12.kolo - Beh na Veľký Manín

                                                       Autor:  Miro Labudík

                                                       Foto: Peter Minarovský ,Ala Kadáková

Zdravím všetkých priaznivcov športu a našej stránky. Dnes sa stala jedna veľmi smutná udalosť. Dnešným dňom totiž skončil prvý ročník bežeckej ligy v Považskej Bystrici s názvom Tour de Považie. Vážení priatelia, nemusíte smútiť. Už na jar v roku 2009 to opäť celé začne. Kolotoč 12- tich behov v nádhernom prostredí okolia Považskej Bystrice, ktoré poskytuje jedinečné podmienky pre všetky druhy outdorových športov, vrátane behu. K tomu aké plány pripravujeme v našej lige Tour de Považie 2009 vám poviem viac na konci tejto reportáže. Reportáž sa bude týkať finálovej etapy Tour de Považie 2008 s názvom Beh na Manín cez hrebeň. Bola to síce posledná 12 - ta etapa tohto roku, ale to jej neubralo nič zo svojej atraktivity. Zvlášť keď do poslednej etapy nastupovali dvaja borci, ktorí mali po 11- tich kolách rovnaký počet bodov a malo sa teda rozhodnúť kto sa stane víťazom jubilejného prvého ročníka tejto skvelej bežeckej ligy. Ale poďme pekne po poriadku a zhrňme si priebeh pekne od začiatku. Etapa bola naplánovaná na 1. septembra o 10:00 so štartom neďaleko domu dôchodcov v Považskej Bystrici.

Počasie nám nesmierne prialo, keďže už dlhšiu dobu nepršalo a tak trať bola v perfektnom stave. Neboli síce ideálne podmienky pre Mira Labudíka(jasno a 30 stupňov v tieni}, ale aj tých 20 a mierne pod mrakom bolo fajn. Finálovej etapy sa zúčastnilo 10 bežcov a 1bežkyňa,

      Spoločné foto na štarte

 

