6.etapa TdP 2014    Beh na V.Javorník

 

                                                                             Autor: Andrej Liška,1.5.2014

                                                                     

1. mája 17:00h, Podjavorník. Slnečno, bezvetrie, 19°C. Ideálne podmienky na beh do vrchu. Ideálne hlavne z dôvodu, že sme si v hlavne jasne a zrozumiteľne ujasnili o čo nám dnes ide. Tvrdá drina a zároveň pocit šťastia z behu a dobehnutia, alebo skôr odbehnutia. Dnes si to „regionálna“ súťaž Tour de Považie namierila o trošku ďalej ako je zvykom. Dejiskom etapy sa stal Podjavorník, tam „dze oľejnička ľecí, bacha Paľo, až to tu neomaľujeme“. Vraj odtiaľ nie je ani koza dobrá! No možno bežecké trasy budú lepšie. Dnešná etapa bola naozaj náročná! Od štartu sa totižto terén prudko zdvihne, a akoby náročky sa takýmto štýlom realizuje naďalej, v dĺžke približne 2,5km, kde nabehneme na hlavný hrebeň Javorníckych vrchov. V úvode tak bežci nastúpajú 400 výškových metrov, čo je na tak krátkej vzdialenosti, viac než „krvipreliatie“. Záverečné 3 km bežci absolvujú po hrebeni, štýlom „húsenková dráha – hore-dolu“. Na štart dnešnej etapy sa postavilo dovedna 13 bežcov. Pár z nich (nejdem radšej menovať), sa trestuhodne vyhovorilo na „iné“ záležitosti. No, nechajme tieto činy na preskúmanie predstavenstva, čo a aké sankcie budú pridelené tým, ktorí tak učinili. Dnes o čelo mali najviac bojovať Lukáš, Kamil a Vlado, keďže kráľ zo Súľova nepricestoval. Kamil sa na štart postavil s paličkami, ktoré pár metrov pred vstupom na hrebeň tak „super“ odhodil, že sme ich na ceste späť aj hľadať museli. Tipovať  výsledky ďalších priečok je v tohtoročnej Tour asi tak ťažké, ako keby mal Miro Labudík vyhrať nad Andrejom Liškom.  :D

Poďme k preteku:

Ako bolo napísané (a čo je psáno, to je dáno), terén sa od úvodných 30 metrov prudko a nepríjemne zvlní – dohora! Do čela sa za neúčasti kamzíka Ľuboša a dnešno-etapovej slabosti Kamila, postavil saxofonista Lukáš. Za neho sa ako obvykle zaradil „večne druhý Kamil“. Tento sled poradia vytvorený na začiatku, ktorý pravdepodobne pretrvával počas preteku, bol aj výsledný. Takže napínanie práve skončilo. Tramtararááá, oznamujem Vám, že túto etapu vyhral Lukáš Martinka s časom 31:53, no a za ním Kamil, s približne 40 sekundovou stratou. Teraz sa pokojne môžeme vrátiť na začiatok, a ako tak opísať, čo sa dialo za touto dvojicou. Úvodné metre behu patrili rovine. Áno, hovorím o rovine, ktorá trvala asi 30 metrov. Za tak krátku dobu toho moc nestihnete. To by ste sa ale nemohli volať Miroslav Sobek, a nezahlásiť „športu zdar, a Javorníku obzvlášť“. Na stíhaciu jazdu za Lukášom a Kamilom (ktorá im bola prd platná), sa vydali Vlado Kudla s Peťom Vydličkom. Pardon, Vyhničkom. Hneď za nich sa zaradil Peťo Pastorek, Michal Letko a Peťo Bielik. Nasledoval Martin Marko, Andrej Liška spolu s Mirom Letkom. Bežecké pole uzatvárali Fero Hrtánek spolu s bežeckou elitou s Púchova a to Mirom Sobekom a Ondrom Dulebom. Toto poradie sa držalo, dá sa povedať úvodný viac než kilometer v nezmenenom poradí. Po čase si Vlado Kudla uvedomil, že zrejme treba začať dupať a tak odskočil Peťovi Vyhničkovi a šiel si svojou cestou. Peťo si zase uvedomil, že „tudy cesta nevede“ a zaradil sa k Peťovi Pastorkovi. Obaja si poradie menili, raz bol jeden hore, potom dolu a raz išli tuším pri sebe (asi sa rozprávali). K nim sa v priebehu behu pripojil Peťo Bielik, ktorý svojím cupkaním a typickým dýchaním postupne ukrajoval zo stúpania a šiel ďalej a ďalej dopredu. Michal Letko taktiež nezaháľal, a doťahoval sa na súperov.

Trošku stuhnutý ostal Martin Marko, ktorý po čase zaujal rovnomernú rýchlosť, čo využil Andrej Liška, ktorý musel naštartovať bandasky, odskočiť od Mira Letka, predbehnúť Martina a pomaličky skrátiť približne 20 metrový náskok Miša Letka a skupiny pred ním. Podarilo sa. O mikrobojoch na konci vláčika neviem nič viac, len že v ňom bojovali Miro Letko, ktorý im po čase odišiel, a Fero Hrtánek spolu s Mirom Sobekom a Ondrom Dulebom. Pred vstupom na hrebeň, si  ešte Peťo Vyhnička urobil svoj vlastný závod, keď zamakal v posledných metroch, a tak zo stredu poľa bol na hrebeni prvý. Či bude mať toto gesto aj nejaké ohodnotenie, uvidíme. Každopádne sa pekne vypol z behu, pretože následne zastavil a športovo prenechal miesto ostatným. Vstupujme na hrebeň. Vlado Kudla už s dostatočným náskokom pred Peťom Bielikom, ktorého sa snažila dobehnúť trojica Peťo Pastorek (ktorý bežal dnes vynikajúco!!!), Michal Letko a Andrej Liška. Peťo postupne pridával, pretože beh na hrebeni mu očividne robí dobre. Michal s Andrejom sa urputne snažili dobehnúť Peťa Pastorka, čo sa im v ¾ celej etapy aj podarilo. Respektíve, ako prvému Andrejovi, ktorý v zbehu trhol oboch a šiel ďalej za Peťom Bielikom, ktorý už bol dostatočne ďaleko. Za Andrejom sa následne vytvoril dočasný súboj, ktorý zvádzali Peťo P. a Michal. Pred cieľom asi 100 metrov, sa na Andreja doťahoval Michal, ktorý tak v posledných metroch utrhol Peťa P., a chcel získať ešte jeden skalp. To by ale pred týmto (iba!) behom musel veľa kaše zjesť, keďže Andrej si nechal ešte čo to síl na koniec a zrýchlením dobehol do cieľa. To, či sa udiali nejaké súboje na postoch za 7 miestom nevedno, no poradie po  Michalovi bolo nasledovné. Peťo Patorek, Peter Vyhnička, Martin Marko, Miroslav Sobek, Miroslav Letko, Fero Hrtánek a Ondro Duleba. Ešte upresním, že za dvojicou Lukáš a Kamil, dobehol Vlado Kudla a Peťo Bielik, čiže poradie sa nemenilo, aj keď Peťo Bielik na hrebeni veľmi pekne zrýchlil a snažil sa dotiahnúť na Vlada.

  

V nedeľu sa Tour sťahuje opäť do svojho hlavného dejiska, Považskej Bystrice. Na rade je 7. Etapa, beh na Veľký Manín – serpentíny (z Považskej Teplej!). Na túto etapu ste srdečne vítaní. Istotne dorazí aj eso zo Súľova, takže sa je rozhodne na čo tešiť. Tak teda, „behu zdar na Maníne“!