TdP 2011 - 1st Manínec

 

 

 Autor: Miňo , 28.3.2011

 

 

 

   Vážení a milí bežci, konečne sme sa dočkali. S potešením vám oznamujem, že dnešným dňom sa oficiálne začala dlho očakávaná extrémna bežecká liga, ktorá vás prevedie najkrajšími zákutiami a vrcholmi Považia, s názvom Tour de Považie 2011. Aj tento rok sa najlepší bežci z Považskej Bystrice a okolitých miest popasujú o titul najlepšieho bežca Považia. Čaká na vás 16. etáp, situovaných do najkrajších lokalít okolia Považskej Bystrice. Tour de Považie 2011, ako už býva zvykom bude obsahovať mix krátkych, dlhých, prudkých aj menej prudkých etáp a tak verím, že každý kto sa bude chcieť zúčastniť si príde na svoje. V 16. etapách na nás čaká cca. 9000 výškových metrov, takže kto Tour absolvuje celú, si môže povedať, že zdolal Mount Everest. Myslím, že aj tie pocity po dobehnutí do cieľa poslednej etapy 1. septembra budú podobné. Ale vráťme sa pekne na začiatok.

Dnes sa Tour 2011 začala ako už tradične behom na Manínec a hneď na úvod musím poznamenať, že lepšie to dnes čo sa týka podmienok na trati a počasia nemohlo dopadnúť. Predpovede síce strašili, že by mohlo v sobotu nasnežiť, no našťastie sa to nevyplnilo a príroda nám dala jasne najavo, že sme vítaní a zasponzorovala nám krásnym slnečným počasím.

Krásne počasie dnes prilákalo na štart 11 bežcov. Áno viem, nieje to bohvieaké veľké číslo, no žiaľ behu do vrchu sa tu nevenuje veľa ľudí a tí čo aj behajú, tak z nejakého dôvodu sa hanbia účastniť takýchto spoločných akcii, aj napriek tomu, že vždy vyhlasujeme, že každý je vítaný. Z hľadiska tréningu predsa nieje nič lepšie ako si ísť zabehať so skupinou ostatných bežcov a aj z hľadiska motivácie v individuálnych tréningoch to má pozitívny účinok, pretože sa potom chcete neustále zlepšovať. Ale to som opäť odbočil a vrátim sa teda k priebehu etapy.

 

