15.etapa TdP 2011 - Beh na Veľký Manín

 

 

 

Autor: Mino,29.8.2011

 

 

 

Týždeň ubehol ako voda a opäť je za nami ďalšia etapa Tour de Považie 2011. Dnes sa bežalo na dominantu Považskej Bystrice s názvom Veľký Manín. Táto trať sa objavuje v itinerári Tour od jej začiatku a posledné tri ročníky to bola vždy etapa finálová, kde sa v cieli odovzdával veľký putovný pohár pre celkového víťaza Tour. Po skúsenostiach z minulého roka, keď nám tento odovzdávací ceremoniál poriadne skomplikovalo počasie, sme sa rozhodli pre tento rok zaradiť túto etapu ako predposlednú a ako finálovú etapu zvoliť beh na Veľký Javorník. Predsa len v blízkosti Javorníka sa nachádza množstvo hotelov a chát, kde sa dá záverečné oceňovanie uskutočniť nezávisle na počasí vonku a keďže sa teraz často účastní etáp aj Radek Šnevajs z Moravy, tak to naberá ešte aj takú symboliku, keďže cieľ tejto etapy bude priamo na Slovensko – Moravskej hranici.

Toľko na úvod malé vysvetlenie prečo sa táto výmena udiala a teraz sa už poďme pozrieť ako prebiehala dnešná náročná no počasím, profilom a priebehom super etapa. Bežalo sa na Manín zozadu po žltej značke, čiže na bežcov čakal celý hrebeň Veľkého Manína.

Na štart sa dnes postavilo iba 6 statočných. Kamil v sobotu absolvoval na Morave super ťažký horský maratón 42km/1800m kde skončil tretí v kategórii a aj napriek tomu sa postavil na štart a to ešte musel ísť po Maníne, kde absorboval ďalších 600 výškových metrov v tempe na nejakých 6tich kilometroch aj do práce na poobednú. Tak som zvedavý kedy si konečne pre neho prídu jeho bratia z Marsu, pretože človek, ktorý toto všetko absolvuje v priebehu dvoch dní a nejaví známky únavy,  podľa mňa nemôže byť z našej planéty :D.  Ďalší taký prípad bol Martin Marko, no na ňom aspoň bolo tú únavu vidieť, čo sa náležite odrazilo na jeho výkone. Tretím na dnešnom štarte bol Miro Letko, ktorý spomínaným dvom „ bláznom“ robil trénera. Ďalšími účastníkmi boli: Paľo Jankech, ktorý sa vrátil z týždňového sústredenia v Tatrách, Lukáš Martinka, ktorého šanca na celkový triumf stále žije, keďže sa prekvapivo dnes neukázal Ľuboš Kováčik, vraj kvôli svalovému zraneniu. Uvidíme do akej miery to je vážne a či Ľubošovi umožní štartovať vo štvrtok vo finále. Ak nie, tak sa stane celkovým víťazom Lukáš. No a spomínanú šestku statočných uzavrel Miro Labudík, ktorý si dal ešte pred samotným štartom kvalitnú rozcvičku, keď z centra mesta na okrajovú časť kde bol štart musel po vlastných odbehnúť cca 3,5km. No ako sa ukázalo tak mu to len prospelo.

Vyštartovalo sa niečo po desiatej a vedenia sa ostrým tempom hneď ujal Lukáš. Jednak je to už jeho štýl v každej etape a jednak vedel, že Kamil dnes na nástupy moc reagovať nebude a tak to chcel rozhodnúť hneď od úvodu. Za Lukášom sa pustil Miro Labudík. Paľo s Kamilom zvolili voľnejší úvod a Miro Letko im kryl chrbát. Maťo mal dnes, po včerajšku iba jediný cieľ, dostať sa do cieľa a je jedno v akom čase. Úvod etapy je skôr krosového charakteru a tak sa štartové pole poriadne natiahlo. Pri vbiehaní ma pole nad SNP mal Lukáš na čele náskok nejakých 30 sekúnd pred Mirom Labudíkom. Podobné odstupy boli aj na ďalších priečkach. V týchto chvíľach nás zvečnila na fotkách aj Stanka, ktorá sa nám pravidelne stará o technickú podporu, za čo sa jej chcem poďakovať. Čo by sme si bez teba počali Stanka :D.

