Beh na Žibrid

(7.etapa TdP20112)

 

 

Autor:Mino, 29.4.2012

 

 

Prvé Súľovské peklo je za nami. A to myslím doslovne, nielen, že posledná tretina trate bola pekelne obtiažna ale aj počasie bolo pekelne horúce. A prečo prvé? No preto, že nás čaká ešte jedna etapa s ešte obtiažnejším profilom. Všetko to má na svedomí staviteľ trate Ľuboš Kováčik, ktorý nám ukázal ako treba trénovať, aby ste patrili k Slovenskej špičke. Podľa propozícii a pomeru dĺžka prevýšenie táto etapa vypadá ako prechádzka ružovou záhradou. Má to ale háčik, väčšinu výškových metrov totiž naberiete na posledných dvoch kilometroch.

Dnes sa na parkovisku v centre Súľova zišlo 10 bežcov a jeden domáci super favorit nás čakal v mieste štartu, ktoré bolo vzdialené zhruba 1500m. Desať minút pred desiatou sme sa teda presunuli na štartovú čiaru a bolo odštartované.

Hneď od úvodu sa, ako už býva zvykom, do čela prepracoval Lukáš Martinka, ktorý si uvedomoval svoju slabinu v zbehoch a tak si potreboval vypracovať aký taký náskok. Za ním nasledovali Luboš s Peťom Bielikom. Peťo sa vôbec za Lukášom nehnal a takticky sa držal Luboša. Nikto totiž nepozná túto trať lepšie ako on. S nimi sa snažil vyviezť aj Michal Letko, no zakrátko pochopil, že tadiaľto cesta nevedie a tak po asi 500 metroch už pokračoval sólo. Na dohľad ho mali Miro Labudík a Paľo Jankech. Spočiatku sa Paľo držal v závetrí za Mirom a po absolvovaní prvého dlhšieho stúpavého úseku vyjadroval obavy či náhodou obaja trochu neprepálili, pretože super favorit Luboš bol netradične stále na dohľad. Za touto dvojičkou sa držal Radek Šnevajs, ktorý tiež zvolil pomalší úvod, pretože túto trasu bežal už minule a dobre vedel čo ho v závere čaká. Potom nasledoval Miro Sobek, Miro Letko, Andrej Duleba a Mišo Topor.

Po dlhšom stúpavom úseku nasledoval dlhý zbeh po lúkach a už tu sa začali miešať karty. Peťo s Lubošom poriadne stiahli Lukáša, zároveň definitívne odstrihli Michala, Paľo Jankech sa odpútal od Mira Labudíka, ktorý predsa len ešte nevedel čo si môže dovoliť po dlhšej pauze a tak išiel radšej opatrnejšie. Toho využil aj Radek, ktorý sa taktiež dostal cez Mira v polovici lúky. Výrazne Mira stiahol Miro Sobek, čo bolo prekvapením, keďže Miro Sobek v zbehoch nikdy extra nevynikal. Jednoducho Miro Labudík sa poriadne prepadol. Potom nasledovalo opäť tiahle stúpanie do sedla Patúch. Počítam, že prvá trojica tu už bola pohromade, Michal si bežal vlastný pretek aj keď zozadu mu začal šliapať na päty Paľo. Radek sa dostatočne odpútal od Mira Labudíka a naopak veľmi sa priblížil Miro Sobek, v podstate na vrchole už to bola dvojička. V tomto stúpaní sa poriadne zakusol aj Miro Letko a tiež chcel atakovať vyššie priečky.

