4.kolo TdP 2009 (Jilemnického 25-ka)

 

               Autor: Mino 19.4.2009

 

 

Zdravím bežci. Tak konečne je za nami najobávanejšia a najnáročnejšia etapa z celej Tour de Považie. Táto etapa niesla názov Jilemnického 25 – ka. Aj keď po premeraní pomocou GPS prístroja, ktorý mal pri behu na ruke Michal Letko, by sa mala premenovať na Jilemnického 22- ku. Toľko sme totiž po prebehnutí dnešnej trate namerali.

 

       

 

Tento rok sa bežala nová trať, ktorú ešte nikto zo štartového poľa neabsolvoval a tak to bola pre každého novinka. To bolo dobré, pretože sa nikto nemohol vyhovárať, že ten druhý je vo výhode. Počasie tento rok nesmierne prialo. Bolo úplne jasno a príjemne teplo. Bol to obrovský paradox oproti minulému roku, keď pršalo a na trati bolo obrovské množstvo blata. Minule som mal dojem, že som na armádnom výcviku v dažďovom pralese a dnes som si zase pripadal, že behám po hrebeňoch niekde v Chorvátsku alebo Slovinsku. Všeobecne sa dnes očakávala najnižšia účasť, pretože táto etapa je svojimi parametrami ďaleko najťažšia v celej Tour a tak sa vždy nenájde veľa odvážlivcov, ktorí by boli ochotní tú drinu absolvovať. Veď uznajte 22 kilometrov a 760 metrov prevýšenia v rýchlom tempe poriadne preverí ako na tom fyzicky ste. Už po skončení minulej etapy väčšina bežcov z čela tabuľky oznamovala, že túto etapu radšej vynechá a tak bolo jasné, že sa to po dnešnej etape v celkovom hodnotení poriadne premieša. Pôvodne sa ako najväčší adept na víťazstvo javil Peter Bielik, no na štart neprišiel a ako sme sa neskôr dozvedeli ,tak ho skolila nejaká viróza. Rovnako na tom dnes bol aj Miro Letko, pre ktorého mala byť dnešná etapa zadosťučinením, nakoľko v kratších etapách sa mu vôbec nedarí a keďže sa jeho tréning skladá skôr z vytrvalostných behov ,tak mal dnes šancu ukázať, čo v ňom je. Žiaľ choroba si nevyberá. Minulý rok teda túto etapu vynechal kvôli práci a dnes kvôli chorobe. Na štarte sa neukázal ani Ľubo Kováčik, ktorý tak dnes vynechal tretiu etapu po sebe a tým pádom prakticky prichádza o možnosť vyhrať Tour de Považie 2009, pretože v prvej polovici sa škrtajú iba dve najhoršie etapy. A keďže on už doteraz vynechal tri, tak mu zostane v tabuľke po odpočítaní oproti ostatným jedna nula navyše. Teda doporučujem tým ,čo sa chystali dať mu hlas v ankete nech si nájdu nového favorita, lebo v opačnom prípade by Vám tip asi nevyšiel. Najväčšími favoritmi na dnešné víťazstvo tak boli Michal Letko a Peter Vyhnička. Isté šance mal aj Lukáš Martinka, ale o nom je všeobecne známe ,že mu tieto extra dlhé etapy vôbec nesedia. Dokazoval to už v minuloročnej Tour, keď v každej z dlhších etáp skončil pomerne dosť vzadu. Na štarte boli ešte Dušan Martinka a Dušan Letko, ktorí sa ale radšej rozhodli pre ľahšiu variantu a dali si teda 15 kilometroví okruh. Toto ich teda automaticky radilo v poradí až za najhoršieho 22-kára. Na poslednú chvíľu sa na štarte objavil aj Pavol Pepich, ktorý bol čo sa týka výkonnosti pre nás veľká neznáma, keďže s nami začal behať až od minulej etapy. A tak mohol len prekvapiť. Podľa papierových predpokladov mal najmenšie šance na víťazstvo Miro Labudík. Predsa len sa nevedelo do akej miery dokázal natrénovať na dlhý beh po trojmesačnom výpadku zapríčinenom zranením. Taktiež on sám nevedel ,čo na takú porciu povie čerstvo doliečený členok. V jeho neprospech hral aj fakt ,že on a ešte aj Paľo bežali ako jediný v tomto teplom počasí bez kvapky vody a taktiež bez žiadneho cukru. Ostatní mali na sebe opasky, na ktorých mali zavesenú fľašku s vodou a každý z nich si niesol ešte aj nejakú tú tyčinku. Vyštartovalo sa okolo 9:00. A začalo sa pomerne dosť z ostra. Michal Letko to hneď od štartu poriadne napálil, akoby to chcel celé roztrhať na prvom kilometri. To sa mu podarilo len čiastočne, keď z úvodu odpadli iba Dušan Letko a Dušan Martinka, ktorí si ale bežali vlastný kratší závod. Z elity sa odpojil iba Paľo Pepich a držal si svoje tempo. Na čele sa tak usadila štvorica bežcov, ktorú viedol Michal Letko. Úvodné kilometre nesťažovalo iba vražedné tempo Michala Letka, ale aj hromada turistov, ktorí sa nachádzali roztrúsení po trati, pretože táto etapa kopíruje totiž veľmi populárny turistický pochod. Na vrchole prvého stúpania a v následnom zbehu začal pomaly strácať Miro Labudík a vyzeralo to, že bude ako ďalší na rade a rozšíri tak rady odpadlíkov. No po zbehnutí do Plevníka sa Michal rozhodol, že svoje tempo trochu zmierni. Predsa len to bol beh na dve hodiny a nie na 20 minút. Toho využil Peter Vyhnička ,aby sa prepracoval na čelo a rázom si vytvoril aj náskok zhruba 50 metrov. Za ním bežala dvojička Michal a Lukáš a s odstupom asi 10 metrov to kontroloval Miro Labudík. V týchto úsekoch bol terén značne členitý. Krátke stupáky striedali roviny a krátke zbehy. Takáto situácia vydržala až po prvú kontrolu, kde Michal zahlásil Petrovi že práve odbehol ešte len 8km a ďalších minimálne 14 ho ešte čaká. Toho akoby niekto udrel kladivom po hlave rapídne spomalil a konečne si uvedomil, že to najťažšie ho ešte len čaká. Tu sa dotiahol aj Miro a tak sa začínalo prakticky od nuly. Tu sa aj začal najťažší úsek celej trate.

