7.etapa TdP2011 - Beh na Žibrid

 

 Autor: Mino,8.5.2011

 

 

 

Týždeň uplynul ako voda a opäť sa skupinka nadšených bežcov rozhodla spríjemniť si nedeľňajšie doobedie behom v krásnom prostredí. Tento krát to bola siedma etapa Tour de Považie, ktorá zaviedla bežcov do nádherného prostredia Súľovských vrchov. Našťastie sa dnes neopakovala situácia zo Strážova, kedy sa na štart kvôli zlej logistike nedostal jeden z favoritov Peter Bielik. Teraz všetko prebehlo bez problémov a miesta bolo habadej. Zabehnúť si teda opäť prišlo 13 borcov a toto číslo sa nám začína ustálovať, pretože sa opakuje už tretí krát po sebe. Je to pekné keď sa objaví na štarte takáto početnejšia skupinka a všetci veríme, že časy kedy sme behali na etape traja, štyria sú už dávno preč. Ráno to veru s počasím nevypadalo najlepšie. Síce hlásili jasno a dvadsať stupňov, po pohľade z okna to tak určite nevyzeralo. Bolo silno zamračené a teplota tak okolo desiatky. Ako sme sa ale presúvali bližšie k štartu, začali sa mraky trhať a vykukovať slnko. Až sa niektorý z nás začali obávať, či to so zimným oblečením neprehnali. No po vystúpení z auta už mali iný názor, pretože všadeprítomný studený vietor dával o sebe vedieť. Aj do tretice zavítal na štart Radek Šnevajs spolu s manželkou Michaelou a malými ratolesťami. Radek k nám meria pravidelne cestu až zo Vsetína, začo si vyslúžil náš obdiv. On ale argumentuje tým, že mu to nerobí žiadny problém, pretože sa mu slovenské kopce moc páčia a Michaela potrebuje zbierať vodičské skúsenosti, teda spája príjemné s užitočným :D, čo je ideálna kombinácia. Inak nedivte sa prosím ak dnes do reportu zamiešam aj trochu hokeja. Viem, že ho máme všetci plné zuby po tom čo doteraz predviedli na turnaji naše „ mega hviezdy“ z NHL ale aj tak mi to nedá.

Etapa na Žibrid je asi jedinou v kalendári, kde je potrebné sa od aut na štart presunúť asi 1,5km peši, behom, jednoducho ako komu vyhovuje. Určite to nevyhovovalo Mirovi Labudíkovi, ktorý v súčasnom rozpoložení ťažko znáša každý meter navyše. Ale nejako to prežil a tak sa na štart dostavili bez hundrania všetci. Tam sa ešte objavil návrh od Ľuboša Kováčika aka Kamzíka, že či by boli bežci ochotný štartovať s odstupmi. Samozrejme on ako istý víťaz chcel štartovať ako posledný. Tento návrh ale v bežeckom parlamente neprešiel, pretože koalícia nemala dostatok hlasov. Štartovalo sa teda ako obvykle hromadne. Hneď na to sa fantastická trojka oddelila od zvyšku štartového poľa, no kedže Kamil včera absolvoval nejaký extrémny výlet a mal čo to v nohách, tak nechal Ľuboša s Peťom nech si to rozdajú medzi sebou a on si to v kľude dobehne na treťom mieste. Za nimi nemohol bežať nik iný ako tohtoročný „ potatoman“ Lukáš Martinka. Prvá polovica trate bola veľmi dobre značná. Niekedy sme mali pocit, že nebežíme Tour, ale svetový pohár v krose. Dokonca aj na lúke plnej ovčích hovienok boli pozapichované tabuľky so šípkami ukazujúcimi smer. V tom momente asi z každého z nás opadli obavy, že by sme mohli zablúdiť. Prvý checkpoint bol na sedle Patúch, kde odpočívala skupinka turistov a hlasno povzbudzovali. Tí vzadu mali teda dobrý prehľad ako ďaleko sú ich súperi. Spočiatku nevedeli o čo sa jedná. A keď zbadali Mira Labudíka, tak jeden z nich utrúsil poznámku, že asi tu majú slovenský hokejisti za trest kondičné sústredenie. No nikoho už nenapadlo mu ukázať kade bežali jeho spoluhráči a Miro si to namieril po cestičke rovno niekam do lesa. Mirom sa ešte nechal oklamať aj Andrej Duleba sťa by Glen Hanlon :D. Zbadali sa asi až po 500 metroch, keď Miro dobehol k veľkému krmelcu. Otočil sa a povedal Andrejovi, ktorý bol nejakých 50 metrov za ním, že sa musia vrátiť. Medzitým ich obehol Martin Marko, ktorý bežal na poslednom mieste a to s tak veľkým odstupom, že sa nenechal tiež zmiasť. Čo ho ale zmiatlo boli ohlasy turistov. Tí totiž tvrdili, že už tam raz bol, čiže bol pre nich akousi deja vu. Nieje sa im ale čo čudovať, keďže pred chvíľou tade prebehol Miro s rovnakým dresom a podobnou výškou. Veru aj v Súľove môžete zažiť Matrix :D.

