Beh na Malý Manín

(14.kolo TdP 2010)

 

 

Autor: Miňo,23.8.2010

 

 

Na úvod len upozorním, že dnešný report bude trochu kratší ako je zvykom. Môže za tým krásne počasie, ktoré vyšlo na tento víkend a tak nieje čas písať trojstranový report.

V stredu 18.8 sa konala etapa s názvom beh na Malý Manín. Veľká účasť sa neočakávala, no na parkovisku pred štartom sa nás zišlo jedenásť, čiže sa prišla predviesť celá Považsko-Bystrická špička. Na veľké prekvapenie si prišiel zabehnúť aj Ľuboš Kováčik, ktorý ešte pred nedávnom utrpel zranenie achylovej šľachy. Dokonca ešte deň pred pretekom nariekal Mirovi Labudíkovi do telefónu, že nemôže poriadne behať a ešte stále kríva. Preto sa po prvý krát nepovažoval za favorita behu. Na štarte sa neobjavil Peter Bielik a teda prognózy o tom, že by nakoniec Tour nemusel vyhrať naberali na realite.

Vyštartovalo sa niečo po 18:00. Táto trať je najkratšia v celej Tour a tak nejaký priestor na taktiku tu moc nieje. Meria totiž iba 2,6km no prevýšenie je brutálnych 405m. Prvá polovica trate je miernejšia, čo je dobré, pretože Vás to pripraví na ten brutal, čo Vás čaká v druhej polovici. No napriek tomu sa jedná o perfektne behateľnú trať.

Hneď po štarte ako prvý vypálil Lukáš Martinka a hneď si vypracoval slušný náskok. Ostatní začali trochu opatrnejšie. Lukáš uplatnil túto taktiku aj pred rokom a bola úspešná. Za ním sa vydali Kamil a Ľuboš. Nasledovali Martin Marko, Michal, Miro Labudík, Paľo Jankech a Miro Letko, Martin Jaš, Juro Martinka a dokonca aj jediná žena v štartovom poli Stanka Majtánová. V polovici trate kde je asi 100 metrový rovinatý úsek, ktorý je poslednou možnosťou na rozdýchanie, pretože potom až do cieľa sa tep nedostane pod 160. Kuriózne bolo sledovať Ľuba Kováčika, pretože Kamil ho nemohol dobehnúť. Teda ak Ľubo pri behu kríva a vraj sa to nedá ani nazvať behaním, tak potom čo robia ostatní za ním. A to pri tom Kamil patrí v Slovenskej bežeckej scéne medzi elitu. Je teda jasné, že Ľubo svoje zranenie trochu zveličoval a nieje na tom tak zle ako hovoril. Naopak vo svojej koži sa necítil Michal Letko, ktorý sa pri behu sťažoval na bolesť krížov. Síce ešte do polovice trate držal piatu priečku, no onedlho sa cez neho prehnal Miro Labudík a ostatní na seba nenechali dlho čakať. O prvých troch miestach bolo už rozhodnuté, pretože prvá trojica si vypracovala náskok, ktorý už nebolo možné zmazať. Ostávalo už len počkať aké miesto kto obsadí. Ľubo si nakoniec s prehľadom pribehol po prvé miesto. Druhý za ním dobehol Kamil a až na tretiu priečku sa prepadol Lukáš. O ďalšie pozície sa ešte bojovalo, aj keď Martin Marko mal dostatočný náskok na Mira Labudíka a tak si len v kľude strážil odstup. Miro Labudík ešte musel na serpentínach odrážať útok Paľa Jankecha, no tento krát mu v závere nedošlo a tiež uhájil svoju pozíciu. Paľo vraj išiel iba tréningovo, no ako sám priznal, v závere musel aj on zabrať, pretože mu na chrbát dýchal Miro Letko. Ako ďalší v poradí sa ukázal v cieli Martin Jaš, ktorý si tak zabehol oba Maníne, lebo bol bežať aj ten veľký. Až za ním dobehol zdecimovaný Michal Letko, ktorý neskrýval sklamanie zo svojho výkonu. Nasledoval jeho bratranec Juro Martinka, ktorý sa inak aktívne venuje hokeju, no tu zistil, že beh do vrchu je na kondíciu omnoho náročnejší ako hokej. Ako posledná, no za potlesku účastníkov sa hore vyštverala aj Stanka. Keď sme boli hore kompletný tak sme urobili spoločné foto a vychutnali si krásne výhľady, ktoré skala, na ktorej bol cieľ, ponúka.

 

 

 

Prekvapením na záver boli telefonáty, ktoré sa uskutočňovali po etape. Peťo Bielik prišiel na štart s oneskorením a chcel vedieť či by bolo možné ho zaradiť do poradia podľa dosiahnutého času. Rozhodli sme sa Peťovej požiadavke vyhovieť, pretože všetci sme vedeli, že prišiel neskoro kvôli práci a nie preto, že by zaspal. Peťo si to teda odbehol, aj keď mám dojem, že aj tak zablúdil, no umiestnili sme ho do tabuľky podľa toho ako by sa reálne umiestnil. To znamená, že všetci počnúc Lukášom sa posunuli o jedno miesto nadol. Peťo tak ukončil dohady o tohtoročnom víťazovi Tour de Považie a na pohári pribudne tabuľka s jeho menom. Záverečné etapy budú husto na sebe, pretože predposledná je v nedeľu a finále sa koná v stredu 1. septembra na Veľkom Maníne. Tak dúfam, že na posledných dvoch etapách sa nás opäť zíde čo najviac a ešte si poriadne zazávodíme pred dlhou zimnou pauzou. To bolo na dnes asi všetko. Trénujte poctivo a uvidíme sa opäť v nedeľu pri behu na Úvoz.