Vyštartovalo sa presne v 10:00. Dnes netradične nerozbiehal etapu Miro Labudík, pretože posledné dva týždne nemohol trénovať a tak si ani neveril. Jeho úlohu prebral Lukáš Martinka, no prakticky iba na pár metrov, pretože jasný cieľ vyhrať spôsobom štart – cieľ mal dnes niekto iný a tým nebol nik iný ako Ľuboš Kováčik. Ľuboš už v tréningových jednotkách dosahoval také skvelé časy, že nebolo pochýb, že dnes nebude mať konkurenciu. Toto ale odmietol akceptovať Kamil Vyhnička, ktorý tento rok strávil veľa času na bežkách a nehodlal dať Ľubošovi nič zadarmo. Títo dvaja sa teda po pár metroch dostali do čela pred Lukáša a za ním všetko strážil Peťo Bielik, minuloročný suverénny víťaz. Peťo vedel, že takto skoro ešte na prvú dvojicu mať nebude a tak skôr zvolil vyčkávaciu taktiku, aby neprepálil úvod. Za nimi bežali pohromade ostatní. Prvý krát sa začal lámať chleba pri záhradkách, keď sa prvá štvorica natiahla, Peťo sa vtedy  prepracoval na tretie miesto a Miro Labudík viedol skupinku prenasledovateľov. Na chrbát mu dýchali hlavne Miro Letko, ktorý zjavne po absolvovaní celého Lysacupu dostal do nôh dobrý základ a bude s ním potrebné tento rok počítať na vyšších priečkach ako sme boli v minulosti zvyknutý. V skupinke s nimi bežal ešte aj XY. Kto dnes bol ten vie, kto nie tak má smolu. Na konci stúpania v lesíku si urobil XY malí náskok, ktorý si stabilne udržiaval. Miro Labudík sa snažil trochu vzdialiť Mirovi Letkovi, čo sa mu na rovinkách kde mohol natiahnuť krok trochu podarilo, no ako náhle sa vbehlo na pole, tak Miro Letko sa bleskovo pritiahol a v okamžiku už bol pred Mirom Labudíkom. Urobil si zhruba 20 metrový náskok, ktorý si držal až pod Manínec. Zatiaľ čo prvý Ľuboš Kováčik, ktorý dnes vyhral v brutálnom čase okolo 17 minút a druhý Kamil, ktorý zaostal o zhruba pol minútu, to na nižších priečkach sa schyľovalo k tvrdému súboju. Tretí Peťo Bielik a aj štvrtý Lukáš Martinka si ešte dobehli v kľude a jediným ich súperom bol čas. No bežci od piateho miesta nižšie si ešte museli poriadne siahnuť na dno. Šiesty Miro Letko musel makať aby ho neohrozil Miro Labudík, ktorý bol za ním iba pár sekúnd a v blízkosti ho videl pred sebou. Miro mal ale plné ruky práce aby udržal svoje siedme miesto. Zozadu sa totiž blížila skupinka hladných „ vlčiakov“ alias Martin Jaš, Miro Sobek, ktorý je povestný tým ako vie valcovať súperov v najprudších stúpaniach a Michal Letko, ktorý tiež nechcel nikomu nič len tak pustiť. Našťastie podmienky boli dokonalé a tak sa nikto nemohol vyhovárať, že mu to podšmykovalo. Dnes to bolo čisto iba o tom, kto má ako natrénované. Asi v polovici záverečného stúpania sa dostal na siedmu priečku Martin Jaš, no nedokázal odskočiť Mirovi Labudíkovi. Ten sa ho teda držal ako kliešť a veril, že mu to v záverečných metroch ešte vráti. Miro Letko nakoniec svoje pekné šieste miesto uhájil a tak uchmatol na úvod peknú porciu bodov. Miro Labudík nakoniec svoje plány aj zrealizoval a v záverečnom špurte sa cez Martina Jaša dostal a obsadil teda siedme miesto. Za ním prišiel Martin, no treba pochváliť Martina, veď zaznamenal veľký progres. V minulosti sa síce už pár krát na Tour objavil, no väčšinou uzatváral štartové pole. Tento krát si pripísal hneď tri cenné skalpy a to Miro Sobeka, Miša Letka a Andreja Dulebu. Ak sa rozhodne v Tour pokračovať aj v ďalších etapách, tak s ním bude potrebné počítať. Za Martinom teda dobehol Miro Sobek, ktorý zatiaľ hľadá optimálnu formu, no myslím, že ak sa ukáže na etape kedy sa pobeží na Manín, tak väčšine čo ho dnes porazili vytrie kocúra. Na desiatej priečke dobehol Michal Letko, ktorý ale tiež podobne ako Miro Labudík prekonal silný zápal hrdla a teda sa nedokázal optimálne pripraviť na dnešnú etapu. No na dlhších etapách to bude v jeho podaní určite lepšie. Na Manínci totiž nieje moc priestoru na taktizovanie. Tu sa ide od úvodu naplno a buď na to máte alebo nie. Štartové pole uzavrel Andrej Duleba, no napriek tomu mu patrí veľký obdiv, pretože nestratil veľa. Ja keď budem v jeho veku behať ako on, tak budem veľmi spokojný. Na vrchole sa na nás usmieval Oskar a tak sa logicky nikto nenáhlil naspäť. Dnes to bol aj teplotný paradox. V miestach kam sa slnko ešte nedostalo, bolo totiž pod nulou, no naopak na slnkom zaliatych lúkach mohlo byť aj 15 stupňov. Keď sme si vychutnávali krásne pohľady z Manínca, tak tesne okolo nás preletel vrtuľník záchrannej služby. A to trochu symbolicky priblížilo Tour de Považie k Tour de France, ktorej sú vrtuľníky súčasťou. Dnes sme ukrojili prvých 312 výškových metrov z už spomínaných cca 9000, teda ešte poriadna porcia na nás čaká.  Dnešný deň teda hodnotím na výbornú, no veď ako inak by sa aj dal ohodnotiť skvelý tréning s kamošmi v nádhernom počasí a krásnej prírode. Už o týždeň pokračuje Tour druhou etapou a to pre zmenu krosovou v prírode čiernych hájov. Bratia Letkovci vraj postavili trať ako na húsenkovej dráhe, teda aspoň ja som si tak pripadal, keď mi Miro robil stručný výklad trate. Určite to bude veľmi zaujímavá, rozmanitá a nemenej náročná trať. Počasie nám má tento týždeň priať a tak teda nezaháľajte a poriadne trénujte. Samozrejme aký by to bol report z Tour de Považie, keby sa nekončil našou legendárnou vetou „ Nech vám to behá“.