 

 

Nasledoval opäť tiahly a klesaním mierny zbeh. Tipujem, že práve tu prišiel Lukáš o svoje vedenie a dvojica Ľuboš a Peťo mu dala zbohom. Paľo Jankech sa dotiahol na Miša, ktorý sa nestíhal čudovať ako dobre to Paľovi po rovinatých úsekoch ide. Miro Labudík sa snažil striasť Mira Sobeka a tak natiahol krok, no príliš veľký efekt to však nemalo. Podarilo sa mu síce trošku Mirovi cuknúť, no pri najbližšom kratšom stúpaní opäť vytuhol a Miro ho poľahky dobehol. Následne sa cez neho aj dostal a začal si vytvárať mierny náskok. To sa mu ale takmer stalo osudné, pretože odbočka na Žibrid nebola značená a bolo sa treba riadiť podľa turistických tabuliek. Tabuľky samozrejme Miro Sobek bez povšimnutia prebehol a zachránil ho Miro Labudík, ktorý mu ešte stihol zakričať aby sa vrátil. Miro Sobek potom chvíľu hromžil na Ľuboša, že túto odbočku riadne nevyznačil, pretože nebyť Mira Labudíka, Miro by sa dostal pravdepodobne až do Zbyňova, čo by ho vôbec nepotešilo. Začala sa teda posledná brutálna fáza stúpania. Miro Labudík musel opäť pred seba pustiť Mira Sobeka, pretože už toho mal evidentne plné šuflíky. Pôvodne plánoval, že záver si už pôjde pohodovým tempom, no skvelú stíhaciu jazdu predviedol Miro Letko a zrazu strácal na dvoch Mirov iba nejakých 10 sekúnd, čo je v prudkom kopci rozdiel iba pár metrov. V tom momente išli myšlienky na vyklusanie bokom a začal sa súboj o najlepšieho Miroslava v dnešnej etape.

Hrebeňovka na Žibrid to je niečo strašné. Akože krásny bežecký úsek to je, krásny singletrack, no pokiaľ nemáte skutočne poriadne natrénované, tak to z vás vyžmýka aj posledné zvyšky síl. Stále sa tu totiž mení tempo. Krátke prudké výbehy striedajú krátke prudké zbehy. Je to nesmierne náročné, neustále meniť tempo. Nakoniec sa v skupine 3M nič nezmenilo a všetci si ponechali svoje pozície. V závere nás čakal ešte aj Peter Minarovský, ktorý sa postaral o videozáznam a zopár fotiek. Ako naschvál si vybral najexponovaniejšie úseky, kde všetci už chceli kráčať, no keď videli, že ich berie kamera, tak museli so sebazaprením bežať. Aj keď neviem, či sa to bude dať považovať za beh. Veď ak sa tu video objaví, tak budete mať možnosť posúdiť sami.

Poradie v cieli polo nasledovné: super favorit Luboš nesklamal a etapu vyhral v čase okolo 35 minút, druhý dobehol Peťo Bielik a po odpočítaní dvoch najhorších etáp sa dostal do čela pred Lukáša, ktorý dnes skončil na treťom mieste. Boj o titul bude ešte poriadne zaujímavý. Zvyšné miesta uvidíte v tabuľke, takže ich tu nebudem rozpisovať. Spomeniem iba posledné miesto, ktoré obsadil Michal Topor v čase okolo 58 minút a bol rád, že to zvládol pod hodinu.

Ľuboš na vrchol ešte v piatok vyniesol dve dvojlitrové flaše s vodou, ktoré padli nesmierne vhod. Bolo totiž mimoriadne teplo a každý kto prišiel do cieľa bol poriadne smädný. Na vrchole sme ešte porobili pár spoločných fotiek a potom sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna išla priamo cez Patúch a druhá išla pozrieť Budzogáň, legendárnu Súľovskú skalu. Následne sme sa všetci stretli na terase miestneho pohostinstva, kde sme pobudli nejaký čas.

To by bolo všetko k dnešnej etape. Príliš času na oddych nebude, pretože už v utorok bežíme na Vápeč, ktorý bude ďalšou súčasťou Tour de Považie. Preto možno bude teraz na stránke trochu aj pretlak informácii a budú sa tu objavovať v skrátenom slede. Pravdepodobne pod reportom sa budú zároveň nachádzať aj propozície k nasledujúcej etape. Všetkým účastníkom prajem dobrú regeneráciu a dúfam, že nás príde čo najviac si vychutnať nádherný výhľad z kopca Vápeč.