 

       

 

dĺžka trate 22,02 km a prevýšenie 759,5 m

 

 

 

Obávané stúpanie na hrebeň Hoľazní a najvyšší bod trate, ktorý sa nachádzal vo výške cca  820 m.n.m. Tu sa aj očakávalo, že sa tu bude pomaly kryštalizovať poradie, aké by mohlo byť v cieli. A očakávania boli správne. Zhruba tak v polovici stúpania sa na čele odpútala dvojička Miro Labudík a Michal Letko. Prvú časť stúpania strávil na čele Michal a na záverečnú časť ho vystriedal Miro. Spolupráca týchto dvoch borcov viedla k tomu ,že dvojica Lukáš Martinka a Peter Vyhnička začala pomaly naberať stratu. Miro Labudík na hrebeni dokonca ešte pridal a trochu poodskočil Michalovi a mal tak k dobru zhruba 15 – 20 metrov. Beh po hrebeni bol nesmierne náročný, nakoľko po ňom viedol iba uzučký chodník s množstvom skál a popadaných stromov, ktoré bolo treba preskakovať, prípadne podliezať. Navyše bolo treba ešte v exponovanom teréne obiehať aj turistov a tak sme sa všetci poriadne nadreli. Nutnosťou bola kvalitná krosová obuv, lebo v nestabilnej obuvi by to bolo hazardovanie s vlastným zdravím. Neraz sa totiž členky bežcov dostávali do neprirodzenej polohy. Tento extrémne náročný úsek trval asi tri kilometre, čo bolo nesmierne veľa. Aby to nebolo také jednoduché, tak potom nasledoval veľmi prudký a lístím zasypaný zbeh a tak nikto z nás nevedel kam vlastne stúpa. Navyše klesanie bolo poriadne prudké a tak stehná dostali taktiež poriadnu porciu. Na konci celého dlhého klesania sa vbiehalo do dediny Vrchteplá. Tu sa objavil ako prvý Miro Labudík nasledovaný asi s 20 metrovým odstupom Michalom Letkom. Lukáš Martinka v tej chvíli bežiaci na treťom mieste už značne strácal. To isté sa dalo povedať o Petrovi Vyhničkovi, ktorý zjavne na hrebeni aj pár krát spadol a tak stratil aj posledné zvyšky motivácie. Miro po tom čo bol vo Vrchteplej sa nikam moc nehnal, pretože si uvedomoval ,že je pred ním ešte zhruba 9 kilometrov asfaltky. A všetci bežci veľmi dobre vedeli, že prechod z terénu na asfalt dokáže s nohami robiť divy. V zbehu do Vrchteplej urobil fatálnu chybu Lukáš Martinka, keď stratil značku a zbehol úplne iným chodníkom až za Vrchteplú. Musel sa teda vrátiť do Vrchteplej po ceste. Cestou hore stretol Mira s Mišom ako to už „pálkujú“  dole. Vo Vrchteplej sa Lukáš stretol akurát s Petrom, ktorý tam v tej chvíli dobehol. Miro si v zbehu vybavil taktiku, ktorá sa používa na cyklistických závodoch a to, že sa nechá potiahnuť súperom. Spomalil teda a nechal sa dobehnúť od Michala. Následne ho pustil pred seba a ako kliešť sa držal v závetrí. To sa samozrejme moc nepáčilo Mišovi a tak mu sem tam dal nástup, aby sa ho zbavil. Miro sa ale stále držal. Bežali teda celú