Vážení športoví priatelia. Tak sme sa konečne dočkali. Dnešným dňom sa konečne rozbehla bežecká liga s názvom Tour de Považie 2010. Prvú etapu, ktorá sa dnes bežala, každý z bežcov veľmi dobre pozná, nakoľko táto etapa je v Tour od jej vzniku a keďže sa dnes koná už tretí ročník, tak prakticky ani nebolo potrebné značiť trať. Ešte týždeň pred prvou etapou, ktorá sa mimochodom bežala ako vždy na Manínec, nám napadlo asi 5 cm snehu a tak sa objavovali úvahy, že by mohla byť etapa po prvý krát v bielom. No našťastie prišlo dlho očakávané a poriadne oteplenie a všetko sa stihlo roztopiť. Topenie snehu so sebou prinieslo síce poriadnu porciu blata, no s tým každý kto nastupoval na štart dnešnej etapy musel počítať. Dnešnú etapu si prišlo zabehnúť iba desať bežcov, čo bolo tak trochu sklamaním oproti minulým ročníkom, no zjavne nie každý sa chcel prebíjať tou masou blata. Dnešná etapa by si veru aj vďaka stavu v akom bola trať kľudne zaslúžila prívlastok OFF ROAD. Aspoň že počasie dokonale spolupracovalo a bolo na beh veľmi príjemných 15 stupňov. Táto teplota dokonca motivovala niektorých bežcov prísť už v letnom ustrojení. Vyštartovalo sa presne o 10:00 a hneď od úvodu sa nasadilo svižné tempo. Spočiatku ťahal pelotón Miro Labudík, no keďže posledné dva týždne kvôli zraneniu nebehal, tak predsa len trochu šetril sily a nesnažil sa pole hneď roztrhať. Toho si všimli ostatní a zakrátko vo vedení Mira vystriedal Michal Letko, ktorý odtiahol skupinku favoritov na prvé miesto až po prvý medzičas, ktorý bol asi na 500 metroch. Tu sa prvá pätica objavila v čase 3:20, čo naznačovalo na úvod sezóny veľmi ostré tempo. Potom prišla krátka rovinka, kde sa prejavila obľúbenosť týchto úsekov u Petra Bielika a začal sa posúvať vpred. Na konci rovinky vystriedal Miša vo vedení Lukáš Martinka, no prvá päťka, v ktorej boli Lukáš Martika, Peter Bielik, Mišo Letko, Peter Vyhnička a Miro Labudík sa ešte držala pomerene pokope. S miernou stratou už bežal nováčik v Tour ,Lukáš Duleba a za ním už v rozostupoch Miro Letko, Pavol Pepich, Dušan Martinka a Bboy Miroslav Hoždora, ktorý si dnes taktiež odbil svoju premiéru v Tour. No myslím, že pre neho bolo väčšou nevýhodou to ako strašne moc bol naobliekaný než fakt, že nemá moc nabehané.

To pravé peklo nastalo v úseku za záhradkami. Tu sa totiž prešlo z relatívne spevneného povrchu na totálne bahno a tak bolo nutné dávať poriadny pozor kam človek stúpa. V stúpaní za záhradkami sa zjavne Lukáš cítil veľmi dobre a tak si pomaly ale isto začal budovať na čele malý náskok. Ostatní v poradí za ním bežali zhruba v rovnakých rozstupoch. Po opätovnom vbehnutí do lesa sa naskytli bežcom dve varianty. Buď bežať oficiálnou ,ale rozbahnenou cestou, ktorá bola najkratšia, alebo obetovať pár metrov navyše kvôli lepšej trakcii a vydať sa vedľajším chodníkom po ihličí. Jediný kto zvolil priamu blatistú verziu bol Lukáš Martinka a zjavne urobil správne, pretože svoj náskok si udržiaval aj naďalej. Ostatní zvolil variantu pol na pol, čiže absolvovali tento úsek z polovice cez ihličie a z polovice cez klasiku. Z tejto časti trate sú aj akčné fotky, o ktoré sa postarali naši fotografovia Miroslav Barančík a Jozef Barančík, ktorí neváhali kvôli fotkám pre nás sa aj zablatiť za čo im ďakujeme. Inak ich prácu sme im trochu skomplikovali práve už spomínaným zdvojením trás v tomto úseku a keďže každý z nás si volil vlastnú stopu, tak nevedeli kam sa majú skôr pozerať a koho skôr fotiť. No aj napriek tomuto prekvapeniu dokázali vyhotoviť pár pekných záberov.