Potom čo sa všetci vrátili na rovnakú trasu nasledovali viac menej krosové pasáže, čiže hore – dolu. Chýbajúce značenie však dalo zabrať najmä bežcom, ktorí tam ešte neboli a museli o to viac premýšľať kade sa vydať. Vpredu Kamzík nenechal nič na náhodu a všetkým ukázal kto je tu doma. Ako správny Súľovský rodák nedal nikomu ani najmenšiu šancu a s prehľadom zvíťazil. Vlastne prvé štyri miesta boli v cieli rovnaké ako sa vykryštalizovali na štarte. Piaty dobehol XY, ktorý si pochvaľuje prípravu a je to vidno aj na jeho výkonoch. Za ním dobehol priebežný líder celkového poradia Miro Letko a opäť porazil svojho brata Michala. Ich bilancia je nejakých 6:1 v prospech Mira a to už o niečom svedčí. Minimálne o tom, že Miro užíva nedovolené podporné prostriedky :D. Totiž dnes pri prezliekaní Mirovi vypadla z ruksaku plastová krabička s neznámymi tabletkami. Pri následnej otázke o čo sa jedná odpovedal, že to má doporučené od lekára. Tieto vety sú nám známe aj z Tour de France :D. Aby ale uzemnil Michala, tak na neho bonzol, že on to berie tiež :D. Rada pre Michala teda znie, zvýšiť dávky :D. Tých, ktorí čítajú report odo mňa po prvý krát by som len chcel upozorniť, že nie všetko čo je tu napísané treba brať smrteľne vážne :D. Osme miesto obsadil ak sa nemýlim Martin Jaš, ktorý je prekvapením tohto ročníka. Stabilne sa začal umiestňovať niekde v polovici štartovného poľa, čo je veľký progres. Deviaty dobehol Radek Šnevajs, ktorý sa taktiež pretek od preteku zlepšuje. Možno aj preto, lebo už o týždeň sa koná veľký bežecký sviatok u našich moravských susedov. Budúci víkend sa beží na Radhosť a v prípade pekného počasia je to veľmi dobrá akcia a nádherný beh. Každému vrelo odporúčam. Určite sa tam chystá početná skupina aj od nás. Desiaty dobehol Peťo Vyhnička a to zásluhou lepšie rozložených síl. Dnes totiž začínal volnejšie ako sme boli u neho zvyknutý z predošlých etáp. Za ním dobehol Martin Marko, ktorý dnes taktiež neoplýval prebytkom energie, no svoje miesta mu poblúdením prenechali Miro Labudík a Andrej Duleba. Práve Andrej dobehol ako predposledný a až ako posledný Miro. Ten to prakticky ešte dva kilometre pred cieľom úplne zabalil a jediné prečo sa chcel dostať do cieľa bola fotka na spiatočnej ceste pri budzogáni. Na vrchole na nás čakali dve pôvabne slečny a to Stanka Majtánová a Monika Bobušová. Postarli sa o pár záberov, vyniesli niekomu aj suché veci a na záver nás ešte pohostili skvelou čokoládou. No čo viac si môžeme priať. Na vrchole sme sa dlho neohriali, pretože tam nesmierne fúkalo a bola poriadna zima. Ako náhle sme sa ale presunuli z vrcholu do doliny, tak zavládlo príjemné jarné počasie. V pohostinstve sme sa ešte občerstvili a rozobrali zážitky z dnešnej etapy. Treba ešte pripomenúť, že po dnešnej etape máme nového lídra v celkovom poradí. Stal sa ním Ľuboš Kováčik, ktorý netají svoje ambície tohotoročnú Tour de Považie vyhrať. Uvidíme či sa mu jeho cieľ podarí naplniť. Do konca totiž ostáva ešte veľa etáp a všeličo sa môže prihodiť. To je tak všetko k dnešku. Nasleduje v Tour dvojtýždňová pauza vďaka už spomínanému behu na Radhošť. Máme teda dostatok času na prípravu a ako vždy si k tomu poprajeme „ Nech nám to behá“.