Zdravím všetkých. Dnes Vám priblížim dianie vo štvrtej etape bežeckej ligy Tour de Považie, ktorá niesla názov Beh na Veľký Manín.

Predpovede, ktoré sa objavovali na internete a v médiách neboli na víkend vôbec priaznivé a v deň preteku malo pršať. No keďže dážď a Tour jednoznačne nejdú dohromady, tak našťastie aj tento krát to vydržalo. Podmienky na beh boli vynikajúce, pretože bolo sucho. Síce trochu zima , ale s tým je potrebné v apríli počítať.

Na štart dnešnej náročnej a zároveň asi najznámejšej etapy sa postavilo 13 bežcov. Túto extrémne ťažkú etapu si prišli vyskúšať aj dvaja nováčikovia v Tour ako Jozef Hlubina a Martin Jaš. Veľký Manín dokonca opäť prilákal aj pretekára od našich západných susedov a teda s touto náročnou traťou sa prišiel popasovať aj Mirek Macíček. No a dokonca sa po dlhšej pauze zapríčinenej zranením ukázal aj Miro Labudík. Za najväčšieho favorita dnešného behu bol považovaný Luboš Kováčik alias Kamzík, ktorý ešte pri žiadnom zo svojich štartov nenašiel premožiteľa. No ako sa dozviete v spodnejších riadkoch tejto reportáže, nikto nie je neporaziteľný, teda hlavne v Tour de Považie.

Odštartovalo sa tesne po desiatej hodine. Hneď od úvodu sa nabieha do veľmi ostrého a dlhého stúpania, takže tepová frekvencia bežcov sa zanedlho vyšplhá na veľmi vysokú hodnotu. Asi po 50-tich metroch sa trochu odtrhla trojica Kamil Vyhnička, Peter Bielik a Lukáš Martinka, ktorých a odstupom asi 10 metrov prenasledovala trojica Miro Labudík, Michal Letko a Mirek Macíček. Čo bolo šokujúce tak Ľuboš Kováčik sa prekvapivo držal späť ale ako sme si už zvykli, tak Kamzík je zvyknutý v rámci tréningu nechať si súperov ujsť a potom v závere vysokým tempom všetkých dobiehať. Zvyšok štartového poľa sa rovnako držal na dostrel. Prvé stúpanie vyvrcholilo na konci kalvárie pri ruinách kaplnky a prišla asi 50 metrová rovina po lúke. Po tomto úseku nasledoval prudký zbeh na parkovisko záhradkárskej osady. Tu sa z popredných pozícii vytratil Miro Labudík, pretože nechcel bežať dolu kopcom naplno aby náhodou znovu nepoškodil nedávno zotavené koleno a tým pádom sa cez neho v tomto zbehu prehnalo celé štartovné pole. Behom chvíli sa teda prepadol zo štvrtého miesta na miesto dvanáste. Jediným kto chytil po prvom stúpaní obrovskú stratu a tak si bežal prakticky celú trať sám, bol Martin Jaš. No aj tak mu patrí obdiv, že sa na túto extrémne ťažkú etapu vôbec vydal. Ďalším kto sa v tejto etape trápil bol Michal Letko, pretože podobne ako Miro Labudík sa prepadol s popredných pozícii na jedenáste miesto za svojho brata Mira. Miro Letko mal dnes teda jedinečnú šancu prepísať históriu, pretože ešte nikdy v živote svojho brata neporazil. Treba ale poznamenať, že Michal bojoval aj s prechladnutím. Samozrejme všetci bežci sa navzájom videli a teda ešte nebolo o ničom rozhodnuté a do cieľa ešte len čakali na bežcov tie najťažšie úseky. Vo zvlnenom teréne až pod Manínec sa nič moc nemenilo a aj odstupy sa držali asi na rovnakej úrovni. Samozrejme prvá trojica si držala odstup a tak bolo jasné že víťaz dnešnej etapy vzíde práve z tejto trojice. Obrovskou senzáciou bolo, že v tejto trojici chýbal Ľuboš Kováčik. No ako sám poznamenal, taktiež ho trápia problémy s kolenom a tak nemôže behať naplno. Tento fakt ukazuje na kvalitu Tour de Považie. Síce tu nebehá obrovská masa bežcov, no tí ktorí sú na štarte majú väčšinou poriadne nabehané a teda ak chce niekto vyhrať etapu, tak musí byť stopercentne fit a mať poriadne natrénované. Stúpaním na Manínec začala tá najťažšia časť dnešného behu, takmer 20 minút poriadne tvrdej práce až do cieľa. Ten kto niekedy išiel čo i len výletným tempom cez Manínec na Manín mi dá určite za pravdu. Neexistuje totiž ťažšia cesta ako sa dostať na vrchol. A tu sa začal lámať chleba. Výborne si v týchto úsekoch počínal aj Jozef Hlubina, ktorý pracuje v Alpách a tak je na ťažké stúpania dobre zvyknutý. Samozrejme tieto úseky sedia aj Lukášovi Martinkovi, ktorý vďaka svojim proporciám 1,80m a 68kg má ideálnu postavu na beh do vrchu. Na konci najextrémnejšieho stúpania dnes čakal náš fotograf Jozef Barančík,

