Beh na Strážov

 

(9.etapa TdP2012)

 

 

 

    Autor: Mino,7.5.2012

 

 

 

   

Vážený bežeckí priatelia, konečne sa skončil pekelný bežecký týždeň, ktorý obsahoval tri náročné etapy v rozpätí ôsmich dní. Dnes sme ho zavŕšili výbehom na Strážov, mimochodom najvyšším cieľovým miestom tohtoročnej Tour de Považie. Predchádzajúce dve etapy prebiehali v nádhernom letnom počasí a objavovali sa malé obavy, že ako to dopadne s tým dnešným. Predsa len sa v médiách, ale aj na nete objavovali informácie o zlom počasí, ktoré malo dnes panovať. Ráno to aj tak vyzeralo, pri pohľade z okna v Považskej bola zamračená obloha a teplota sa mohla pohybovať okolo 10tich stupňov. Všetci si teda so sebou zobrali komplet bežeckú výstroj pre prípad, že by zapršalo. Iba Miro Labudík si bol taký istý, že bude škaredo, že si zobral iba zimnú výbavu. Odchod z Považskej bol opäť skorý, no hádam už aj posledný z kategórie extra skorých. Predsa len zvyšné etapy budú bližšie. Ako- náhle sme sa dostali na diaľnicu a pokračovali smer Ilava, obloha sa začala trhať a bolo čím ďalej tým jasnejšie. V Zliechove, kde bol štart dnešnej etapy už svietilo krásne slnko a bolo príjemne teplo. Táto etapa čo do návštevnosti, patrí medzi najobľúbenejšie a ako jediná v histórii Tour dokázala v roku 2009 prilákať rekordný počet 20 účastníkov a žiadnej inej etape sa doposiaľ nepodarilo toto číslo zopakovať. Dnes sme tak v kútiku duše dúfali, že by to mohlo byť tesné, no nakoniec sa z rôznych dôvodov zišlo na štarte „ len“ 11 bežcov. Ak by ste ale čakali nejakú nudu na trati vďaka nižšej účasti, tak ste mohli rovno zabudnúť. Paralelne s našou etapou totiž prebiehal turistický výstup na Strážov z rôznych smerov. Takže stovky ľudí rozosiatych po trati mnohokrát vytvárali bežcom príjemnú atmosféru, povzbudzovali a zároveň nechápali ako to niekto môže bežať.

Kvalitatívne bolo dnešné jedenásť členné štartovné pole poriadne nadupané. Konečne po roku nebol Ľuboš o  značovaný na štarte za super favorita. Prišla totiž iná hviezda, Ján Ďurmek

  

Víťaz etapy Jano Ďurmek(Foto:Stanka Vyhničková)

 

mu prišiel trochu zraziť hrebienok, keďže Kamilovi sa to už roky nedarí :D. Taktiež pojem fantastická štvorka sa dnes nedal použiť, pretože kandidátov na bedňu bolo zrazu päť. Preto ma napadlo prirovnanie k filmu – Bilo nás pět :D. A samozrejme aká by to bola etapa, keby nás opäť neprišiel pozrieť náš jediný zahraničný člen Radek aj s rodinkou.

Ale teraz už k priebehu etapy aby report nebol zasa prehnané dlhý.

Odštartovalo sa o desiatej a dopredu sa ihneď vyrútil Lukáš spolu s Kamilom, nasledovaný ostatnými favoritmi. Vlažne začal Ľuboš, asi tušil, že dnes to na víťazstvo nebude.

 

         Na štarte etapy (Foto: Miša Šnevajsová)

 