ktorá tak dúfam odštartovala tradíciu a to takú, že sa možno budúci rok zúčastní niektorých etáp aj zástupkyňa nežného pohlavia. Nálada na štarte bola veľmi uvolnená, nakoľko takmer všetci už mali svoje konečné pozície isté a tak sa nemuseli stresovať čo a ako bežať. To sa ale nedalo povedať o dvoch večných rivaloch Mišovi Letkovi a Mirovi Labudíkovi. Títo dvaja bežci sa ako jediní zúčastnili všetkých etáp a čo bolo kuriózne, za jedenásť etáp nazbierali rovnaký počet bodov, čo svedčilo o ich nesmiernej vyrovnanosti v tejto sezóne. Celé to teda mala rozhodnúť dnešná etapa. Miro Labudík bol možno trochu vo väčšej psychickej pohode, keďže posledné štyri etapy Miša v pohode porazil ,ale proti nemu hral fakt, že na Maníne Miša ešte nikdy nezdolal. Odštartovalo sa tesne po desiatej. Ako prvý sa do čela prebojoval Miro Labudík, ktorý vedel že na rovinatejších pasážach bude mať navrch a tak zvolil taktiku nástupu hneď od úvodu. Mišo Letko ale tento nástup zachytil a tak sa táto dvojica veľmi rýchlo odpútala od ostatých. Zvyšok štartového poľa neskrýval rozčarovanie nad tempom týchto dvoch rivalov, nakoľko to bol beh na cca 6km a nie 400 metrov. Miro Labudík ale vedel, že jediná cesta ako Miša poraziť vedie cez trhák. Hneď v prvom stúpaní sa Mišo dostal na prvé miesto cez Mira aby mu ukázal, že aj on vie bežať rýchlo. Miro však prepol na vyšší stupeň a opäť sa pred Miša dostal a na pole nad Dedovcom vbiehal na prvej pozícií. O tom že sa bežalo rýchlo svedčí aj fakt, že Kamil Vyhnička, ktorý bol pred štartom etapy pasovaný na istého víťaza, dobehol túto dvojicu až po cca 700 metroch. Takže zhruba v polovici poľa sa na čelo prepracoval Kamil nasledovaný Mirom Labudíkom a už trochu strácajúcim Mišom Letkom. Trochu prekvapením bol výkon Peťa Bielika, ktorý mal byť hlavným konkurentom Kamilovi na ceste k víťazstvu ,ale žiaľ dovolenka v Chorvátsku sa naňom negatívne podpísala, teda na jeho forme a tak zvolil skôr manifestačné tempo. Nevadí hlavne že sa prišiel ukázať. S umiestnením vzadu sa ale určite nechcel zmieriť Pavol Jankech a Ivan Poláček , ktorý prišiel pozrieť prvý krát na jednu z etáp a dúfam že sa mu zapáčilo natoľko ,že v budúcom ročníku bude pravidelným účastníkom. Za nimi bežali Lukáš Martinka, Marián Junga, Miro Letko, Peter Vyhnička ktorému to dnes tiež nejako nešmakovalo ,ale ceníme si účasť. Za ním nasledoval už spomínaný Peťo Bielik a nakoniec hrdinka dnešného behu Stanka Majtánová, ktorá si vybrala za svoju premiéru jednu z najťažších etáp Tour de Považie za čo jej vzdávame veľký obdiv. Vráťme sa ale na čelo, pretože tam sa diali veci. Kamil si síce bežal neohrozene svoj závod ,ale o ďalšie pozície bol tvrdý boj. Na konci poľa bol Miro ešte na druhom mieste už s miernym náskokom na Miša a zozadu sa približoval Paľo. Po tomto úseku nastal krátky rovinatý úsek, dokonca aj s miernym zbehom. Tu Miro Labudík mierne spomalil ,nakoľko chcel trochu zraziť tepovú frekvenciu, ktorá sa v tom momente nachádzala na hranici 170 tepov za minútu. To sa pravdepodobne ukázalo ako chyba, pretože v úseku s profilom na ktorom dominuje si mohol odstup ešte natiahnuť. No nestalo sa a tak sa súperi začali blížiť. Na tomto úseku ale zabral Paľo Jankech a začal atakovať v tej chvíli na tretej pozícií bežiaceho Miša Letka. Po skončení tohto rovinatého úseku nasledovalo už len tiahle stúpanie, ktorého sklon sa so skracujúcou sa vzdialenosťou k hrebeňu Manína neustále zvyšoval a tak aj kroky jednotlivých bežcov sa neustále skracovali až to ku koncu pripomínalo poskakovanie boxeristu v ringu. Zhruba v prvej tretine stúpania sa dokázal Paľo Jankech odpútať od Miša a dorazil sa na Mira Labudíka. Netrvalo dlho a svojím strojovým tempom sa mu postupne vzdialil. Miro Labudík v tej chvíli bežiaci na priebežnej tretej pozícií začal s pribúdajúcim sklonom v závere stúpania čím ďalej tým viac pociťovať na nohách svoju váhu čo malo za následok jeho spomalenie. Toho využil neustálym približovaním sa mu nabudený Mišo Letko a asi 200 metrov pred koncom stúpania na hrebeň sa dostal cez Mira na 3 miesto. Ten sa snažil ešte niečo s tým urobiť ,ale prudké stúpania sú pre neho nočnou morou. Na hrebeň teda ako prvý vbiehal s pohodlným náskokom v tomto roku skvelo behajúci Kamil Vyhnička nasledovný už so značným odstupom Paľom Jankechom, ktorý si tak bežal pre najlepšie umiestnenie v doterajšom priebehu Tour. Na treťom mieste sa na hrebeň dostal Mišo Letko, ktorý si v záverečných metroch dokázal vypracovať zhruba desať sekundový náskok na Mira Labudíka a zozadu zhruba s rovnakým odstupom bežal Ivan Poláček. V tomto momente to vyzeralo ,že o pozíciách je už rozhodnuté ale čo sa nestalo. Mišo zjavne tým že posielal v plnom nasadený do nôh krv aj s mozgu tak stratil orientáciu a odbočil na cestičku, ktorá viedla niekam do riti. Našťastie preňho sa ale rýchlo spamätal a stihol sa vrátiť skôr než ho predbehol Miro. To bola pre Mira veľká smola, pretože ten keď videl asi 2 metre pred sebou Miša tak sa vôbec nepozeral na značenie a hovoril si že šak Mišo už vie kade. To sa mu ale vypomstilo, pretože Mišo zjavne s vyresetovaným rozumom sa pustil poznávať okolité stromy a dreviny Veľkého Manína

škrabanec na nohe Miša Letka - po exukrzii v lese

a Ja hneď za ním a aby toho nebolo málo tak na exkurziu sa s nami vydal aj Ivan Poláček. Mišo cestou cez popadané smreky a čečinu často používal vybrané slová, ktoré ,ale nemôžem zverejniť nakoľko pravdepodobne našu stránku pozerajú aj osoby mladšie ako 18 rokov. Ja som mal tiež pár na jazyku ale prebil ich smiech, ktorý ma zaplavoval pri pohľade na Miša ako sa pasuje s rambodráhou postavenou z popadaných stromov. Miro a Mišo to s menším následkami{pár tržných rán} prežili , no horšie sa s tým vyrovnal Ivan nakoľko na tomto úseku výrazne stratil. Ostatní si krásne prebehli hrebeň po vyznačenej trase a tak si mohli vychutnávať hrebeňovku. Medzi tým sa už Kamil Vyhnička ako prvý dorazil do cieľa

  

