Finále TdP 2012

(Beh na Roháč - Súľov)

 

 

 

   Autor: Mino,3.9.2012

 

 

 Vážení a milí športoví priatelia, dnešným dňom napísala Tour de Považie 2012 svoju poslednú kapitolu. Znamená to, že sme dnes spoznali meno víťaza piateho ročníka bežeckej ligy, ktorá sa behá v najkrajších scenériách severného Považia. Každý rok sme sa snažili posunúť úroveň a organizáciu o krok ďalej a trúfam si tvrdiť, že tento cieľ sa nám  podaril aj v tomto roku. Jednak pribudli nové, veľmi atraktívne etapy a našli sme aj ideálne miesto na konanie záverečného ceremoniálu. A práve z tohto dôvodu sme sa rozhodli, premiérovo určiť za finálovú etapu beh na Súľovský Roháč. Doteraz boli vždy finálové etapy buď na Veľkom Maníne alebo na Veľkom Javorníku, no ani jedno z menovaných miest nám neposkytovalo komfort a zázemie na konanie takejto akcie. Teraz prišli manželia Letkovci s návrhom usporiadať záverečné vyhodnotenie a posedenie u nich na chate, ktorá sa nachádza neďaleko od centra Súľova a tak by bolo hlúpe takúto ponuku odmietnuť. Ak by niekto namietal, že beh na Roháč si nezaslúži štatút finálovej etapy z hľadiska obtiažnosti, tak zjavne nevie o čom hovorí, pretože práve tento beh patrí k tomu najťažšiemu, čo v Tour máme. Ten, kto už niekedy bol v Súľove a išiel sa prejsť na hrad bude vedieť, čo mám na mysli. Predsa len Súľov je horolezecký raj a aj bežci si tam miestami mohli dnes pripadať ako horolezci, keď sa sem tam štverali cez skalné schody a zbiehali oceľové rebríky. To už ale zasa trochu predbieham udalosti a tak si to preberieme pekne porade. Väčšina účastníkov sa dnes do Súľova vybrala autom, no našli sa aj takí, ktorí si to z Považskej odšliapali na bicykli. Menovite Michal Topor z hľadiska tréningu, keďže jeho zdravotný stav mu momentálne nedovoľuje behať a Miro Labudík, ktorý sa zasa nechal inšpirovať cyklistickou časovkou a cestu na štart vnímal ako dobrú rozcvičku. Samozrejme dorazil ako vždy posledný, no včas.Po príchode na chatu kde bol base camp a zároveň tam v plnom tempe prebiehali cateringové prípravy za účasti manželiek niektorých účastníkov sa rýchlo prezliekol do bežeckého a utekal na štart, ktorý sa nachádzal asi o tristo metrov ďalej. Na štart sa postavilo 10 borcov, nie je to veľa, no nechýbalo žiadne meno, ktoré v histórii Tour niečo znamená. Samozrejme nesmiem zabudnúť ani na objav tejto sezóny a to konkrétne „ zemepána“ Michala Topora, ktorý sa dnes spolu so Stankou Vyhničkovou postaral o fotografie z etapy. Michal si nás získal svojim entuziazmom pre Tour a aj keď takmer vždy uzatvára štartové pole, tak sme radi, že sa s nami snaží behať. Po dlhšom čase sa zišla aj fantastická štvorka v kompletnom zložení a tak sa očakával aj na čele tuhý boj, no aj napriek tomu už bolo meno víťaza vopred známe. Ľuboš Kováčik by totiž v prípade prehry musel asi spáchať sepuku, pretože v Súľove je vraj neporaziteľný. Asi v najťažšej situácii bol ale Lukáš, ktorý vďaka prázdninovému útlmu s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinenému zmenou statusu na FB :D, v posledných troch etapách stratil svoj náskok a dokonca chytil štvorbodové manko. Musel teda dúfať, že sa udrží za Ľubošom a Peťo Bielik bude mať veľmi zlý deň. Po štarte si teda fantastická štvorka ihneď vytvorila odstup a prakticky si bežala vlastný pretek. Netradične z ostra začal aj Miro Letko, no ako sám povedal, bolo to len vďaka ženskému publiku v úvode. Krátko na to sa totiž cez neho dostali Miro Labudík, Peter Vyhnička, Mišo Letko a Radek Šnevajs. Miro Labudík chvíľu túto skupinku ťahal, no v exponovaných pasážach prebral taktovku Michal, no ani ten na čele nevydržal dlho, keď ho predstihol v nečakane dobrej forme bežiaci Peter Vyhnička. Radek v úvode stratil asi 10 sekúnd  a nechcel sa vzdať. Peter v stúpaní stále ťahal a snažil sa o trhák,  Michal sa ho stále držal a nedovolil sa mu vzdialiť. Miro nabral asi 5 sekúnd stratu a veril, že ešte má šancu sa na nich dotiahnuť. Po horolezeckej vložke v stúpaní na Súľovský hrad sa začala najnebezpečnejšia pasáž celej etapy. Krkolomný zbeh po rebríkoch, koreňoch a zábradliach. Tu sa začal lámať chlieb. Neviem ako vpredu, no v boji o piate miesto v zbehu nastúpil Michal a dostal sa pred Petra, naopak Miro Labudík tam výrazne stratil a behom 300 metrového úseku dostal 30 sekúnd. Nechcel totiž riskovať zranenie, no našťastie rovnakú taktiku zvolil aj za ním bežiaci Radek a tak Miro neprišiel o pozíciu. Kto by si myslel, že má absolvovaním tohto úseku vyhraté je na omyle. To fyzicky najťažšie totiž ešte len malo prísť. Prišli totiž úseky ako na húsenkovej dráhe, terén sa neustále vlnil, prudké výbehy striedali náročné zbehy, no proste poriadna zaberačka na nohy. Tu už boli v čelnej skupine porobené odstupy a Ľuboš už zvádzal iba súboj s časom. Kamil sa síce snažil, no musel uznať, že Ľuboš je v Súľove neporaziteľný. Lukáš išiel na férovku s Peťom, no dnes opäť ťahal za kratší koniec. Michal tu odpáral Petra Vyhničku a Radek sa výrazne pritiahol na Mira Labudíka. Miro Letko si mohol bežať v kľude, pretože za ním bežiaci Martin Marko sa vďaka problémom s pätou v tejto sezóne bežecky trápi. Potom už nasledovali krosové pasáže so záverečným stúpaním, kde sa toho už ale veľa nestalo a všetci si udržali svoje pozície. Etapu vyhral domáci matador Ľuboš Kováčik pred Kamilom.

