Dvojtýždňové voľno ubehlo ako voda a opäť sa rozbehla naša Tour de Považie. Dnes bola na pláne ďalšia kráľovská etapa s cieľom na Veľkom Maníne. Prvý Manín sa bežal cez serpentíny a dnes sme si to dali tou najťažšou možnou trasou a to priamo hore z Manínca. Málokto sa odváži touto cestou ísť hore chôdzou a iba zopár „bláznov“ si povie, že to budú behať :D. Traja zmrznutí priniesli citeľné ochladenie, no aká by to bola etapa Tour de Považie keby nebolo krásne slnečno. Dokonca aj teplota sa blížila k tridsiatke a teda dokonalé podmienky pre Mira Labudíka. Na štarte tejto ťažkej etapy sa zišlo 10 bežcov. O obtiažnosti tejto etapy svedčí aj fakt, že sa opäť na štarte ukázal aj Vlado Kudla, ktorý si vyberá iba tie najťažšie etapy. Ukázal sa aj Martin Jaš, ktorý si už skúsil Jilemnického a teraz si chcel otestovať svoju kondičku na Maníne. Samozrejme nesmela chýbať ani rodinka Šnevajsovcov a to aj napriek tomu ako dopadol semifinálový zápas :D. Táto etapa štartuje symbolicky od starého cintorína ako predzvesť toho vražedného stúpania v závere. Vyštartovalo sa presne o desiatej a hneď z úvodu

sa vydal netradične vpred Michal Topor aby si užil svojich 15 sekúnd slávy na fotke, ktorú nám urobila Michaela. Po behu na Radhošť a neúčasti Ľuboša Kováčika bol favoritom dnešného behu Lukáš Martinka, no práve Kamil dnes mal Lukášovi čo vracať. Treba povedať, že Lukáš dosiahol skvelý výsledok na Radhošti aj preto, lebo ho jeho nový sensej Ľuboš brzdil a nedovolil sa mu odpáliť v prvej polovici preteku. Tú istú taktiku mal použiť aj dnes, no Lukáš si to zasa dal po svojom a hneď vypálil vpred do trháku. Samozrejme Kamil si ho nechcel nechať moc ujsť a snažil sa Lukáša držať. Peťo Bielik sa dnes na túto dvojicu nechytal a bežal si vlastné tempo. Za Peťom už bežal celý peloton. Prvých 500 metrov je veľmi ostrých a netreba sa ukvapiť, pretože ak tu prepálite, tak v závere už pôjdete štvornožky. Lukáš centimeter po centimetri naťahoval svoj odstup od Kamila a vyzeralo to, že scenár z minulého týždňa sa bude opakovať. Peťo aj po prvom stúpaní bežal osamotene. Za ním bežala už trojica Mišo Letko, Radek Šnevajs a Vlado Kudla. Títo traja si až po Manínec neustále prehadzovali pozície. O kúsok ďalej to celé sledovali Martin Jaš a Miro Labudík. Po druhom stúpaní na rovinatom úseku si Miro všimol, že Martin začal vydávať pri dýchaní zvláštne zvuky, čo znamenalo, že toho už má dosť a zjavne trochu prepálil. Neváhal preto Martinovi nastúpiť a netrvalo dlho a vypracoval si náskok zhruba 30 metrov. V tej chvíli ešte pomýšľal, že by dotiahol trojicu Mišo, Radek, Vlado ktorí mali asi 50 metrov k dobru. Ukázalo sa, že bežali asi rovnako rýchlo a tak tento úmysel nevyšiel. Predsa len bolo potrebné myslieť na ten vražedný záver. Na lúke pod Maníncom sa ešte na dostrel držal aj Miro Letko a vyzeralo to, že by v záverečnom stúpaní ešte mohol zamiešať karty. Nasledovalo záverečných 15 minút počas ktorých borci nastúpali 350 výškových metrov. Lukáš vbiehal do záverečnej pasáže s náskokom cca 15 sekúnd a vyzeralo, že je rozhodnuté, keďže Lukáš je považovaný za excelentného vrchára. Kamil to ale nezabalil a začal záverečnú stíhaciu jazdu. Peťo stále v pohode si bežal svoje. Z predu aj zo zadu mal dostatočný odstup, takže sa vôbec nemusel stresovať. Naopak hneď v úvode stúpania zapol forsáže Vlado Kudla a začal so postupne vzdiaľovať Radkovi s Mišom.

Prekvapivo Mišo už v úvodných metroch Manínca začal kráčať a rýchlo naberal stratu na Radeka. Naopak Radek bežal neustále a to aj v tých najprudších úsekoch za čo si zaslúži obdiv. Šťastím pre Miša bolo, že po Manínci začal kráčať aj Miro Labudík a tak odstup medzi nimi sa nejako výrazne nemenil aj keď občas to vyzeralo, že Mišo úplne rezignuje. Strašne chcel Mira dobehnúť Martin Jaš. Podarilo sa mu aj trochu priblížiť a už už to vyzeralo, že by Mira mohol stiahnuť. No Miro si to celé kontroloval, nespanikáril a stále si držal svoje tempo. Vedel, že na to aby ho Martin dobehol by musel vydať veľké množstvo síl, ktoré by mu určite chýbali v závere. Miro Letko v stúpaní na Manín úplne rezignoval a išiel si v pohodičke svoje tempo. Bolo vidno, že záver poňal iba tréningovo. Ako prvý neuveriteľne finišoval Kamil pred Lukášom od dve sekundy. Podarilo sa mu teda odčiniť ten minulotýždňový nezdar. Každopádne ale časy kedy dobiehal Kamil osamotene do cieľa na istom prvom mieste sú preč a o každú pozíciu je potrebné bojovať až do konca. Tretí bol Peťo Bielik. Štvrté miesto si vybehal Vlado Kudla a preukázal svoje vrchárske kvality. Skvelé piate miesto v dobrej konkurencii si vybehal Radek. Dnes ukázal že mu to ide aj z kopca a aj do kopca. Nasledoval Mišo Letko, štyridsať sekúnd za ním Miro Labudík a o ďalšiu pol minútu Martin Jaš. Nasledoval Miro Letko, ktorý sa v závere ani poriadne nezadýchal. Nakoniec do cieľa dorazil aj Michal Topor a tiež bez známok únavy, teda zjavne si tiež išiel iba svojim tempom aby sa dostal v pohode do cieľa. Keďže písať report a zároveň pozerať finálový zápas Slovákov na MS je veľmi náročné, tak sa vopred ospravedlňujem za slabý report.

Snáď to bude nabudúce lepšie. Ešte pár slov k tomu čo nás čaká o týždeň. Bude sa jednať o rýchly kros, čiže úplne niečo iné ako to bolo dnes. Pobežia sa dve kolá po vyznačenej trati, ktorú sa pokúsim osobne preznačiť na problémových miestach, no nie je ich veľa. Možno dve – tri. Dĺžka je okolo 5km a prevýšenie len nejakých 220m čiže. Jediné ťažšie stúpanie bude do cieľa a to to čo sme bežali dolu dnes v úvode. Cieľ bude na lúke nad Kalváriou kade sme dnes rovnako bežali. Budú tam dva rýchle zbehy dolu kopcom v lese, ktorý sme dnes bežali ako druhý v poradí. No a keďže už prehrávame, tak to ukončím a idem pozerať. Slovenskooooooo!!!!!

Beh na V.Manín