4.etapa TdP2013  -  Beh na Stráň

 

Autor: Mino, 7.4.2013

 

 Dnešným dňom zaznamenal zimný etapový závod už svoju štvrtú etapu :). Ale nie, robím si srandu, stále čítate report z Tour de Považie. Zima sa nechce pustiť a tak sme si aj dnes užili biely pretek, aj keď už sem tam sa pretekárom zaborili nohy do kaluže alebo blata. No aj napriek obavám z povrchu to dnes bol parádny pretek. Etapa na Stráň sa beháva už od zrodu Tour de Považie v roku 2008. Za tú dobu však zaznamenala toľko evolúcii, že viac ich asi má už iba Mitsubishi Lancer. Tá súčasná verzia sa s tou prvou vôbec nemôže porovnávať, pretože zatiaľ čo prvá verzia bola prechádzka ružovou záhradou, tak súčasná podoba krosu na Stráň, to je prechádzka peklom. Stačí sa len pozrieť na traťový profil, ktorý vyzerá ako pílový plát. Vzhľadom nato, aké podmienky sa očakávali, tak nikto nepočítal s nejakou väčšou účasťou, no boli sme prekvapení, že sa nás dnes na štarte zišlo jedenásť. A čo nás veľmi teší, že aj dnes si s nami prišiel zabehnúť nováčik, konkrétne Martin Drienik.Martinov tréning sa väčšinou odohráva v posilňovni a tak samozrejme nikto nečakal, že by mohol prehovoriť do poradia na čele, no je super, že sa odhodlal prísť a mohol tak absolvovať super tréning. Vyštartovalo sa chvíľu po desiatej a hneď od úvodu sa začala hrať šachová partia. Nikto totiž nechcel ťahať pelotón. Tejto úlohy sa teda nečakane zhostil Miro Letko a zo začiatku udával celkom svižné tempo. Za ním sa držal Jozef Kováč, ktorý si rešpekt vybojoval už pri svojej premiére na Manínci, kde obsadil parádne tretie miesto. Za Jozefom bol v tesnom závese Lukáš a Lukáša si strážil Miro Labudík. Miro Labudík ako držiteľ virtuálneho žltého dresu dnes zvolil defenzívnu taktiku a všetko svoje úsilie sústredil na Miša a Lukáša, pretože iba oni dvaja ho dnes mohli zosadiť z čela tabuľky. Za Mirom to celé v kľude kontrolovali Kamil s Ľubošom. Po vybehnutí prvého stúpania k psiemu cvičisku sa vedenia ujal Jozef a nedal tak na rovinatom úseku nikomu vydýchnuť. To malo za následok, že sa odtrhla čelná šestica od zvyšných pretekárov a vytvorila si zhruba 20 metrový odstup. Druhú skupinku sa snažil ťahať hlavne Michal Letko, ktorý je v celkovom poradí hneď za Mirom Labudíkom. Po krátkej rovine nasledovalo ďalšie krátke stúpanie nad vodáreň, po ktorom prišiel downhill až k slávnemu potôčiku. V zbehu bolo výhodnejšie nebyť na čele, pretože vám druhí ukazovali, kam by ste nemali stúpať. Povrch bol sneh na blatistom povrchu a tak každý chybný krok mohol mať za následok pád. Trať bola veľmi dobre značená, Letkovci odviedli dobrú robotu. Po dobehnutí k potôčiku nasledovalo prvé z vražedných stúpaní. Tu už sa do čela dostal Kamil, nasledovaný Jozefom, Lukášom, prekvapujúco Mirom Letkom, za ktorým si Lukáša strážil Miro Labudík a zozadu to istil Ľuboš. Ako však už býva u Ľuboša zvykom, tak aj tentokrát v ňom buchli sadze a behom chvíľky už bol na čele s Kamilom.

 

