Čaute bežci. Po menšej prestávke opäť pokračovala naša bežecká liga Tour de Považie a do tretice sa bežala etapa vložená zo Slovenského pohára v behu do vrchu. Bola to naša 11. a predposledná etapa a 13. Slovenského pohára , konkrétne beh na Vršatec. Tento pretek sľuboval krutý boj a zároveň čiastočné rozuzlenie celkového poradia a vykryštalizovanie konečného lídra v Tour de Považie 2008. Takto sa to aj na našej stránke prezentovalo a uzatvárali sa rôzne tipy na víťazov. No ale stal sa úplný opak. Namiesto rozuzlenia tajničky o víťazovi sme sa dočkali ešte dramatickejšieho vyvrcholenia. No úprimne si myslím, že napínavejší záver Tour de Považie by nezrežíroval ani samotný Steven Spielberg. Na druhú stranu ale treba povedať, veľkú zásluhu na tom má Peter Bielik, ktorý ako nedávny suverénny líder vynechal všetky etapy vložené zo Slovenského pohára a tak umožnil bežcom z druhej a tretej pozície, aby zviedli až do poslednej etapy boj o prvé miesto v premiérovom ročníku našej ligy. Dvaja bežci na prvom a druhom mieste majú po dnešnej etape rovnaký počet bodov a tak až v poslednom behu sa ukáže, kto bol v tomto roku lepší. Krásne je na tom to, že tu nieje priestor na taktizovanie, pretože vyhrá ten kto skončí v poslednej etape na lepšej pozícií. Vrátim sa ale späť k dnešnému behu a priblížim Vám tak priebeh tejto zaujímavej etapy. Deň pred štartom sa strhla poriadna búrka, ktorá dosť premáčala trať takže podmienky boli trošku sťažené, keďže na trati bolo viac blata ako obvykle, ale nebolo to až také strašné, že by sa nedalo bežať. Na štart sa postavilo cca 100 bežcov v rôznych kategóriách. Opäť treba vyzdvihnúť prácu organizátorov a to predovšetkým štartovné, ktoré bolo rovnako ako na Mojtínskych vŕškoch zdarma. Navyše každý účastník dostal pri prezentácií plechovku piva a v cieli občerstvenie v podobe sladkého nápoja a slaných posúchov. Navyše sa po vyhlásení výsledkov losovala tombola a tak mal každý šancu si odniesť domov nejakú tú cenu. Svojím spôsobom sme organizátorom pomohli aj my, pretože informácie ohľadom celkového poradia Slovenského pohára v behu do vrchu, ktoré čítal miestny speaker, tak tie mal stiahnuté z našej stránky www.runners-from-pb.blog.cz a tak keď mu už tak ústa išli, tak mohol spomenúť a verejne pochváliť člena nášho týmu Mira Letka, ktorý ako jediný na Slovensku spracováva výsledky z behov do celkového poradia a tým umožňuje ľudom ,aby si mohli skontrolovať, ako sú na tom v porovnaní s ostatnými. Nebyť jeho tak nič také na Slovensku nie je. Miro vďaka za všetkých bežcov. Tak to som opäť trochu odbočil , ale nedalo mi to. Takže štart bol o 10:00. Ja som sa postavil do prvej línie, pretože je pre mňa výhodnejšie a šetrnejšie, keď vybehnem v prvej skupinke a časom ma obehne maximálne 15 ľudí ako by som sa ja mal prebíjať 90 člením pelotónom. Keďže pred týmto behom som strácal v celkovom poradí na prvé miesto dva body tak dnešný cieľ bol jasný. Poraziť Miša Letka minimálne o jedno miesto. Ale evidentne aj Mišo bol dobre nabudený a nechcel to dovoliť bez boja. Prvý kilometer po štarte je vždy ostrý, pretože si všetci budujú pozície a tak sa beží dosť z ostra. Ja som sa taktiež snažil zbaviť Miša čo najskôr a tak som začal rezkejšie. Viac menej sa mi to aj podarilo, pretože som sa mu podľa jeho slov stále vzdiaľoval, keďže ja som sa za sebou neobzeral a bežal čo to dalo. Zanedlho po štarte ma obehli jak Miro Sobek, Paľo Jankech tak aj Marián Junga. Miro Sobek sa následne vzdialil, ale Paľa Jankecha s Mariánom Jungom som mal nadostrel. Trať na Vršatci je podľa mňa najlepšia na Slovensku, pretože je celé bežatelná a tiahle stúpania striedajú krátke zbehy a tak tu bežci musia ísť neustále vo vysokom tempe. Trať meria 8,5km,