no či uvidíme od neho fotky, to je otázka, pretože je známe, že neoplýva moc dobrými znalosťami výpočtovej techniky. No všetci veríme, že sa mu to nakoniec do mailu podarí hodiť a poslať. Ale to som opäť trochu odbočil a vrátim sa teda k priebehu preteku. V cieli na Maníne sa nakoniec objavil ako prvý Peter Bielik a potvrdil, že tento rok je práve on najväčším ašpirantom na celkové víťazstvo v Tour. Peťo sa zjavne vyhrabal zo zranení, ktoré ho prenasledovali minulý rok a tak mu teraz nič nebráni podávať výborné výkony. Druhý dobehol Kamil Vyhnička, ktorý určite nečakal, že sa mu do cesty za obhajobou titulu postaví Peťo Bielik. Tretí skončil taktiež v tomto roku skvelo behajúci Lukáš Martinka. Štvrté miesto a teda historickú prehru si pripísal Ľuboš Kováčik, no všetko vďaka zraneniu kolena a všetci veríme, že sa dá čo najskôr dokopy. Za Ľubošom dobehol Mirek Macíček, ktorému zjavne prudké stúpania veľmi sedia a bolo to vidno aj v dnešnom behu. Šiesty Jozef Hlubina, toho som už spomínal a jeho pobyt v Alpách sa ukazuje ako prospešný pre behy do vrchu. Siedme miesto obsadil Peter Vyhnička, ktorý zabehol dnes svoj štandard. Na ôsmom mieste sa v cieli ukázal Pavol Jankech, ktorý zjavne tiež ešte hľadá ideálnu formu, no všetci vieme, že v lete pôjde jeho forma isto hore. Deviaty Miro Letko bol po dnešnom behu šťastnejší ako víťaz, pretože nielen že porazil po prvý krát v živote svojho brata ale aj po troch rokoch opäť porazil Mira Labudíka. Teda dnes zabil dve muchy jednou ranou. Desiaty teda dobehol Michal Letko, ktorý sa ale trápil s prechladnutím a tak ani nemal motiváciu bojovať o lepšie umiestnenie. Jedenáste miesto obsadil Martin Marko, ktorý márne hľadá skvelú formu zo začiatku minulého roka. Predposledný dobehol Miro Labudík, ktorý bol na jednu stranu nesmierne rád, že môže opäť behať no jeho bežecká výkonnosť padla na samé dno a tak ho teraz čaká veľa práce sa dostať nahor. Posledný v dnešnom preteku skončil Martin Jaš, no zaslúži si veľké uznanie, pretože vyštverať sa na Manín vyžaduje obrovské úsilie. Na vrchole sme ešte urobili spoločnú fotku, no či ju uvidíme to je ešte otázne. Ale máme nahraté video, ktoré si budete môcť pozrieť už onedlho na našej stránke.

Cestou z vrcholu sme to strihli cez serpentíny a tak vlastne si aj pozreli trať, ktorá sa pobeží ako finálová 1. septembra. Z toho čo som videl to za pekného počasia bude určite najkrajšia etapa celej Tour s nádhernými výhľadmi, ktoré umožnila víchrica v roku 2008.

O týždeň nás čaká najdlhšia etapa v celej Tour s názvom Jilemnického 25-ka. Táto etapa za pekného počasia ponúka výbornú možnosť prehliadky prírodných krás okolia Považskej Bystrice. Ďalším špecifikom tejto etapy je obrovské množstvo ľudí, ktoré sa nachádza po trati. V čase preteku sa na trati nachádza niekoľko tisíc turistov a to taktiež prispieva k výnimočnej atmosfére. Preto verím, že sa zopakuje počasie z minulého roka a bude to opäť nádherná etapa. Štart bude tento krát ale výnimočne posunutý na deviatu hodinu. Touto vetou som vyčerpal všetko, čo som chcel povedať a aj keď mám pocit, že dnešný report mi nejako nesadol, tak dúfam, že sa Vám to aspoň bude chcieť čítať. Na záver už dodám len tú našu povinnú vetu „ Nech Vám to behá „

4.Etapa TdP 2010 - Beh na Veľký Manín