MTB časovka - Sádočné - H.Kačka (10.etapa TdP2014

 

 

Autor: Mino,25.5.2014

 

Priznám sa, že dnes ani neviem ako začať. Takú pozitívnu energiu dnes vo mne zanechala dnešná bike etapa, ktorá sa nesmierne vydarila. A to po všetkých stránkach. Počasie bolo tutové, a to aj napriek tomu, že všetky predpovede hovorili o daždi a búrkach. My sme mali všetko vopred vybavené a tak bolo parádne slnečno a príjemne teplo. Nebolo to síce vidieť na účasti, tá bola trochu podpriemerná, no čo neurobila kvantita, to prevážila kvalita. Asi najviac si mohol pochvaľovať Kamil Vyhnička. Až z Valašskej Belej mu prišiel súper najväčšieho rangu Janči Ďurmek a samozrejme vendetu za minuloročnú porážku chystal aj Majo Ľahký, ktorému robí promotéra Andrej Liška. Miro Labudík zasa mal v štartovom poli Jozefa Kováča a Miša Letka. Čiže dvaja borci, pre ktorých je táto etapa top mali o zábavu postarané. Mira trochu sklamalo, že neprišla belušská slečinka Peter Vyhnička, ktorá ho na stránke provokovala komentármi v odkazovači. Peter si tento rok kúpil nový Lapierre, no asi si ešte musí urobiť vodičské papiere alebo neviem prečo neprišiel. Tak či tak, dnes by dostal poriadne školenie. Miro Labudík zavesil avízo aj na stránku MTBiker a chytil sa jeden nový účastník Vlado German, ktorý si tak mohol vyskúšať ako sa jazdí v Tour de Považie :). Dovolím si tvrdiť, že z atmosféry určite nebol sklamaný. Miro Letko si povedal, že závodiť nepotrebuje a tak si to vyšiel popredu z iného smeru. Došiel aj Martin Marko a Lukáš, ktorému táto etapa tiež moc nevonia. Pri pohľade na jeho bike sa ani nečudujem :). Došiel aj Fero a na poslednú chvíľu doletel ešte aj Peťo Bielik a tak sa mohlo odštartovať.

