Horský Kros Vršatec 2010

 

Autor:Mino,1.8.2010

 

V dnešnej ťažkej dobe si môže byť človek istý iba dvomi vecami. Že ráno vyjde slnko a že v deň kedy sa koná legendárny beh na Vršatec, bude nádherné počasie. Neviem ako to organizátori robia, ale vždy sa im podarí vybaviť také nádherné počasie, že to až zaváňa korupciou na najvyšších miestach.

Sám som po sérii zranení v jarnom období toho roku moc nenabehal a preto som sa ani na behoch neukazoval, no Vršatec som si ujsť nenechal, pretože pre mňa neexistuje na Slovensku lepší beh do vrchu. Je to asi preto, že ako jediný sa dá nazvať titulom beh.

Bežecký klub Manín PB dnes cestoval na štart vo Felícii v tímových farbách v zostave Miro Letko, Miro Labudík a Lukáš Martinka. Štvrtým do partie bol Peťo Bielik, ktorý síce neháji naše farby, ale farby Cyklománie, no my ho aj tak berieme ako by bol jeden z nás. Veď bodaj by aj nie, keď má tento rok takú fazónu. Mirovi Labudíkovi kazil radosť z krásneho počasia jeho horný trapézový sval, ktorý si natiahol, keď ho ráno o siedmej strhol zo sna budík. V Pruskom sa Manín PB stretol so svojimi bežeckými kolegami, ktorí majú základňu v Beluši. Teda aspoň si myslím, že pri prezentácii uviedli náš klub. Ak nie, tak si to ešte spolu vydiskutujeme. Menovite sa jednalo o Kamila Vyhničku, Martina Marka a Petra Vyhničku, ktorý len pred nedávnom absolvoval brutálne horské sústredenie v Holandsku.

Účasť vraj dnes bola treťou najvyššou v histórii tohto podujatia, no na presné číslo sa ma nepýtajte, pretože tam bolo toľko bežcov a pekných bežkýň, do koľko ani narátať neviem.

 

Foto KBBS - stupne víťazov kategória A

 

Odštartovalo sa presne o 10:00 a všetci vypálili ako by sa bežalo na dva kilometre a nie na osem a pol. Samozrejme to obrovské štartové pole spôsobilo, že to bolo v úvode trochu nervózne, pretože si každý hľadal svoje miesto a tak sa muselo veľa obiehať, často aj mimo ideálnu stopu, čo nebolo zrovna najpríjemnejšie, lebo posledné dni pred pretekom dosť výdatne pršalo a tak terén mimo vychodený chodník bol dosť rozbahnený. Všetko sa ale ustálilo po prvom kilometri. Na čelo sa prepracoval Robo Rolko a Zdeno Koleda z MK Rajec a stíhať sa ich vydali Kamil Vyhnička a Peter Bielik. Za Manín PB nasledoval ďalej Miro Labudík, ktorého sa držal ako kliešť Lukáš Martinka. Ten si zobral poučenie z predošlých dvoch ročníkov a vedel, že si nesmie nechať Mira ujsť. Nasledovali Miro Letko, ktorý tajne veril v účinky šalviového spreju, ktorý si pred štartom striekol pod jazyk. Samozrejme sa tento dopingový prehrešok snažil pred nami utajiť no nepodarilo sa. Nasledoval Martin Marko, ktorý tento rok márne hľadá formu, no nevadilo by nám ak by ju našiel práve na Lysacupe. Peter Vyhnička bol zjavne ešte unavený z náročného horského sústredenia v Holandsku a tak to dnes pojal tak nejako tréningovo. Dokonca sa po dlhej dobe ukázal aj Mirek Macíček, ktorý ako jediný zahraničný účastník behá našu Tour de Považie. Mirek má radšej prudké kopce a určite bol trochu zaskočený, akým tempom sa Vršatec behá. V čele si to medzi sebou rozdávali Kamil s Petrom a ani jeden nechcel nechať tomu druhému centimeter navyše. Zato o niečo späť na druhom kilometri sa podarilo Lukášovi predbehnúť Mira Labudíka a trochu mu poodskočiť. Ten to bral v pohode, lebo si myslel, že na lúkách mu to vráti. No čo čert nechcel, Mira akurát v tomto úseku postihla mini kríza a tak mal čo robiť aby udržal tempo. Tam sa Lukáš definitívne vzdialil a Miro sa tak sústredil hlavne na svoj výkon. Nevedel kto je za ním, pretože kvôli boľavému krku sa nemohol otáčať a tak odhadoval súperov iba podľa dychčania. Trať bola celkom v pohode, no boli úseky, ktoré boli dosť rozbahnené a na to takmer doplatil Miro Letko, ktorý pri obiehaní kočky z Prievidze stupil do bačoriny a skoro mu tam teniska ostala. Miro Labudík keď už vedel, že Lukáš je preč, tak si určil novú prioritu a to takú, aby ho neobehla žiadna žena. Až do nejakého šiesteho kilometra mu to vychádzalo, no zrazu za sebou začul dych, ktorý podľa zvuku určite nepatril chlapovi. Samozrejme vedel, že to nemôže byť nikto iný ako Martina Merková. Snažil sa teda udržať pred ňou zuby nechty, no tento entuziazmus mu nevydržal ani pol kilometra a už sa jej pozeral na zadok. Tak si povedal, že ho hádam ten pohľad donúti, aby sa jej udržal, no tá si valila strojové tempo, ktoré by Miro nevydržal ani keby pred ním bežala modelka z Victoria Secret. Na čele sa už bežci blížili k cieľu a medzi Kamilom a Petrom Bielikom vrcholil súboj o tretie miesto v kategórii. Peťo bol taký napumpovaný adrenalínom, že ani nepostrehol, že si na jednom z hrubých konárov rozbil hlavu. Povedal mu to až Miro Labudík v cieli, keď videl, že Peťova biela šiltovka je celá červená od krvi. No tento krvavý súboj sa Petrovi vyplatil, pretože nakoniec Kamila porazil v cieľovej rovinke o nejaké štyri sekundy. Víťazom v áčku sa stal Zdeno Koleda. Tretie miesto v hodnotení Tour de Považie si vybojoval Paľo Jankech, ktorý dnes bežal taktiež vynikajúco. Štvrtý dobehol Lukáš Martinka, no ten bude musieť dopingovým komisárom vysvetľovať zloženie chladivého gélu, ktorým sa natieral pred pretekom. Je tam totiž podozrenie, že sa jedná o vysoko okysličovací prostriedok na vonkajšie použitie. Síce si s ním natrel krk aj Miro Labudík, no jemu to asi okysličilo iba mozog, keď teraz píše takéto haluze. Ale keď už sme pri tom dopingu, tam mi nedá spomenúť Kamila a jeho podozrivo vyzerajúcu krabičku s tabletkami. Tak sa mi zdá, že tu máme novú operation Puerto.

