Beh na Vápeč 

(8.etapa TdP2012)

 

Autor: Mino,1.5.2012

 

Dnes máme za sebou druhú etapu z takzvaného pekelného týždňa. Pekelný preto, lebo za osem dní absolvujeme tri veľmi náročné etapy. Počasie nám zatiaľ nesmierne praje a tak sa doteraz nikto na nahustený program nesťažoval. Práve naopak, väčšina sa vyjadruje, že takéto sústredenie v krásnom počasí je celkom fajn. Poďme si ale čo to povedať o dnešnej etape.

Beh na Vapeč patrí k tým najvzdialenejším a tak aj odchod z Považskej sa tomu musí prispôsobiť. Vyrážalo sa už o 8:30 čo bolo hlavne náročné pre Mira Labudíka, ktorý väčšinou o takejto dobe ešte sladko spí. Hore na parkovisku sa nakoniec stretli štyri autá plné bežcov. Prví prišli už o pol desiatej a Radek s rodinkou to stihol doslova v hodine dvanástej. Asi nepočítal, že cestári budú aj počas štátneho sviatku opravovať cestu. Všetko ale nakoniec dobre dopadlo a na štarte sa zišla takmer celá bežecká enkláva. Dorazil dokonca aj Ľubo Madaj, ktorý nás príde pozrieť vždy keď sa motáme vo väčšej blízkosti Ráztočna.

Väčšina bežcov sa teda ešte pár minút pred štartom išla poriadne rozbehať, iba Miro Labudík s Mišom Toporom sedeli na lavičke a vyhrievali sa na slniečku. Asi dúfali, že aspoň takýmto spôsobom uchmatnú bronz, keďže v preteku mali šancu nulovú. Po dlhšom čase sa na štarte objavila aj kompletná fantastická štvorka a teda o napínavé súboje o bedňu určite nebola núdza. Superfavorit bol jasný ako vždy, no zvyšné priečky boli otvorené.

Volavku Stanku Vyhničkovú sme pustili asi 15 minút napred, nech príde do cieľa s nami a zároveň aj urobí aj pár fotiek.

 

 

Po štarte sa teda všetci svižne rozbehli, veď ako inak keď úvod patril netradične zbehu. No následne sa prešlo do veľmi ostrého stúpania a už tu sa začali vytvárať skupinky. Samozrejme fantastická štvorka sa držala pohoromade a potom pár dvojčlenných. Po vybehnutí prvého ostrého stúpania nasledovali nádherné bežecké pasáže. V podstate sa jednalo o single track krásne vychodený v nádhernom prostredí. Mierne stúpania sa striedali s prudkými a v mnohých prípadoch aj technickými zbehmi. Teda kto sa nebál riskovať, tak tam mohol iba získať. Samozrejme na týchto úsekoch najviac ťažil superfavorit Ľuboš Kováčik, ktorý sa za nikým neobzeral a išlo iba o čo najlepší čas. Čiže zanedlho po štarte si prakticky už bežal vlastný pretek. Zato zvyšní traja favoriti na bedňu museli poriadne zabojovať. Za zmienku stojí bratská dvojica Letkovcov, ktorí na moje počudovanie dlho bežali spolu a snažili sa dobehnúť Paľa Jankecha. Podľa slov Mira ho Mišo počas behu stále hecoval ako inštruktor Navy Seals, „Poď, zaber, makaj, musíme toho  Paľa dobehnúť“. Miro to s prenasledovaním Paľa ale musel vzdať, pretože už nevládal držať také vysoké tempo. Ak sa nemýlim tak za nimi bežal práve Ľubo Madaj, ktorý behá tiež veľmi dobre. Vzadu to bola najskôr štvorica, Peter Vyhnička, Radek Šnevajs, ktorý sa ale časom cez Petra dostal a práve Petra sa snažili stíhať Miro Labudík a Martin Marko. Posledným dvom menovaným to dnes moc nešlo, no keby sa súťažilo v tom, kto je najviac opálený, tak by určite brali prvé dve miesta :D. Ale aby som stále iba ne dis-oval, tak treba povedať ,že Miro bol včera bajkovať a Martin na turistke na Martinských holiach, takže sily už chýbali.

 

Vlastný súboj s časom na turistických tabuľkách zvádzal Mišo Topor a ako aj predošlé etapy opäť vyhral. Mirovi a Martinovi sa nakoniec podarilo Petra Vyhničku predbehnúť, no nie rýchlejším behom ale preto, že Peter si celú dobu usrkával vodu z fľašky a neskôr na lúke musel zastaviť v boxoch vypustiť nádrže. Pravdepodobne asi neskoro zavrel ventil a nechtiac mu unikla aj bežecká forma, pretože od tej chvíle nabral veľkú stratu, ktorá sa stále zväčšovala. Do cieľa, ktorý bol na vrchole Vapeča sa ako prvý dostal Ľuboš Kováčik v čase, ktorý žiaľ neviem, no určite to bolo pod 30 minút. Druhé miesto nakoniec pre seba uchmatol v záverečnom prudkom stúpaní Lukáš Martinka a tretí skončil Kamil Vyhnička. Kamil má teraz poriadnu motiváciu trénovať, pretože zrazu už nieje druhý najlepší ale až tretí. Nuž kvalita ligy z roka na rok rastie a kto chce uspieť musí poriadne trénovať. Štvrtý dobehol Peťo Bielik, no vôbec ho to nemusí trápiť, pretože sa mu táto etapa po dnešnej polovici Tour škrtne ako druhá najhoršia. Upevní si teda svoju priebežnú prvú pozíciu v celkovom hodnotení práve pred Lukášom. Ostatné pozície nájdete v tabuľke výsledkov. Ďalšie miesta boli pred záverečným stúpaním už rozdané, akurát si prehodili poradie Martin s Mirom, ktorý už totálne vytuhol a Martin sa cez neho poľahky dostal. V záverečných pasážach bola Stanka s foťákom a tak sme sa všetci museli tváriť aký sme svieži, čo vôbec nebola pravda. Dnešný beh bol krásny, no dal poriadne zabrať.

Na vrchole sme si vychutnali krásne výhľady na všetky svetové strany a jeden z turistov nám urobil parádnu spoločnú fotku. Potom sme sa všetci pobrali späť na Homolku, kde bol aj bufet. Cesta to bola nekonečná, no o to lepšie potom chutilo to pivo. Zdržali sme sa asi hodinku, pokecali, poopalovali, proste bolo super. Toď vše priatelia a teraz ešte pár slov k tomu čo nás čaká v nedeľu.

 

 

 

Pobeží sa Strážov zo Zliechova. Vrchol Strážova je v nadmorskej výške 1213,3 m.n.m čiže sa jedná o najvyšší bod tohtoročnej Tour de Považie. Etapa sa radí do kategórie najťažších čo sa prevýšenia týka. Vzdialenostne patrí medzi kratšie. Počasie síce nehlásia bohvieaké, no verím, že do nedele sa to ešte zmení. Je super, že sa nám pomaly ustáluje účasť na hranici 14 – 15 bežcov. Do tej dvadsiatky sme si to vždy priali, takže dúfam, že sa nás na tejto obľúbenej etape zíde práve toľko. Do tej doby vám prajem „ Nech vám to behá“.