Prolog  - Tour de Považie 2012

              

 

  Autor: Mino,19.3.2012

 

 

   Tak sme sa konečne dočkali. Dnešným dňom sa začala dlho očakávaná Tour de Považie 2012. Netradične sme sa tento rok rozhodli pre prológ, ktorý oddialil etapy v teréne o jeden týždeň a ukázalo sa, že aj z tohto dôvodu to bola správna voľba. Na horách sa ešte stále nachádza ľad a sneh a behanie po takomto teréne by bolo viac než zložité. No nebolo to len z dôvodu terénu, predsa len berieme ľahkú inšpiráciu z Tour de France o čom svedčí aj názov samotnej ligy. A väčšinou zahajuje tento slávny pretek prológ alebo tímová časovka a tak aj preto. Každý z nás mal trochu obavy ako to bude vypadať, či to nebude príliš nudné bežať na takú krátku vzdialenosť, či má zmysel robiť taký krátky pretek, keď nebude určite veľká účasť. No dnešok ukázal, že to bola skvelá voľba a dokonalé zahájenie sezóny.

   Prispelo k tomu určite veľkou mierou aj počasie, ktoré bolo na beh dokonalé. Slnečno, príjemných 18 až 20 stupňov na slnku, ideálna teplota na behanie. Trať bola suchá, štart – cieľ viditeľne označený. O technické zabezpečenie, čo sa týka časomiery, videozáznamu, fotografovania, povzbudzovania, sa postarala rodina Letkovcov a Martinkovcov a musím povedať, že odviedli skvelú robotu. Nemalo to chybu, spravodajský servis bol na takej úrovni, že som si miestami pripadal, že som na svetovom pohári :D. A vďaka tomu aj vy vážení čitatelia, budete mať možnosť si pozrieť ako to dnes vypadalo.

                 

   Na štarte sa ráno zišlo sedem borcov, čo bolo pre mňa prekvapením, pretože som očakával ešte menšie číslo. Predsa len bolo krásne a väčšina ľudí dala prednosť záhradkám alebo chatám, pretože si nechceli skracovať deň 10 minútovým behom. Toto bol aj dôvod prečo sa na štarte neukázal víťaz minulého ročníka    Tour, ktorý bol zároveň horúci adept na víťazstvo v dnešnom prológu.

   Systém sa zvolil dvojkolový, pričom v prvom kole sa štartovalo s 30 sekundovými rozostupmi a meral sa dosiahnutý čas. V cieli sa potom určili jednotlivé časové odstupy, ktoré medzi bežcami vznikli. V druhom kole sa štartovalo handicapovým spôsobom podľa dosiahnutých časových odstupov. Ale vráťme sa pekne na začiatok k priebehu etapy.

   Na úvod sme si teda vylosovali poradie v akom budeme štartovať. Číslo jedna sa ušlo Mišovi Letkovi a tak štartoval ako prvý. Za ním podľa poradia po pol minute postupne ostatní. Posledný išiel Miro Labudík, ktorý zároveň odrátaval čas ostatným na štarte a nakoniec vypustil aj seba. Samozrejme niekto by mohol namietať, že keďže išiel posledný, tak mohol ísť skôr, no v našej súťaži sa na fair – play kladie veľký dôraz a nikto by si nedovolil nijako podvádzať.

   Trať merala 1,25km a mala prevýšenie 95 metrov, čiže cca nejakých 8% stúpania.

Najlepší čas dosiahol v prvom kole prekvapivo Michal Letko a to 5:44. To je v prepočítaní na kilometer tempo ak sa nemýlim niekde okolo 4:40 čo je super výsledok. Väčšina netrénovaných ľudí taký čas nedosiahne ani po rovine. Dokonca čo chodím do fitka, tak tam chalani keď behajú na páse, čo je ešte ľahšie ako po rovine, čas 5 minút km, tak sa už považujú za super atlétov :D. Michalovi zjavne pomohla príprava v spoločnosti známeho  masochistu Ľuba Kováčika, ktorý sa v takýchto intervalových tréningoch vyžíva. A v neposlednom rade aj ručanie, ktoré podľa očitých svedkov predviedol v závere. Vraj to bol taký remix vzdychania Sharapovovej pri zápase a ruje jeleňa.