Na rovinke za lesom, kde už boli vytvorené dvojice, ktoré pozostávali z dvojíc Lukáš Martinka a Peter Bielik v čele, za nimi zvádzala boj dvojica Peter Vyhnička a Michal Letko a tretiu takmer dvojicu tvorili Miro Labudík a Lukáš Duleba. Píšem takmer, pretože Lukáš nebol v tesnom kontakte za Mirom, no systematicky sa k nemu približoval a tak bolo iba otázkou času kedy sa strhne medzi týmito dvoma bol o piate miesto. Podmienky na trati sa nijako nezlepšovali, práve naopak k blatu sa pridal ešte aj neroztopený sneh, ktorý mal konzistenciu ľadu a na poli boli doslova močiare vody. Na konci predposledného stúpania na lúku pod Maníncom stál aj náš dnešný kameraman, ktorého úlohu dnes výborne zastával Dušan Letko a tak nebude chýbať ani akčný videozáznam. Jednoznačne účasť dnes nebola boh vie aká, no po spravodajskej stránke to bude opäť na špičkovej úrovni. Ale vráťme sa späť k dianiu na trati. Po prekonaní rozmočeného poľa a krátkeho no veľmi prudkého stúpania na lúku pod Maníncom, čakala na bežcov posledná no zato obrovská výzva a to samotný Manínec. Viem mnohí z Vás si povedia, že čo to je Manínec, veď iba štyri minúty do kopca. To áno, v normálnych podmienkach a suchom teréne je Manínec celkom znesiteľný, no to čo čakalo na bežcov dnes, to bola vskutku výzva. Nielen, že Vám v tomto úseku dnes bilo srdce o závod, no ešte ste museli aj hľadať cestu kadiaľ sa dostanete do cieľa. Tou cestou boli väčšinou trávnaté úseky, ktorých ale vôbec nebolo veľa a tak každý krok do blatistého terénu znamenal podkĺznutie a stratu cennej energie. Naopak asi jediný kto si tento terén pochvaľoval bol Lukáš Martinka, pretože aj vďaka nemu sa mu podarilo udržať si náskok pred dotierajúcim Peťom Bielikom, ktorý sa zjavne na tomto povrchu trápil. Lukáš teda dnešnú etapu vyhral a tak sa premiérovo ujíma vedenia už od prvej etapy Tour de Považie. O tretie miesto sa rozhodovalo medzi Petrom Vyhničkom a Mišom Letkom. Peter si pred vbiehaním na Manínec vypracoval menší náskok a tak aj keď Michal v závere urputne sťahoval, tak Petra sa mu už dobehnúť nepodarilo a skončil na treťom mieste. Veľmi zaujímavý súboj sa odohrával aj o piate miesto medzi Mirom Labudíkom a Lukášom Dulebom. Miro nakoľko videl, že do boja o tretie miesto už nezasiahne a navyše bol trochu znechutený, že zranené koleno stále nieje v poriadku, tak zvolil defenzívnu formu behu. No zjavne nebola defenzívna dosť, pretože asi v polovici záverečného stúpania na Manínec ho Lukáš dobehol a tak sa malo rozhodnúť v posledných metroch, no nakoniec sa nič také nekonalo. Rozhodla totiž Mirova väčšia skúsenosť s týmto stúpaním. Miro zvolil inú stopu ako Lukáš a to rozhodlo. Zatiaľ čo Lukáš sa nesprávnou voľbou stopy dostal do veľkých problémov s podklzovaním, tak Miro si veselo išiel ďalej a opäť si vybudoval dostatočný náskok, ktorý si udržal až do cieľa. Na siedmom mieste s odstupom dobehol Miro Letko, ktorý to zabalil už asi po 50 metroch od štartu, no potom sa opäť prebral a podľa jeho slov mal v istom úseku na dostrel aj piate miesto. Za Mirom na ôsmej pozícii sa dostal do cieľa Pavol Pepich. Predposledné miesto dobrým výkonom v druhej polovici trate si vybojoval Bboy Miro Hoždora, ktorý na sebe niesol navyše asi 5 kíl oblečenia a tak mu aj za to patrí obdiv. Posledné miesto síce obsadil Dušan Martinka, no vôbec nemusí byť sklamaný, pretože okrem toho, že urobil niečo pre svoje zdravie, tak si dokonca aj vylepšil svoj čas na Manínec.

Na vrchole sme dali ešte spoločnú fotku a pomaly sa pobrali dolu. Všetci sme sa nakoniec zhodli, že aj napriek podmienkam aké dnes panovali na trati to bol super beh a všetci sa už tešíme na ďalšiu etapu, ktorá sa odohrá na budúcu nedeľu. Teda všetci až na Mira Labudíka, ktorému zranené väzivo v kolene, ktoré stále nedoliečil, robí problémy a tak najbližšie etapy bude s najväčšou pravdepodobnosťou musieť vynechať a nastúpi až keď bude stopercentne fit.

Nasledujúca etapa sa beží na Stráň a späť a táto etapa má už jemný nádych krosu nakoľko tam okrem ostrých výbehov budú aj prudké klesania. Čiže je sa na čo tešiť.

Verím, že sa Vás tam zíde čo najviac, ja sa pravdepodobne zúčastním iba v úlohe diváka, alebo kameramana.

Do tej doby mi neostáva nič iné než Vám popriať to naše klasické „ Nech Vám to behá“

1.Etapa TdP 2010 - Beh na Manínec