Vážení a milí športoví priatelia. Dnes si vám dovolím sprostredkovať dianie z preteku do vrchu na MTBikoch, ktorý sa konal vrámci našej Tour de Považie. Táto etapa sa v rozpise objavuje už tretí rok po sebe a teší sa veľkej obľube u väčšiny zúčastnených. Predsa je to spestrenie celej ligy a aj čo do náročnosti patrí určite k tomu najťažšiemu. Hlavne preto, že väčšina elitných bežcov v Tour vidí svoj bicykel iba vtedy, keď idú niečo zobrať do pivnice. Aj keď si hovoria, že na budúci rok už trochu na biku potrénujú, tak vždy to dopadne tak, že prvé kilometre absolvujú práve na tejto etape. To ale neznamená, že by im šlapanie na bicykli robilo nejaký problém. Ako som spomenul sú to elitní bežci a beh je minimálne rovnako tak náročný.

Na štart tejto etapy je potrebné sa presunúť nejakých 14-17km do obce Sádočné kde sa od krčmy Poľovnícky raj začína obávané stúpanie, ktoré má dĺžku 8,6km a prevýšenie 511m. Tieto dva údaje nám dávajú dohromady priemerné stúpanie 6% a prvých 5km má dokonca priemer 7,5%. Nie ú to síce obrovské čísla, no na takej vzdialenosti to poriadne preverí vaše nohy.

Dnešnú etapu sa rozhodlo absolvovať 8 odvážlivcov. V podstate sa zišla celá špička Tour de Považie a teda nikto si nemohol vopred naordinovať vlažné tempo. Jasným favoritom na víťazstvo bol Kamil. Kamilovi táto etapa nesmierne sedí a nakoľko sa počas sezóny veľa venuje aj bicyklu, tak tento prechod mu nerobí problémy a vždy zvíťazil s dostatočným náskokom. Omnoho väčšie boje sa mali odohrávať práve o druhé miesto. Svoje veľké ambície netajil Miro Labudík, ktorý ako jediný z partie sa považuje viac za bikera ako za bežca. Navyše vedie taký malý mikrosúboj s Lukášom Martinkom a z predchádzajúcich dvoch ročníkov bola ich bilancia vyrovnaná 1:1. Tretím adeptom na druhé miesto mohol byť Martrin Marko, ktorý tiež oplýval sebavedomím nakoľko sa bicyklu v poslednej dobe dosť venoval. Aj Michal Letko mohol prekvapiť, no keďže drží v ruke riadidlá asi tak často ako Miro Labudík tenisovú raketu, tak sa mu veľké šance na bedňu nedávali. Je super, že sa konečne ukázal na cykloetape aj Peťo Bielik a skompletoval tak účasť najlepších z Tour. Miro Letko si dnes ako obvykle prišiel odkrútiť nútené zlo :D a potrápiť sa so svojimi super hrubými plášťami. No tentokrát to mal trochu sťažené vďaka tomu, že ho chcel dobehnúť Michal Topor, ktorý bol taký ochotný a dovolil nám vstúpiť na jeho pozemok. Pre tých čo nechápu o čom tu točím, tak Michal vlastní časť lúky pod Kačkou. Teda záujemcovia o prípadnú kúpu za účelom výstavby hotela, píšte svoje ponuky do odkazov :D. Michal sa ako správny urbár sa nedal zahanbiť a ešte pred pretekom vyniesol hore 8 plechoviek nealkoholického piva, čím si urobil veľké očko. Ako ale vedel, že nás bude 8, to je prípad pre Muldera a Scullyovú :D.

Poďme ale k samotnému preteku. Hneď po štarte sa do čela dostal Kamil a začal točiť svoje vražedné tempo. Za ním sa prekvapivo vydal Martin a trochu vystrašil súperov, ktorí sa obávali, že Martin má naozaj parádnu cykloformu. Tretí išiel Miro Labudík a nechcel sa nechať strhnúť a odpáliť sa hneď na úvod ako tomu bolo minulý a preto sa ho aj tesne držal Lukáš Martinka, ktorý si neodpustil vtipnú poznámku, či naňho Miro čaká keď nevypálil dopredu. S menším odstupom to sledoval Michal. Ako náhle sa borci dostali okolo závory, začala sa jedna z najobtiažnejších pasážii. Dlhé a prudké úvodné stúpanie. Zatiaľ čo Kamil stále ťahal svoje tempo, Martin sa začal trápiť a bolo vidno, že vďaka premotivovanosti urobil rovnakú chybu ako Miro minulý rok. Netrvalo dlho a Miro ho dobehol a poľahky sa cez neho dostal. Na Mirove prekvapenie sa mu podarilo striasť aj Lukáša, ktorý sa zapojil práve za trápiaceho sa Martina. Tajomstvo úspechu v tejto etape je točiť frekvenčne čo najťažší prevod. Kamil sa stále meter po metri vzďaľoval Mirovi a rovnako aj Miro, Martinovi s Lukášom. Lukáš sa ale nehodlal vzdať bez boja a tak sa odpojil od Martina a rozhodol sa stíhať Mira. Prakticky až po štvrtý kilometer na dlhších úsekoch mal Lukáš ešte vizuálny kontakt, no Miro sa vždy snažil schovať za zákrutu ako to len šlo aby nedoprial Lukášovi túto psychickú podporu. Nič vás totiž nezlomí viac ako keď súpera stratíte z dohľadu. V tej dobe už bol Kamil dávno ďaleko vpredu a išiel si vlastný závod s časom.