 

                     

   Na druhom mieste dobehol Peťo Bielik s odstupom 5 sekúnd, ktorý sa ale netají tým, že mu takéto rýchlovky vôbec nesedia. Až na treťom mieste sa umiestnil stále nekorunovaný  korunný princ Tour de Považie Lukáš Martinka, ktorý chytil manko 9 sekúnd. Za ním dobehol najväčší a najťažší účastník celej Tour Miro Labudík, ktorý zaostal za Mišom o 13 sekúnd. Za Mirom sa umiestnil Miro Letko, ktorý strácal na víťaza po prvom kole 20 sekúnd. Štyria posledne menovaný ešte mohli pomýšľať na vylepšenie svojej pozície v druhom kole, pretože odstup medzi nimi bol v rozmedzí pár sekúnd. Toto si nemohli povedať posledný dvaja účastníci, ktorých strata sa dostala už cez minútu, čo je na takejto krátkej trati prakticky koniec nádejám. Čiže šiesty čas dosiahol hokejista a najlepší strelec Považskej florballovej ligy Juro Martinka. Juro stratil na víťaza 1 minútu a 23 sekúnd. Predsa len bežci sú kondične niekde úplne inde ako hokejisti. Jura navyše isto ešte trápilo aj vypadnutie v prvom kole pay – off v spomínanej lige a ešte si k tomu vraj niesol na chrbte opicu zo včerajška, takže sa nie je čo diviť :D. Aj tak má Juro moje uznanie, že si išiel s nami zabehnúť. Nie je predsa dôležité na akom mieste kto skončí, ale to že si zašportuje v skvelom kolektíve a urobí niečo dobré pre svoje zdravie. A dúfam, že tých pár vtipných viet bude brať s humorom, veď ma už poznáte nie :DD. Štartovné pole nakoniec uzavrel Michal Topor, ktorý tiež s behom ešte len začína a tiež si so sebou priniesol aj slabé prechladnutie a tak strata 2 minúty 10 sekúnd na víťaza bola adekvátna. Po skončení prvého kola sa bežci presunuli opäť na štart a štartovalo sa podľa odstupov z druhého kola. Prvý vyrazil Michal Letko ako víťaz prvého kola. Za ním Peťo o 5 sekúnd, Lukáš o 9 atď.

    Do polovice trate to bolo vyrovnané a odstupy sa nemenili. No potom nastal zlom. Lukáš začal doťahovať Peťa a Miro už rezignoval na stiahnutie prvej trojice. Naopak skoro skolaboval keď počul ako za ním niekto doslova šprintuje a blíži sa neuveriteľne rýchlo. Si myslel, že Miro Letko za ním chytil druhý dych, no nakoniec sa ukázalo, že to bol iba kameraman Peter Minarovský, ktorý sa ponáhľal urobiť lepší záber :D. Na čele to zatiaľ vrelo. Lukáš dobehol Peťa, no Mišo si stále prekvapivo udržiaval svoj odstup. V závere nakoniec Peťo rezignoval a Lukáš sa tak prepracoval na druhé miesto, no na Miša dnes jednoducho nikto nemal. Jediné na čo sa Lukáš zmohol bolo, že stiahol Mišov odstup o jednu jedinú sekundu. Peťo teda dobehol tretí a ostané poradie sa už nemenilo.

   Michal musel byť veľmi šťastný, pretože sa stal priebežným lídrom TdP 2012, no čo je ešte dôležitejšie, konečne po piatich rokoch účasti na Tour sa mu podarilo vyhrať etapu. Síce už mal tú česť dvíhať nad hlavu pohár pre celkového víťaza, no až do dnešného dňa sa nemohol pochváliť víťazstvom v etape na rozdiel od svojich súperov. Týmto mu chcem pogratulovať k vytúženému úspechu.

Tak to by bolo tak v „ krátkosti „ k dnešku a teraz ešte trochu priblížim nasledujúcu etapu.

Ďalšia etapa sa odohrá o týždeň a pobeží sa už v lese, konkrétne na Manínec, čo je najmenší súrodenec Veľkého Manína :D. Kedže sneh sa topí pomaly, tak sa dá očakávať na niektorých miestach ešte blato, takže treba s tým počítať a v tieňových miestach môžu byť ešte stopy ľadu, tak kto má tretry tomu odporúčam. Inak to bude krásna bežecká trať v dĺžke okolo 3,5km a prevýšením cca 300 metrov. Tak dúfam, že sa nás zíde na štarte čo najviac a pokúsime sa potrápiť priebežného lídra, ktorým sa po dnešnej etape stal Michal Letko. Takže dovidenia o týždeň a nesmiem samozrejme zabudnúť aj na „ Nech vám to behá“ Čao.