Ale vráťme sa späť k behu. Miro Labudík mal pri vbiehaní na asfaltku zhruba pol minúty na Mira Sobeka, no zároveň vedel, že v kopcoch je Miro Sobek s jeho super rýchlou chôdzou veľmi nebezpečný a že ho čaká ešte to najťažšie stúpanie z celej trate. Vymyslel teda taktiku, že na asfaltke trochu zvoľní a teda si aj oddýchne. Miro Sobek nabudený tým, že sťahuje náskok, začal ešte viac makať aby Mira dobehol. No v poslednom stúpaní Miro Labudík pozbieral všetky zvyšky síla a nedal tak Mirovi Sobekovi šancu sa naňho dotiahnuť. Vlastne to bolo prvý krát, čo Miro Labudík posledné stúpanie pred cieľovou rovinkou nekráčal, ale bežal. Ďalšie poradie neviem ako presne bolo a tak si počkáme radšej na výsledky.

V cieli bolo veľmi príjemne, fúkal príjemný vietor a slnko sa schovávalo za mraky. Každý kto odovzdal číslo, vyfasoval plechovku piva. Niektorí ju hneď aj exli. V cieli sa dobre pokecalo a prebralo sa množstvo tém, cez udalosť s prehadzovačkou na Tour de France, cez ďalšie bežecké plány atď. Chalani z Manín PB vedeli, že Peťo Bielik bude v prvej trojke a tak sa rozhodli počkať na výsledky. A veru aj tak bolo. Peťo sa umiestnil na treťom mieste. Kamil bol trochu sklamaný, že si znovu odnesie domov iba zemiak, no krátko na to vyhlásili, že sa bude odmeňovať prvých päť. Potom si Kamil plánoval, že z Vršatca do Pruského si opäť zabehne, no to ešte netušil, že v následnej tombole vyhrá obrovskú vázu, ktorej krabica mala rozmery 30x30x30. Nakoniec sa ale dohodol s vodičom autobusu, že ten mu ju dole zoberie. Naprázdno neobišiel ani Miro Letko, ktorý vyhral uterák a šatku. A potom prišla zlá správa pre Mira Labudíka, keď sa dozvedel, že chalani sa tiež chystajú dole bežať. Samozrejme sa mohol zviesť autobusom, no nechcel vyzerať ako mäkota a tak išiel s nimi. Dnes to teda nebolo 8,5km ale 17km. A ako odmena za dobrý výkon v Pruskom na nás čakalo rozpálené auto na 580 stupňov. Tak sme sa teda poprezliekali a s otvorenými oknami frčali domov s dobrým pocitom z vydarenej akcie. Vršatec opäť nesklamal a verím, že o rok budeme stáť na štarte znovu.

Dúfam, že ste pri čítaní reportu nezaspali, pretože bol opäť o trochu dlhší než som plánoval, ale to sa stáva, keď človek dlhšiu dobu nepíše.

Najbližšie sa možno uvidíme na časovke do vrchu horských bicyklov, ktorú plánujeme. Bližšie info sa samozrejme objaví na našej stránke už čoskoro. Do tej doby mi už neostáva nič iné, ako popriať vám to naše zaužívané „ Nech Vám to behá“

P.S. Ak tento článok číta niekto, kto má fotky z Vršatca, nech ich pošle Mirovi Letkovi, aby sme mali aj trochu vizuálnu predstavu ako to tam vyzeralo.