MTB časovka Sádočné -Hrubá Kačka

(10.kolo TdP-"dohrávka" )

 

Autor:Miňo,14.8.2010

 

 

11.8.2010 zaznamenala Tour de Považie historický moment. Po prvý krát sa totiž v jej priebehu išla aj cyklistická etapa. V okolí Považskej sú dokonalé podmienky nielen na beh, ale aj na všetky formy cyklistiky. Preto sme sa rozhodli, že si dáme časovku zo Sádočného na lúku pod Kačkou. Toto stúpanie meria takmer 9km a má prevýšenie 500m. Povrch stúpania tvorí rozbitý asfalt, takže sa dá ísť hore iba s horským, prípadne krosovým bikom. Stúpanie ma priemer 5,3% no krátko po štarte začína 5km dlhý úsek s priemerom 7,3% a to už nie je žiadna prechádzka. Navyše, keď hneď od úvodu sa do toho ide naplno. Týždeň pred štartom sme robili veľkú kampaň na našej oficiálnej stránke a samozrejme aj na FB. Boli sme až prekvapení,koľko ľudí javilo záujem sa tejto časovky zúčastniť. No ako už býva zvykom, nie všetkému treba veriť. Predbežne to totiž vyzeralo, že si to príde spolu rozdať okolo 15 borcov, no z nejakého zvláštneho dôvodu, zrazu mali všetci niečo výnimočné na práci a tak sa nás pri krčme v Sádočnom nakoniec zišlo deväť, čo je aj tak úctyhodné číslo. Treba hlavne oceniť účasť Paľa Jankecha, ktorý hneď po dorazení do cieľa frčal na nočnú. Pôvodne bol štart naplánovaný na 18:00, no dali sme ešte akademických 5 minút pre prípadných oneskorencov. Ako som už spomínal, tak začalo sa nesmierne z ostra. Až neuveriteľne to napálil Braňo Bikemaniak Šukala, ktorý všetkých zaskočil. Dokonca aj Kamila. Ten sa spočiatku obával, aby mu neušiel no Miro Labudík ho uistil, že takéto tempo jednoducho až do cieľa vydržať nemôže. Napriek tomu bol ale Braňo veľkým prekvapením, pretože držal s Kamilom krok celé štyri kilometre. Ako tretí sa im snažil priblížiť Miro Labudík, no mal už stratu zhruba 50m a tak nechcel riskovať prepálenie tempa. Čo Mira v úvode trochu zaskočilo, bolo to, že asi po kilometri sa vedľa neho vynoril Lukáš Martinka. Bolo to prekvapenie, no Miro ostal v kľude, pretože Lukáša si preklepol už dva týždne predtým a tak vedel, že jeho tempo nemôže vydržať. Zanedlho to pochopil aj Lukáš a radšej zvoľnil. Vtedy si už Miro myslel, že má minimálne tretie miesto v suchu, no meter po metri sa začal k nemu približovať Martin Marko. Martinovi sa pred týždňom na Vršatci moc nedarilo a teda si Miro myslel, že Martin taktiež po nejakom čase odpadne. Opak bol ale pravdou. Na čele zatiaľ dobehol Kamil, Braňa a snažil sa mu ujsť. No Braňo nedal svoju kožu lacno. Očami sa zachytil o Kamilov dres a nie a nie pustiť. Držal sa až do štvrtého kilometra, no tam sa musel Kamila pustiť. Ako sám povedal, mal toho už plné šuflíky. Kamilovi tak ostal iba jediný súper a to čas. Boj o tretie miesto bol omnoho zaujímavejší. Štyri kilometre išli Miro a Martin bok po boku a lámali ťažké prevody. No na štvrtom kilometri Miro nečakane stratil frekvenciu a zrazu akoby ďalej ten prevod nevládal točiť. Chcel sa preto zaradiť za Martina, že sa za ním trochu vyvezie. No Martin postrehol, že s Mirom nie je všetko v úplnom poriadku a rozhodol sa zaútočiť. Mirova kríza trvala asi minútu, no za ten čas sa stihol Martin vzdialiť na dobrých 40 metrov. Potom sa Miro nejako pozbieral a odstup sa dlho nemenil. Dôležité pre neho bolo, že Martin nestihol zmiznúť z dohľadu a tak mal Miro stále motiváciu bojovať, no odstup bol neustále rovnaký. Asi po šiestich kilometroch vo výške 820m.n.m prišiel prvý dlhší rovinatý úsek. Človek by povedal, že konečne si oddýchne. To by ale nemohol horieť túžbou dobehnúť súpera pred sebou. Bolo teda potrebné prehodiť z už tak dosť ťažkého prevodu na ešte ťažší a roztočiť kľuky do čo najväčšej rýchlosti. Kto rád trpí, by si prišiel na svoje. Tu Miro stiahol nejaký ten metrík na Martina, no stále mohlo byť medzi nimi asi dvadsať sekúnd rozdielu. Po rovinatom úseku nasleduje ešte jedno záverečné stúpanie na najvyšší bod, ktorý je vo výške 916m.n.m. . Odtiaľ už je to prakticky do cieľa iba dole kopcom. Ako prvý sa v cieli na lúke objavil Kamil Vyhnička v čase 30 minút aj niečo. Za ním dorazil, na prekvapenie ostatných , zo stratou okolo dvoch minút Braňo Bikemaniak. Veľmi dobrý výkon podal. Obaja potom čakali, že kto sa objaví v cieli ako tretí. Na vrchole posledného stúpania mal Martin na Mira stále pohodlných 20 sekúnd a tak si bol už istý svojim víťazstvom. Miro to stále nechcel vzdať a tak si povedal, že v zjazde do toho dá všetko a pokúsi sa o zázrak. Takmer skončil namotaný na stromoch keď do šototolínovej zákruty vletel rýchlosťou 45km/h a nemohol stočiť riadidlá tak ako by chcel, ale všetko zvládol a stále sa nevzdával nádeje na tretie miesto. 50 metrov pred cieľom už mal pred sebou Martina iba o nejakých 5 sekúnd a možno urobil chybu, keď vtedy od vypätia zakričal a tým upozornil Martina, ktorý si myslel, že bronz mu už nikto nezoberie. Martin sa tak ešte vybičoval k záverečnému výkonu a tretiu pozíciu uhájil. Obaja teda stratili na Kamila okolo 5 minút. Zhruba na šiestom kilometri to vyzeralo, že by sa do ich súboja mohol pripliesť ešte aj Lukáš Martinka, keď mal stratu cca 40 sekúnd, no obaja ešte v závere zrýchlili a tak sa ich odstup natiahol cez minútu. Lukáša aspoň môže tešiť víťazstvo v kategórii bez nášľapných. Ba dokonca porazil aj Paľa Jankecha, ktorý išiel s nášľapnými. Nikto ale nevedel, že do akej miery išiel Paľo naplno, keďže bol pred nočnou a zároveň ide v sobotu v Žiline triatlon. Každopádne Lukáš prišiel do cieľa piaty a neskrýval sklamanie z práce mechanikov. Dal si totiž bike vyladiť do servisu a myslel si, že mu to pomôže. Asi by mu viac pomohlo, keby zhodil z rámu tú obrovskú kapsičku, v ktorej asi nosí golasadu alebo čo. Piaty do cieľa prišiel teda Paľo Jankech a ani sa dlho neohrial a už prášil dole. Preto chýba na spoločnej fotke. Šiesty prišiel Michal Letko, ktorý žiaľ nezachytil úvod preteku a všetci mu hneď z úvodu ušli. Očakávalo sa totiž, že pohodlne porazí Lukáša, pretože vždy keď spolu trénujú na bicykloch, tak ho v kopcoch v pohode poráža. No tentoraz bol naňho vraj úvod moc rýchly. Lukáš mal navyše dva špeciálne tréningy s Mirom Labudíkom a to zjavne rozhodlo.