                    
Samozrejme ako vždy hneď do čela vystrelil Miro Labudík, ktorý jednak sa chcel hneď z úvodu zbaviť Miša s Lukášom a ešte chcel byť aj prvý pri závore, lebo si myslel, že bude zatvorená a bude tam tlačenica. Závora ale bola otvorená a tak tade celý balík prefrčal pohromade. Za závorou to celé začína naostro. Prvý kilometer do zhruba 8% a miestami aj  10% stúpania. Tu sa dopredu začal tlačiť Majo Ľahký no tieňovali ho Kamil a Janči. Miro tak išiel s menším odstupom na štvrtej priečke a za sebou mal Joka, no čo bolo horšie aj Miša. Joko išiel nachvíľu do čela, no Miro si povedal, že to takto nemôže nechať a zvýšil obrátky. Miro na túto sezónu presedlal na 29“ bike a neskutočne si pochvaľuje. Konečne si nepripadá ako medveď na detskom bicykli. Jeho bike síce váži 14kg no tento handicap mu vyvažuje pohodlie, ktoré mu poskytuje geometria 29“ biku. Takýto bike ale potrebuje na to aby mohol efektívne pracovať hlavne určitú rýchlosť, pretože akonáhle spomalíte pod určitý bod, tak veľké kolesá kladú značný odpor v kopci. Toto si Miro uvedomoval a tak do toho začal dupať. Utrhol Joka aj Miša. Joko sa ešte držal na dohľad, no Mišo začal rýchlo strácať. Prvá trojica sa rovnako rýchlo začala strácať Mirovi z dohľadu a čoskoro už ich za zákrutami nebolo vidieť. Miro sa dnes cítil veľmi dobre a vedel, že by to mohlo byť na dobrý čas a výsledok. Trochu znepríjemniť mu to chcel druhý vicemajster Slovenska v duatlone Joko a neustále sa približoval a už to vyzeralo, sa na Mira docvakne. Miro sa stále obzeral a vedel, že ak dovolí Jokovi sa dotiahnuť, tak by mu mohol vliať do žíl novú energiu. Čiže opäť začal stupňovať tempo a na úseku kde zlomil minulý rok Kamil, Zdena Koledu, presne tam urobil trhák aj Miro. Je to prudký úsek pred terénnym zlomom, kde sa ide chvíľu po rovine. No ak si niekto myslí, že sa tu oddychuje, tak to je na omyle. Treba zaradiť najťažší prevod aký dokážu unavené nohy utočiť a pokúsiť sa vyvinúť čo najväčšiu rýchlosť. Treba mať ale na pamäti aj to, že nieje koniec a záver ešte bude poriadne bolieť. Prvá trojica tu bola prakticky stále za sebou a tak Kamil prvý krát zažil neistotu ako to dopadne a nemal zaručené víťazstvo. Štvrtý Miro, tu mal vcelku pohodlný 100 metrový náskok, no ešte sa neradoval, lebo vedel, že v závere vám ešte ľahko môže dôjsť. Mirovi ale nedošlo a aj v záverečnom stúpaní ťahal relatívne ťažký prevod. Jozef teda nedostal šancu a v kľude mohol rezignovať. Nasleduje krátky asi kilometrový zjazd, ktorý nieje prudký, no predsa len rozbitý povrch a slepé zákruty vzbudzujú rešpekt, hlavne keď v nich stretnete típka na audine, ktorý už nemohol počkať 10 minút ale musel sa je... dole. Niektorí ho stretávali v 40ke v zákrute na šotoline, takže o adrenalín v závere nebola núdza. Posledné kratučké stúpanie z vás vysaje úplne všetky sily, no potom sa už môžete na lúke rozvaliť a hltať kyslík. Prvý z trojice dorazil do cieľa Janči Ďurmek s časom ak sa dobre pamätám 30:30, keď tak ma Kamil opraví :). Kamila v závere prešpurtoval aj Majo a mal čas 30:35 a sekundu za ním Kamil dnes prišiel o svoju neporaziteľnosť a s najväčšou pravdepodobnosťou tak po prvý krát v Tour de Považie nevyhrá ani jednu etapu. Aj keď hlási veľký útok na tú záverečnú, no všetci skôr favorizujú Kamzíka, ktorý sa v rámci zachovania víťaznej psychiky radšej neukázal. Nasledoval menší odstup a v čase 33:50 sa v cieli ukázal Miro Labudík, ktorý si jednak urobil osobák, no porazil Joka, ktorý mu dosť naložil na Maníne ale čo je hlavné udržal si neporaziteľnosť pred Mišom, takže dnes mal so všetkých asi najviac dôvodov na radosť. Jozef prišiel za Mirom o 42 sekúnd neskôr a Michal strácal na Jozefa 31 sekúnd. Podobnú stratu mohol mať na Miša aj Lukáš a postupne to takto nasledovalo. Na lúke bol jeden típek na veľkom terenáku a časy sa mu vraj zdali slabé :), nabudúce by si to mohol dať s nami a ktovie koľko by dostal :). Po krátkej prestávke nasledoval parádny zjazd do Priedhoria a na Kofolu a Pivo. Dobre sa pokecalo a vznikli aj nové nápady, ktoré ak dostanú reálnu podobu, tak vás budeme včas informovať. Následný presun do Považskej to bola tiež lahôdka. Miro si povedal, že Jokovi odplatí tú Kofolu a tak potiahol celý vlak až pod diaľničný most v priemernej rýchlosti 40 km/h čo je na MTB viac než slušné. Jozef sa tam odpojil smer Beluša a zvyšok pokračoval smer Považská. Miro si potreboval trochu vydýchnuť a tak sa do čela pustil Peťo Bielika, pred Sverepcom to roztáčal Mišo a pred vrcholom trojice zasa nastúpli oddýchnutý Miro. Dole trojicou v protivetre 47 km/h a tam už nestačil Peťo, takže sme ho stratili. Mišo sa odpojil pri salaši smer SNP a Miro teda za sebou ťahal už len Fera a Vlada a ešte jedného hobíka, ktorý sa chytil na trojici. Potom nastúpil Fero, hobík odpadol Miro sa chytil do háku a Vlado odbočil smer Jelšové. Miro s Ferom ešte porušili max rýchlosť v meste keď okolo slovnaftiek leteli tak 53 km/h až sa ich cesty rozišli na križovatke. Takýto super tréning som už dlho nemal. Nemusieť tak chodiť do práce a trénovať s takouto partijou každý deň, no kde by sme boli :). Etapa je teda za nami a mi sa pomaly začneme koncentrovať na veľké finále v Súľove, spojené so záverečnou after párty, na ktorú sa nám podarilo vyzbierať nejaké to euro. Najdôležitejšie to bude pre Ľuboša, ktorý bude musieť vybojovať späť kľúče od Súľova, ktoré mu minulý rok zobral Ondro Horák, ktorý by vraj rovnako na štarte nemal chýbať. Čas tlačí a zajtra sa vstáva do práce a tak to musím ukončiť. Trénujte tvrdo, lebo konkurencia nespí :). Dnes sa o tom na vlastnej koži presvedčili Kamil s Jokom :).