dobu spolu. Predposledný nástup vyskúšal Mišo pri vbehnutí do Manínskej Ťiesňavy, ale aj tam sa ho Miro bez väčších problémov udržal. Bol na ňom doslova nalepený a často dochádzalo ku kontaktu, keď Miro nechtiac kopol do Mišovej nohy. Mišo sa teda rozhodol, že posledný nástup si nechá až na záver. Neznamená to, že do tej doby sa nejako flákali. Stále sa totiž držalo tempo kolo 4 minúty kilometer. V dedine Považská Teplá asi 500 metrov pred cieľom to Mišo na Mira znovu skúsil. Tento nástup bol asi najintenzívnejší a keďže aj Miro cítil veľkú šancu na víťazstvo, tak zaťal zuby a držal sa Miša ako mohol a čakal, že Mišovi to až do cieľa nevydrží. A aj tak bolo. Mišo asi dvesto metrov pred cieľom tempo mierne povolil, ale Miro nie a tak sa cez Miša dostal na prvé miesto. Mišo, keď už videl, že sa mu Miro vzdialil, tak dočista rezignoval a do cieľa dobehol za Mirom o pár sekúnd neskôr. Prekvapivý víťaz, na ktorého by si v úvode nikto nestavil ani cent túto trať nakoniec absolvoval za solídnych 1:57:16. Michal dobehol s odstupom pár sekúnd. Na treťom mieste s odstupom už niekoľko minút dobehol zblúdili holanďan  Lukáš Martinka a štvrtý bol v cieli po páde skrvavený Peter Vyhnička, ktorý sľúbil že sa už na tejto pekelne ťažkej etape nikdy neukáže. Všetci veríme, že sa z toho do zajtra vyspí a o rok ho na štarte uvidíme zas. Na piatom mieste zo stratou asi 15 minút dobehol Pavol Pepich a zhrabol tak poriadnu porciu bodov za piate miesto. To ho v tabuľke celkového poradia katapultuje zase o niečo vyššie. Inak prvý dvaja z 22 kilometrovej etapy bežali tak rýchlo, že do cieľa prišli skôr ako bežci na 15 kilometrovej trati Dušan Letko a Dušan Martinka. Ale aj ich snaha nebola zbytočná, pretože si do celkového poradia pripíšu tiež poriadnu porciu bodov. Hrdinom dňa sa ale stal Miro Labudík, ktorý tak ukázal že na dlhých krosových etapách s ním treba počítať. Ako som avizoval na začiatku tak sa zmenilo aj celkové poradie. Na prvých troch priečkach sa po dnešnej etape usadil trojblok MANIN PB v poradí 1. Mišo Letko , 2. Lukáš Martinka, 3. Miro Labudík.  Už o týždeň nás čaká omnoho kratšia, ale zato taktiež náročná etapa v krásnom prostredí Súľovských skál. Pevne veríme, že nám počasie zachová svoju priazeň aj naďalej a bude to opäť vydarená akcia. Opäť sa očakáva väčšia účasť a tak o napínavé súboje nebude núdza. Špeciálne sa na túto etapu pripravuje Ľubo Kováčik, ktorý tam je doma a tak bude chcieť všetkých poraziť o parník. Uvidíme ako to dopadne. Etapa v Súľove je už o týždeň a tak tí, čo dnes majú za sebou náročnú etapu poriadne zregenerujte a vy ostatní dolaďte formu a o týždeň znovu pomeriame sily. Zdar a silu a nech Vám to behá.