 

Na konci pola mal Lukáš už náskok okolo minúty a vyzeralo to, že to s útokom na prvé miesto myslí naozaj vážne. Na druhom mieste bol stále Miro Labudík s náskokom cca 20 sekúnd na Paľa a Paľo mal podobný odstup od Kamila. Miro Letko si bežal vlastný závod aj keď nebežal zle, no jednoducho mu dnes chýbal vyrovnaný súper, pretože Martin to dnes pojal veľmi vlažne.

Nasledoval krátky zbeh a potom to prišlo. Veľmi dlhé, no bežatelné stúpanie. Začalo to časťou, ktorú ja osobne nazývam kameňolom. Je to úsek dlhý asi 300 metrov, plný šutrákov rôznych veľkostí. Tu už Lukáš zmizol z dohľadu a jediný súper, ktorý mu zostal bol čas. Zato za ním sa diali veci! Miro Labudík ešte aj kameňolom prežil na druhom mieste. Ešte aj do odbočky na Veľký Manín sa stále držal na tejto pre neho skvelej priečke, no za sebou už počul dychčať Paľa Jankecha. No nenechal sa tým nijak znervózniť a bežal si stále svoje tempo. To sa ukázalo ako dobrá taktika, pretože Paľo sa na neho dotiahol až o kilometer neskôr v najťažšom stúpaní dnešného dňa. Paľo ale Mira neutrhol a vytvorili spolu tandem, ktorý to spolu odtiahol až na hrebeň. Vlastne tesne pod hrebeňom už sa spolu bavili, že majú isté medaily, len záleží kto akej farby. No následne  pri otočke na hrebeň sa obzreli a nenazdajky asi 30 metrov za nimi sa zjavil Kamil. Obaja s ním do záverečných bojov nepočítali, no Kamil v záverečnom kopci na hrebeň poriadne zabral a prakticky na hrebeni sa z tandemu stalo trio. Chvíľu spolu bežali, no Miro si uvedomil, že by bol v záverečnom ťažkom stúpaní z tejto trojice najslabší a nemal by šancu. Preto sa v klesajúcej pasáži po hrebeni rozhodol za to vziať a urobiť trhák. Trochu tým aj riskoval, predsa len po nočnej búrke bolo vlhko a naklonený terén dosť šmýkal, no ak chcel dnes na bedňu, tak mu nič iné neostávalo. Poriadne to teda nakopol, no Kamil, Mirov nástup zachytil a Paľovi neostávalo nič iné ako sa pustiť za nimi. Dvesto metrový úsek doslova preleteli a z na prvý pohľad rozhodnutej etapy sa stal tvrdý boj o každý meter. Lenže rýchly úsek skončil a začalo sa spomínané ťažké cieľové stúpanie. Tu Miro začal tuhnúť a keďže sa mu nepodarilo súperov striasť, tak sa pred neho nakoniec dostali. Ako prvý Kamil a o pár metrov neskôr aj Paľo. Medzitým už zastavoval Lukáš stopky v cieli v čase 39:01 čo je veľmi solídny čas. Kamil nakoniec po skvelom závere uchmatol druhé miesto v čase cca 42:00. Tretí dobehol nestarnúci borec Paľo Jankech v čase cca 42:30 a zemiaky dnes ostali pre Mira Labudíka v čase 43:15. Miro Letko dobehol piaty v čase cca 46:10 čo je dve minúty za jeho osobákom, takže sa nedá povedať, že by sa až tak flákal. Martinov čas nepoznám, no zjavne sa pohyboval niekde okolo 50 minút. Samozrejme nesmiem zabudnúť na liečivé účinky dnešnej etapy, pretože kto dnes bežal, tak určite bude mať pokoj od reumy do konca svojho života. Teda aspoň povery o žihľave hovoria, že je proti reume a že tej žihľavy dnes bolo :D. Celý hrebeň bol ňou posiaty a my sme sa ňou predierali iba v šortkách. Mám pocit, že teraz ma budú minimálne tri dni svŕbiť nohy. Nieje to nič príjemné, no ten boj proti reume tomu trochu poľahčuje :D. Na vrchole bolo veľmi príjemne. Teplota okolo 20 stupňov, veľká vlhkosť, jednoducho príjemné osvieženie po neskutočných horúčavách, ktoré tu týždeň panovali. Cestou dolu sme sa ešte zastavili na Manínci, kde nás čakala Stanka a trochu sme aj podebatili. Jednoducho pohodička. Takže toľko k dnešku.