Na šiestom kilometri sa profil láme a prichádza asi 500 metrový rovinatejší úsek. Tu však nie je čas na oddych. Treba preradiť na čo najťažší prevod a ťahať čo to dá. Miro Labudík tu napríklad točil rýchlosť 30km/h. Tu vlastne aj definitívne stratil Lukáša z dohľadu a do cieľa už si to mohol vychutnať. Aby to ale nebolo také jednoduché, tak po tomto rovinatom úseku nasleduje najprudšie stúpanie celej trate a stúpa sa ním aj na najvyšší bod celej etapy. Po absolvovaní toho úseku nasleduje krátky zjazd, no aj tu sa ide naplno. Na rozbitej ceste sa tu dosahuje rýchlosť okolo 50km/h. Na záver príde už iba malý výšvih , ktorý ale väčšina účastníkov označila ako najťažší moment celej etapy, pretože po zjazde vám nohy mierne vytuhnú a aj zaradený prevod je ťažší ako by sa patrilo. Ako prvý sa teda mohol vyvaliť na lúku Kamil, ktorý tam dorazil v skvelom čase okolo 31:05. Druhé miesto a svoje jediné pódium získal Miro Labudík s časom 34:21 a v mikrosúboji s Lukášom prehupol misky váh na svoju stranu v pomere 2:1. Tretí Lukáš dorazil v čase okolo 35:33 a ako sám povedal s dychom stíhal v pohode, no nohy boleli poriadne. Čakalo sa, že na štvrtom mieste príde trápiaci sa Martin, no nakoniec milo prekvapil Mišo Letko, ktorý sa dokázal cez Martina dostať a zaznamenal pekný výsledok. Taktiež sa posťažoval, že nohy dostali poriadne zabrať. Na piatom mieste dorazil Martin, ktorému to vôbec nesadlo a neostáva mu nič iné, len veriť, že nabudúce to bude lepšie. Šiesty dnes Peťo Bielik, ktorý ale cítil menšie prechladnutie a tak zvolil voľnejšie tempo. Predsa len na budúci víkend nás bude reprezentovať na pretekoch v Taliansku. Siedmy Miro Letko musel v úvode trochu viac zamakať aby sa dokázal odpútať od Michala Topora a až potom si mohol ísť to svoje klasické pohodové tempo. Posledný Michal nemal nejakú obrovskú stratu a tak dnes podal tiež výborný výkon. A v neposlednom rade nesmieme zabudnúť na Stanku Vyhničkovú, ktorá túto ťažkú etapu dokázala rovnako absolvovať. Navyše nám urobila peknú spoločnú fotku za čo jej opäť všetci ďakujeme. Na cieľovej lúke bolo veľmi príjemne a to aj napriek tomu, že sa nachádza vo výške 900 m.n.m. no je obkolesená stromami a teda tam panuje bezvetrie. Preto sme sa ani dolu nenáhlili a nejakú tú dobu posedávali, kecali a popíjali prírodne super vychladené nealkoholické pivo od Michala. Nakoniec sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna išla späť tou istou trasou a druhá sa vydala dolu na Pružinskú stranu. Bol to super deň so super ľuďmi a všetci sa už tešíme na budúci rok. Takže toľko k dnešnému dňu. Teraz bude nasledovať v Tour dvojmesačná prestávka. Predsa len si potrebujeme trochu oddýchnuť od každo- víkendového závodenia a využívať víkend podľa seba. Niektorí z nás sa budú účastniť aj na iných pretekoch a tak stránka nezaspí na vavrínoch a pravidelne sa tu budú objavovať reporty z rôznych podujatí. Takže nám ostaňte verní a čítajte nás aj naďalej. S Tour de Považie sa prihlásime opäť v auguste. Do tej doby vám prajem čo najviac slnka a voľného času.

MTB časovka Sádočné -Kačka