takže o neustále súboje tu nieje núdza. Ja som sa neustále s niekým naháňal. Raz ma predbehli a vzápätí som im to vrátil. Zhruba na štvrtom kilometri som mal od Miša dostatočný náskok a tak som vedel, že dnes ten odstup minimálne zmiernim, alebo vymažem. Ono v hlave sa mi premietali rôzne scenáre, keďže pár metrov pred sebou som mal Mariána Jungu a Paľa Jankech a tak som rozmýšľal, aké by bolo super ich dnes poraziť. Ešte väčšia eufória ma zaliala, keď som zhruba na piatom kilometri dobehol Petra Vyhničku, ktorý to hneď z úvodu napálil s bratom Kamilom no po čase mu došlo, že to asi prepálil a tak keď som ho obiehal tak som sa ho ešte snažil povzbudiť nech sa rozbehne a udrží tak aspoň náskok, ktorý mal na Miša. Za Mišom sa odohrával ďalší súboj medzi bežcami Manín PB a to medzi Mirom Letkom a Lukášom Martinkom. Podľa ich slov boli vyrovnaní tak do štvrtého kilometra, no potom prejavila Mirova väčšia vybehanosť a začal sa Lukášovi vzdiaľovať. Treba povedať, že táto trať je pre Lukáša nočnou morou. Je dlhá a veľmi rýchla a tak kto nemá nabehané tak tu neuspeje. Kuriózne je, že sa Lukáš nepoučil z minuloročného incidentu Mira Letka a tento rok si pre zmenu natrhol na vlajočkách šortky on. To máš tak keď nosíš na behanie tenisové šortky a nie originál bežecké. To už si v tom Pandorfe mohol kúpiť aj niečo také. Ale už to nechaj až na rok, veď vtedy máš v pláne Tour de Považie vyhrať :D. V záverečných dvoch kilometroch, keď už som vedel, že dnes Miša asi porazím som sa pokúsil o to, aby to nebolo iba o jeden bod a tak som sa dotiahol na Mariána Jungu a následne som ho obehol, no keď som ho obiehal tak povedal, že ešte nebeží naplno a to ma trochu zarazilo, lebo som nevedel či hovorí pravdu. Tu ma dorazil aj Stanislav Sviták a tak sa začala poriadna mela. Na záver prišiel vlnitý úsek a tak som sa pokúsil ich oboch zbaviť a dolu kopcom som pretiahol krok a fungovalo to a začal som sa dokonca približovať k Paľovi. Odstup sa mi podarilo v jednom úseku stiahnuť na možno 4 sekundy, no na úplný záver prišlo asi najťažšie stúpanie a tam si moje nohy povedali, že sa na tých mojich 100kíl sa môžu akurát tak vysrať a začal som spomaľovať. V tom momente sa cez mňa prehnali jak Marián Junga tak Stano Sviták, no a mal som čo robiť, aby ma neobehli ostatní. No žiaľ bohu ešte o ďalšie dve pozície som prišiel a záverečný tridsať metrový kopec som musel vykráčať. Cieľová rovinka bola už po asfalte a tak už som si ju mohol neohrozene vyklusať
Miro Labudík
a následne po prebehnutí cieľom som sa otočil a čakal či dokáže Peter Vyhnička obehnúť Miša. Žiaľ jeho kríza bola tak veľká, že ho Mišo v pohode dal. Našťastie Miša porazil Andrej Duleba a tak mi umožnil sa bodovo na Miša dotiahnuť. Mišo ešte v závere ozlomkrky šprintoval s Ivanom Poláčkom a nakoniec ho aj tesne porazil.
Súboj v cieli medzi Michalom Letkom a Ivanom Poláčkom
Trochu za očakávaním zaostal Kamil Vyhnička, ktorému to tento rok výborne behá a dobehol v úvodzovkách len na 7 mieste. No možno aj vďaka tomu že zablúdil ,čo mi pripadalo trochu komické, keďže trať bola veľmi dobre značená. Jediný z nás kto si vylepšil svoj čas z minulého roka bol Miro Letko, ktorý tak v pohode dobehol s dostatočným náskokom pred Lukášom Martinkom. Ten po závode neskrýval sklamanie. Hold na záver sezóny mu to nejako nebehá. Celkovo boli časy pomalšie ako minulý rok, ale na tom mala veľký podiel v niektorých miestach rozbahnená trať. Po preteku sme si dali občerstvenie, počkali na výsledky, ktoré organizátor rozdával a na vyhlásenie tomboly a potom sme sa autom, ktoré nás čakalo v cieli odviezli domov. Tak to bol tak v skratke dnešný beh. No aj keď až také krátke nebolo, ale ešte som si chcel vychutnať predposlednú reportáž. Na záver len pripomeniem, že budúci víkend je Rajecký maratón a tak pôjdeme povzbudiť známych a Mira Letka na jeho prvom polmaratóne a 1. septembra Vás chcem pozvať na finále Tour de Považie, ktoré vyvrcholí 12. etapou ,čiže behom na Veľký Manín zozadu . Tento beh rozhodne o tom koho meno bude ako prvé laserom vypálené na mosadznej tabuľke, ktorá bude upevnená na podstavci putovného pohára pre víťaza Tour de Považie 2008. Majte sa krásne a nech Vám to behá.
