sa tak spomínanej dvojici výrazne priblížiť. Michal mal v druhom kole menšiu kolíziu so psom, ktorého si neustrážil jeho majiteľ, čo ho podľa jeho slov stálo asi tri sekundy, no ani to mu nezabránilo aby sa na Lukáša dotiahol a následne ho aj predbehol. Michal išiel evidentne na doraz o čom svedčí aj jeho najrýchlejší čas v druhom kole, ktorý mal hodnotu 5:56, no ani to mu nestačilo na v pohode bežiaceho Mira Labudíka, ktorý tak dobehol do cieľa ako prvý s náskokom zhruba 10 sekúnd. Tretí dobehol Lukáš a vyzeral byť celkom spokojní. Asi mu bolo jasné, že dnes proste na viac nemal. Apropo výsledky sú zverejnené. Miro Labudík tak po prvý krát zažije , aké to je, nastupovať do druhej etapy ako líder celkového poradia. A bude to práve na jeho domácej trati, keďže sa pobeží na Manínec. Táto etapa sa radí svojou dĺžkou tak isto medzi tie kratšie, víťaz pobeží niečo pod 20 minút, no záverečné brutálne stúpanie každého poriadne preverí. A takmer som zabudol na organizačný team z dneška, bez ktorých by sa to celé dnes nemohlo udiať. Veľká vďaka patrí rodine Letkovcov a Martinkovcov, boli ste skvelí. Tak to by bolo všetko na dnes, vidíme sa teda opäť v nedeľu a dúfam, že sa už konečne ukážu aj absentéri z dneška :). Nech vám to behá.