 

 

Michal ale dnešným dňom kúpil nášľapné pedále a tretry a chystá veľkú odvetu. Navyše doporučujem Michalovi tiež zhodiť tú obrovskú tašku z rámu. Je to záťaž jednak váhová a jednak aerodynamická. Mimochodom Michal chytil na Kamila okolo 8 minút. Za Mišom prišiel do cieľa so značným odstupom jeho brat Miro Letko. Od Mira sa v tejto etape neočakávali žiadne oslnivé výkony, pretože Miro trénuje na bicykli asi tak často, ako Miro Labudík chodí do kostola. Teda to, že nakúpil poriadnu stratu ani nikoho neprekvapilo. Navyše mal obuté plášte ako z malej motorky a teda mal dvojnásobný handicap. Keď nás bolo v cieli sedem a po dlhšom čakaní si všetci mysleli, že Milan Martinka ako posledný účastník, to asi vzdal a otočil to naspäť, tak sme sa rozhodli urobiť spoločnú fotku. Len čo sme dofotili a pomaly sa chystali ísť dolu, tak zrazu sa zo zákruty vynorilo niečo červené a bol to na počudovanie všetkých Milan. Patrí mu uznanie za to, že sa hore vyštveral. Ba dokonca ak je pravda to, že si zabudol na štarte prilbu, tak potom si dal prvé štyri kilometre dva krát. Na štarte ešte vtipkoval, že je bezkonkurenčne najťažší so svojimi 92 kilami, no potom zahlásil Miro Labudík svojich 102 a hneď bolo jasné kto je najťažší a jediný trojciferný.

Akcia to bola veľmi vydarená a preto sme sa rozhodli, že MTB časovky do vrchu dostanú stabilné miesto v kalendári Tour de Považie 2011. Podľa predbežných údajov by mali byť minimálne dve. Tá na Kačku a ešte jedna sa plánuje na Kohútku. Tú si pôjdeme prejsť niekedy po skončení tohtoročnej Tour de Považie.

V tabuľke sa nám to poriadne premiešalo a tým, že Peťo Bielik na štart neprišiel, tak dal akú takú nádej Lukášovi Martinkovi. Nasledujúca etapa je totiž rovnako v strede týždňa a teda ešte jednou absenciou Petra Bielika by Lukáš strácal iba pár bodov. A to sme už chceli gravírovať pohár. Ešte si teda radšej týždeň počkáme.

Nasledujúca etapa sa teda beží už túto stredu 18.8.2011. Bude to etapa na Malý Manín a dala by sa charakterizovať ako šprint, pretože sa pobeží okolo 20 minút.

To je asi tak všetko odo mňa a konečne môžem ísť z práce domov. Uvidíme sa teda v stredu a do tej doby prajem nech Vám to behá. No niektorým z nás to lepšie jazdí ako behá :-D.