Dobrý deň vážení športoví priatelia. V skratke Vám popíšem priebeh dnešnej etapy. Na úvod by som povedal, že každý kto dnes dokončil etapu by si zaslúžil dvojnásobný počet bodov. Bolo to peklo. Ja som si dnes pripadal ako na výcviku elitných armádnych jednotiek NATO a nie ako na tréninkovom behu. Ja by som jej pridelil skratku B.V.D {blato,voda,dážď}. Tak to bol môj dojem z dnešnej etapy, ale teraz už pár viet o priebehu etapy. Dnes sa na štart postavilo 5 statočných, ktorí to so svojou účastou na Tour de Považie myslia vážne. Odštartovali sme takmer presne o 9:00. Po štarte sme bežali po kope ale asi po 500 metroch začalo prudké a veľmi dlhé stúpanie k Maníncu. Asi po 200 metroch stúpania sa začalo štartové pole deliť. V predu sa odtrhla dvojica Michal Letko a Peťo Bielik. Na dohľad ich mal Miroslav Labudík a pár metrov za ním bol Lukáš Martinka a celú situáciu sledoval na chvoste bežiaci veterán Tour Dušan Letko. Pri Manínci na seba jednotliví súperi ešte videli, ale potom prišlo klesanie okolo Manínca a v dopravnej zápche uviazli Miroslav Labudík a Lukáš Martinka. Tam nastal prvý zlom v etape, pretože dvojica Peťo Bielik a Michal Letko sa definitívne odpútali na nedohľadno od súperov.V ďalšom priebehu sa Lukáš Martinka odtrhol od Mira Labudíka, ktorý musel na nútenú zastávku do boxov vyprázdniť nádrž. Ich odstup sa natiahol na cca 200 metrov, avšak táto situácia netrvala dlho, pretože Lukáš, ktorý nad Praznovom rapídne spomalil {asi v dôsledku krízy} a tak dal šancu Mirovi Labudíkovi ho dobehnúť a následne sa mu dostatočne vzdialiť. Úsek nad Praznovom až do Vrchteplej bol asi najobtiažnejší, pretože tam bolo nesmierne veľa blata a preto beh pripomínal skôr chvôdzu opitého človeka ako beh trénovaného športovca. Nad Vrchteplou už bolo prakticky o pozíciach v cieli rozhodnuté až na prvé dve, pretože Peťo Bielik aj Mišo Letko bežali prakticky až do cieľa spoločne. Miro Labudík si bežal vlastný závod, pretože pred ním nikto za ním nikto a tak to bolo aj z ďalšími v poradí. Záverečných 8 km po asfalte nebolo vôbec príjemných pretože tvrdý podklad z Vás vyklepe aj posledné zvyšky síl. V Manínskej Tiesňave evidentne Miro Labudík výrazne spomalil čo umožnilo Lukášovi Martinkovi sa priblížiť na rozdieľ cca 300 metrov, ale kedže si Miro situáciu pozorne strážil tak nasledovne zrýchlil a tým pádom vzal Lukášovi aj poslednú šancu na obsadenie tretieho miesta. V cieľovej rovinke rozhodol o svojom premierovom víťazstve Peťo Bielik, ktorý tak predbehol Michala Letka. Zároveň sa Peťo vyhupol do čela celkového poradia Tour de považie. Za nimi s odstupom cca 15 min dobehol Miroslav Labudík. Za dalších cca 5min dobehol Lukáš Martinka a o dalších 25min Dušan Letko, ktorý si tak vyslúžil absolutórium {teda aspoň odomňa}, pretože dokončiť takúto trať a v takýchto podmienkch v relatívne solidnom čase, KLOBÚK DOLU. Po dobehnutí sme zo seba všetci v potoku okartáčovali blato a išli sme pozrieť tombolu, v ktorej mal ako jediný štastie Dušan Letko a vyhral síce iba šiltovku, ale lepšie ako nič. Mimochodom tí čo dnes neboli na štarte môžu banovať, pretože mohli obdržať šiltovku CRAFT od partnera dnešnej etapy CYKLOSERVISU BELO.Tak to bol sumár dnešnej etapy a už o týždeň nás čaká taktiež jedna z dlhších etáp Tour de Považie s názvom Tour de Moštenec. Pevne verím že účasť bude zase o niečo vyššia ako v predchádzajúcich etapách. Športu zdar a uvidíme sa nasledujúcu Nedeľu.