  

Hlavnou hviezdou dňa sa ale stal Peťo Bielik, pretože sa už druhý krát v histórii stal celkovým víťazom Tour de Považie a zapísal sa tak do histórie tohto podujatia ako jediný komu sa to doposiaľ podarilo. Hlavu v smútku môže mať Lukáš, ktorý už po štvrtý krát po sebe ostáva korunným princom a na svoj premiérový titul si bude musieť ešte minimálne jeden rok počkať. Na pódium sa opäť po dlhšej pauze dostal aj Michal Letko

 

, ktorý v tejto sezóne predvádzal stabilne dobré výkony. Cesty do base campu z cieľa boli dve. Jedni sa vybrali dlhšou cestou a druhý si to strihli cez Šmyk a zároveň tam dorazili ako prví.Bežecké povinnosti sa teda skončili a mohlo sa začať hodovať. Ako náhle sa začali na stôl znášať taniere plné koláčov, tak som mal pocit, že som niekde na svadbe alebo čo. Potom Michal doniesol bedničku pív, ktoré sa chladili v potoku, rôzne džúsy, minerálky, grilovali sa 4kg kuracieho mäsa v rôznych marinádach, k tomu skvelé pečené zemiaky, zelenina a zasa koláče :D. Naozaj sa tam dalo doslova dožrať :D. Celkovo to bolo skvelo pripravené a ideálne ukončenie tejto dlhej sezóny. Počasie síce na chvíľu pohrozilo slabým dažďom, no časom sa vyčasilo a bolo aj príjemne teplo. Podaktorí starší účastníci si dokonca museli dať aj šlofíka na lavičke

    

 a dúfam, že náš webmaster podporí túto vetu aj fotkou :D. Nasledovalo teda oficiálne vyhlásenie víťazov na provizórnych stupňoch, sprcha šampanského a debata pokračovala ďalej. Budem sa už asi opakovať no všetko bolo super pripravené, zabudol som ešte spomenúť skvelo pripravenú trať a hlavne smerové šípky vysypané vápnom, o ktoré sa postarali Miro  a Michal Letko, veľmi uľahčovali bežcom orientáciu v náročnom teréne. Teraz si všetci asi trochu oddýchnu, naberú síl a neskôr sa začne opäť tvrdá zimná príprava. No a v januári zverejníme kompletne info ohľadom TdP 2013. To je asi tak všetko z mojej strany a dúfam, že  posledný report TdP 2012 zanechá dobrý dojem. Majte sa krásne a hlavne „ Nech vám to behá“.