Aj v Mirovi Letkovi niečo buchlo, no bola to zjavne palivová nádrž, pretože začal rapídne spomaľovať a súperi sa mu začali vzdialovať a naopak približovať druhá skupina. Na čele sa teda vytvorila trojica Ľuboš, Kamil, Jozef, ktorých s odstupom asi 30 metrov prenasledovali Miro Labudík s Lukášom. Títo dvaja sa spolu držali až po vysielač na Stráni, kde prišiel krátky rovinatý úsek a Lukáš využil krátku Mirovu nepozornosť a podarilo sa mu trochu ucuknúť.Nebolo to veľa, iba nejakých 10 metrov, no stiahnuť takúto vzdialenosť na podmáčanej trati stojí obrovské úsilie a Lukáš to dobre vedel. Tento priebeh Mirovi do istej miery aj vyhovoval, pretože vedel, že by v cieli stratil iba jeden jediný bod. Ale to by bolo moc jednoduché a tak sa na lúke pod Stráňou začali diať veci. Zdalo sa, že prvá trojica je už istá, no rozmočený terén na lúke, z ktorého sa nedalo poriadne odraziť, bral bežcom obrovské množstvo síl. Ako prvý tam začal výrazne strácať Jozef Kováč, ktorému tak odbehla dvojica Ľuboš, Kamil.  Naopak na lúke prihodil poriadne do kotla parný vlak s názvom Martin Marko a šprintom po poli sa dostal až na štvrté miesto pred Lukáša. Vyčerpaný Jozef prehliadol značku odbočky a trochu si zabehol, no mal šťastie, že hneď za nim boli Martin s Lukášom a vrátili ho na správny smer. No Jozef už nemal síl im vzdorovať a tak sa cez neho prehnali. Rázom tak klesol z tretieho na piate miesto. Celé to s odstupom 30 metrov sledoval Miro Labudík a vedel, že musí zabrať, pretože ak by Lukáš porazil Martina, tak získa poriadnu porciu bodov. Pustil sa teda do stíhania a taktiež sa dostal cez trápiaceho sa Jozefa. Martin Marko nasadil poriadne tempo a vyzeralo to, že tretie miesto je už jeho. To by sa ale nemohol dnes k veľkému výkonu nadýchnuť Andrej Liška, ktorý sa zrazu objavil pred Mirom Labudíkom ako blesk z jasného neba. Za lúkou čakal na bežcov posledný zbeh a posledný prudký výbeh. V zbehu Andrej ešte pridal a predbehol aj Lukáša. Za Andrejom sa snažil vyviezť Miro Labudík, aby sa čo najviac dotiahol na Lukáša a veru malo to svoj efekt. Na začiatku posledného cieľového stúpania bolo ešte všetko otvorené. Medzi tým sa najväčší favoriti blížili už do cieľa a ako Ľuboš sľúbil Kamilovi na Malenici, tak mu dnes nedal šancu a s prehľadom vyhral. Za nimi sa ale ešte odohrával ukrutný boj. Martinovi zjavne v poslednom kopci došlo uhlie a zrazu začal strácať výkon. Naopak Andrej, ktorý opäť bežal so slúchadlami v ušiach išiel ako pokropený živou vodou. Možno si zobral ponaučenie z Malenice, kde zjavne počúval

 

a preto dnes zvolil niečo rýchlejšie

 

 A vyplatilo sa, pretože sa dotiahol na Martina a do cieľovej rovinky už vbiehali spolu. Len pár metrov za nimi sa ako cez kopirák odohrával rovnaký súboj, keď sa podarilo Mirovi dotiahnuť na Lukáša. Andrej nakoniec Martina v cieli prešprintoval a zaznamenal tak svoj životný výsledok. Zároveň všetkým súperom ukázal, že s ním treba do ďalších etáp počítať. Rovnako v cieli dopadol súboj aj medzi Miro a Lukášom, Miro vynaložil veľké úsilie aby Lukáša dorazil a aj keď išiel v cieľovej rovinke na doraz, tak na Lukáša to nestačilo. No aj Lukáš si musel siahnuť na dno aby Mira za sebou udržal. Dôkazom toho bola aj žltá škvrna pripomínajúca brzdovú kvapalinu alebo nemrznúcu zmes do chladiča, ktorú za sebou v cieli Lukáš zanechal. No bol to momentálny obsah Lukášovho žalúdka. Až za Mirom dobehol Jozef, ktorý dnes zjavne úplne neodhadol tempo a spolu s Mirom Letkom zaznamenali najväčší pozičný prepad dňa. Mira Letka to dokonca frustrovalo  natoľko, že v cieli vyhlásil, že končí s behaním. Dúfam, že sa z toho vyspí a na ďalšej etape ho opäť uvidíme sršať entuziazmom :). Taktiež veľkým prekvapením sú výkony stále úradujúceho šampióna Tour, Peťa Bielika, ktorý dnes spolu s Martinom Drienikom uzatváral štartové pole. Peťo sa nestíhal čudovať, do akej miery klesne kondícia, ak sa neabsolvuje zimná príprava a zvlášť to vidno v takej kvalite aká v Tour de Považie je. Takže toľko k dnešku. Už nasledujúcu nedeľu nás čaká úplne iná etapa a na svoje si prídu čistokrvní vrchári. Čaká nás totiž krátka, no extrémne prudká etapa na Veľký Manín cez serpentíny. Táto etapa okrem toho, že je poriadne ťažká, tak zároveň aj veľmi pekná, pretože sa beží po otvorených serpentínach, z ktorých je nádherný výhľad na Považie, ktorý si ale užijete až cestou dolu, pretože cestou hore budete radi, že dýchate :). Toť vše, poriadne trénujte a vidíme sa na Maníne. Čao :)