Víťaz etapy - Kamil Vyhnička

s cca 2 až 3 minutami náskoku na druhého Paľa Jankecha. O tretie miesto a teda aj celkové víťazstvo v Tour de Považie si to až do konca rozdávali Mišo Letko a Miro Labudík. No v záverečných metroch stúpania na pyramídu mal o trošku viac síl Mišo Letko, ktorý tak o cca 3 sekundy v cieli porazil Mira. Obidvaja boli poriadne vyčerpaní, no znak uznania si podali ruky. Ich súboje patrili totiž počas celej sezóny k tomu najlepšiemu čo Tour de Považie 2008 ponúkalo. Cestou na vrchol som sa stihol ešte poriadne poprhliť na žihľave nakoľko ňou bol posiaty celý hrebeň. Mám dojem ,že teraz ma budú prhliť nohy minimálne týždeň. Ale aspoň mám na celý život pokoj od reumy ako sa hovorí. Na peknom piatom mieste dobehol Ivan Poláček, ktorý tak zaknihoval prvé body do Tour. Škoda že sa nezúčastňoval skôr, mohlo ich byť viac. Šiesty prišiel Lukáš Martinka, ktorému už o nič nešlo a tak nemal dôvod napodobňovať dobré výkony z etapy keď sa bežalo na Veľký Manín z Manínca. Siedme miesto obsadil Majo Junga od ktorého priznám sa som očakával viac ,no zjavne po náročnej sezóne potreboval trochu zvoľniť. Osmičku v cieli si vybehal Miro Letko, ktorý sa tak dnes vrátil k svoju pohodovému flegmoš behu. Deviaty dobehol Peťo Vyhnička, ďalšie prekvapenie dnešného dňa, nakoľko dnes nezablúdil a aj tak prišiel na konci. No asi ho ukočíroval svojím extra pomalým tempom Peťo Bielik, ktorý dobehol desiaty. Na prvom mieste v ženskej kategórií dobehla Kamilova priateľka Stanka a tak dnes bude u Vyhničkovcov možno oslava, keďže dnes zaknihovali dabl. Samozrejme by bolo hriech nespomenúť našich fotografov, konkrétne Petra Minarovského, ktorý nám vo väčšine etáp robil fotografa a tak sprostredkoval aj Vám vizuálny pohľad na priebeh etapy, za čo mu ďakujeme. Spolu s Petrom na nás na vrchole s fotoaparátom čakala aj sympatická sestrenica Letkovcov a Martinkovcov, ktorej meno mi však nejako uniklo za čo sa ospravedlňujem ,ale hádam ho niekto doplní. Tieto dve dobré duše nám na vrchol vyniesli aj tri flašky šampusu aj s pohárom pre celkového víťaza. A tak sa mohlo začať pripíjať a fotiť.

Foto:Alena Kadáková - Spoločné foto v cieli

 

Celkovým víťazom Tour de Považie 2008 sa stal Michal Letko, ktorý tak o jediný bod v celkovom hodnotení predstihol Mira Labudíka, ktorý tak aspoň má o to väčšiu motiváciu do ďalšieho ročníka. Mišovi sa v menšom merítku splnil sen, nakoľko prirovnával víťazstvo k zisku STANLEY CUPU. Má to svoje čaro. Veď v ktorom preteku vám dajú putovný pohár na ktorom je laserom vypálené meno víťaza.

Pohár pre víťaza

 

Tri flašky šáňa padli v priebehu 15 minút a tak sme sa v dobrej nálade pobrali dolu. Cestou sme sa ešte zastavili na Manínci, kde sme dali menšiu seansu a diskutovali o tom čo bolo a čo bude. Bolo pekne a tak sme tam vydržali dobrú hodinku. Potom sa už ale začala prejavovať dehydratácia a tak sme pomaly zbehli do mesta, kde sa pobral každý svojím smerom. Lepšie snáď tá záverečná etapa asi ani nemohla výsť. Tak to by bolo k dnešnému dňu a teraz sa na pár viet vrátim k tomu čo a ako o rok. Veľmi radi by sme do ďalšieho ročníka zohnali sponzora, aby sme to mohli pozdvihnúť zase na trochu vyššiu úroveň. No každopádne nechceme ísť cestou vyberania štartovného a taktiež neplánujeme zaviesť finančné prémie nakoľko toto je liga pre ľudí, ktorí behajú pre radosť a nie pre peniaze. Taktiež plánujeme vložiť pár nových etáp ako napr. v Súľove, na Malý Manín, niečo možno v Púchove a ešte sa rokuje o Jelšovom. To by bolo asi také gro s toho ,čo chystáme o rok a o prípadných ďalších zmenách vás budeme informovať na našej stránke v priebehu zimnej pauzy. Všetkým, ktorí sa zúčastnil Tour de Považie 2008 ďakujem a dúfam ,že sa všetci stretneme na jar v prvých etapách Tour de Považie 2009. A taktiež verím ,že si k nám nájdu cestu ľudia, ktorí doteraz s účasťou na Tour de Považie váhali alebo o nás nevedeli. Takže čao na jar a nech Vám to behá.