Prvý kilometer je vcelku príjemný, beží sa len mierne do kopca a po pekných lúkach a sem tam sa objaví technická vložka v podobe potoka, ktorý treba preskočiť. Tu bolo vidno, že Lukáš poriadne drie šponu a snaží sa vytvoriť si pred ostrým stúpaním čo najväčší náskok. Dokonca aj Kamila sa mu podarilo utrhnúť. Zvyšní favoriti už mohli mať v tej chvíli 50 metrovú stratu. Potom to prišlo, obávaný prudký úsek. Ťažké stúpanie vám nič nedaruje a nohy dostanú poriadne zabrať. Navyše nikto nechcel pred zrakmi turistov kráčať a tak cupkal, občas síce akoby na mieste, no cupkal :D. Jano Ďurmek po nástupe do kopca začal valcovať jedného súpera za druhým a netrvalo dlho a bol na prvom mieste. Súperi sa nestíhali čudovať a vraj vyzeral tak v pohode, akoby ani nepotreboval intenzívnejšie dýchať. Nečakané problémy vraj postihli Ľuboša, ktorý bol dnes nejaký nesvoj. Vraj v jednom momente aj prešiel na chvíľu do kroku, no potom sa opäť rozbehol. Toho sa snažil využiť Kamil, myslím, že by to bol najväčší úspech v jeho bežeckej kariére a dal by to Ľubošovi poriadne vyžrať. Lukáš si hlavne kontroloval pozíciu pred Peťom Bielikom, pretože každý bod má momentálne pre neho cenu zlata. Michal Letko dnes nemal vážnejšieho súpera a tak si bežal takmer svoj bežný tréning. Hovorím takmer preto, lebo dnes mal evidentne svoj deň Peťo Vyhnička, ktorý bežal vynikajúco a keby Michal výrazne spomalil, tak by ho určite predbehol. Martin Marko v prudkom stúpaní uzamkol diferenciál a strojovým tempom sa prepracovával vpred. Nestačili mu ani Miro Letko, ktorý po famóznom Vapeči mal dnes iba jediný cieľ a to udržať za sebou Mira Labudíka. Mirovi ako najťažšiemu účastníkovi tieto extrémne prudké etapy vôbec nesedia, no každopádne to berie ako skvelý tréning. Prekvapivo si čierneho Petra v dnešnej etape vytiahol Radek Šnevajs, síce sa v serpentínach (ktoré boli mimochodom ako bludisko, pretože turisti si radi rôzne skracujú cestu a namiesto jedného oficiálneho chodníka, je zrazu popri ňom aj zopár neoficiálnych, ktoré sú síce lepšie vychodené, no nie značkované) na Mira dotiahol no na následnom rovinatom úseku sa Mirovi opäť podarilo odskočiť na bezpečný odstup. Medzitým bol už v cieli Jano ako víťaz dnešnej etapy v čase okolo 28 minút a doterajšiemu  superfavoritovi nadelil takmer minútu.

  

     Súboj o druhé miesto (Foto:Stanka Vyhničková)

 

Ten uhájil veľmi tesne druhé miesto, vraj iba o sekundu pred Kamilom, ktorý tak môže svoj sen snívať aj naďalej. Lukášovi sa podarilo poraziť Peťa Bielika a ich rozostup v čele tabuľky sa scvrkol iba na jediný bod. Na vrchole boli krásne výhľady, no nezdržali sme sa dlho, pretože tam bolo predsa len chladnejšie ako o 600 metrov nižšie. Cestou dolu bola možnosť ochutnať aj medvedí cesnak, čo je rastlina, ktorej listy majú rovnakú chuť ako strúčik cesnaku, len nie až tak extrémne výraznú. S nápadom prišiel Peťo Bielik, no pri hľadaní toho správneho listu sa mu podarilo ochutnať aj listy, ktoré možno ani neboli jedlé :D. Potom sme zbehli dolu na lúky, kde sedela Michaela s deťmi a pochvaľovala si prostredie a počasie. Bolo naozaj veľmi príjemne. A keď už spomínam nežné pohlavie, tak samozrejme nesmiem zabudnúť ani na našu fotoreportérku Stanku, ktorá nás sprevádza takmer na každej etape a stará sa o fotodokumentáciu, ktorá zvyšuje úroveň môjho reportu. Čiže veľká vďaka Stanka. Takže toľko k dnešku. Teraz bude nasledovať dvojtýždňová pauza, pretože o týždeň vysielame bežecké elitu z Tour de Považie na nádherný beh kúsok za hranicami, konkrétne Beh na Radhošť. Vrelo tento beh odporúčam, pretože som ho mal možnosť bežať a v prípade krásneho počasia sú v cieli nádherné výhľady na všetky svetové strany. Trať je perfektná, organizácia skvelá, jednoducho parádne podujatie.

Tour bude teda pokračovať o dva týždne behom na Manín a ja vám do tej doby prajem „Nech vám to behá“.