2.etapa TdP2012 -  Beh na Manínec

 

Autor: Mino,25.3.2012

 

Po týždni opäť pokračovala bežecká liga Tour de Považie a to druhým kolom, v ktorom si zúčastnení borci zmerali svoje sily výbehom na Manínec z mestskej časti Lánska. Táto etapa sa objavuje v rozpise Tour od jej vzniku a jedná sa o pomerne krátku (3,5km) etapu, no veľmi dobre bežatelnú a ten kto chce na tejto etape uspieť, tak musí vedieť behať. Prudké úseky striedajú tie rovinaté a kto čo i len na chvíľu vypadne z tempa, ten automaticky rýchlo naberá veľkú stratu.

Traťový komisár tejto etapy Miro Labudík sa nechcel dať zahanbiť po tom, čo súrodencom Letkovcom vyšlo nádherné počasie na prológu a postaral sa o rovnaké podmienky aj na tento víkend. Keďže kresťania majú branch pri dome, v ktorom býva a pravidelne ho budia kostolné zvony, tak ako kompenzáciu mu sem tam vymodlia krásne počasie :DD.

Na štarte sa dnes zišlo 10 bežcov a bežkyňa Stanka. Ukázali sa už aj borci z Beluše, Kamil ale po náročnej šichte dnes zvolil iba turistické tempo a Peťo Vyhnička zjavne šetrí formu doma v šuflíku na Malenicu a tak dnes tiež len tak rekreačne.

 

Po štarte nečakane napálil úvod Miro Letko, predsa len sme boli zvyknutí, že tejto úlohy sa v predošlom ročníku zhosťoval Lukáš Martinka. Miro sa ale zjavne dnes cítil na dobré umiestnenie a tak to skúsil. Samozrejme za ním sa vydala svorka prenasledovateľov, ktorí mu nedovolili vzdialiť sa viac ako na 15 metrov. V balíku sa v úvode držal aj najväčší favorit  Luboš Kovačik, ktorý mal dnes opäť v pláne sa so súpermi pohrať. Asi po tristo metroch Mira stiahli a okamžite sa cez neho prehnali. Na čele sa to chvíľu miešalo no asi po sto metroch sa tam usadil Luboš a už nikoho pred seba nepustil. Ako prvý začal z balíka strácať Miro Labudík, pretože vedel, že má z nich najmenej nabehané a držať sa tam nasilu by bola samovražda. Išiel si teda svoje tempo. Za ním s menším odstupom Miro Letko, už s väčším Peter Vyhnička, Michal Topor a nakoniec Kamil so Stankou. Pri dobehnutí na parkovisko pri záhradkách začal pomaly strácať aj leader Tour Michal Letko a chvíľami sa zdalo, že tiež prepálil, no nebolo to tak. Po vbehnutí do lesíka sa už utvorili malé rozostupy a každý si snažil držať svoju pozíciu. Luboš bol neohrozene prvý, za ním Peťo Bielik, ktorý tak na druhom mieste atakoval bodovo víťaza prvej etapy, ktorý sa nachádzal v tej chvíli na štvrtom mieste. Pred sebou mal Lukáša Martinku, ktorý potreboval dnes Miša poraziť ak si chce od neho udržať minimálny bodový odstup. No je vidno, že Lukáš tento rok zjavne zimnú prípravu trochu podcenil, pretože s Mišom zatiaľ zvádzajú vyrovnané súboje. Pod tlakom bol aj Miro Labudík, ktorého dnes chcel poraziť Miro Letko. O Mirovi Labudíkovi je známe, že má každý rok slabé úvody Tour, pretože sa v zime moc behu nevenuje a forma u neho nastupuje až v polovici ligy, no ak chce niekedy pomýšľať na celkový titul, tak bude musieť tento nedostatok odstrániť. Dnes mal pocit, že Miro Letko mu je za chrbtom, pretože neustále počul chriachle, preto sa ani za seba neotáčal, lebo vedel, že Miro Letko je na blízku. Podobnú situáciu mal Lukáš Martinka, pretože Mišo ho chcel silou mocou dotiahnuť. Prišlo teda záverečné výživné stúpanie na Manínec a tu sa malo rozhodnúť. Ľuboš s prehľadom zvíťazil za nejakých 18:10, nasledoval na druhom mieste Peťo Bielik za cca 18:40 a tretie miesto nakoniec s náskokom asi 10 sekúnd uhájil Lukáš Martinka a vrátil tak Mišovi prehru z prológu, kde mu dal Michal 8 sekúnd. Michal dosiahol čas 19:22 čo je na toto obdobie veľmi kvalitný čas.    Poradie troch posledne menovaných sa postaralo o to, že v celkových výsledkoch sa to poriadne vyrovnalo a môžem k tomu povedať len toľko, že dráma pokračuje. 

Nasledoval Miro Labudík, ktorý svoj náskok na Mira Letka na Manínci zdvojnásobil. Určite ho piate miesto až tak netešilo, pretože pomaly a dosť skoro začína vypadávať z hry o titul. Určite ho ale potešil čas 20:39, ktorý v prípade, že sa vyhne zraneniam dáva perspektívu do ďalších etáp. Miro Letko na šiestom mieste mohol byť s časom rovnako spokojný, pretože zaostal za Mirom o nejakých 40 sekúnd. Za ďalšiu minútu a pol sa dostal do cieľa Peťo Vyhnička, za ním Michal Topor a až nakoniec výletníci Kamil a Stanka Vyhničkovci, ktorí sa dnes postarali aj o fotky z cieľa etapy.

Manínec aj napriek tomu, ako je nízko (600m.n.m), ponúka krásny výhľad na Považskú Bystricu a okolité hory. Preto sme sa ešte asi minimálne pol hodinu kochali týmito pohľadmi a rozoberali dnešnú etapu aj tú nasledujúcu a kopec ďalších vecí. Asi najviac sme sa dnes pobavili na Ľubošovi, ktorý je schopný o behu rozprávať celé hodiny. Rozoberá časy, tréningy no proste všetko o behu, no ako náhle zazrie ženu, tak sa v jeho mozgu bežecká hemisféra úplne vypne a prestane vnímať okolie. Aj dnes sa to udialo, keď  sa na Manínec vyštverala turistka v rokoch. Tak nás napadlo, že by to bola dobrá stratégia ako Ľuboša poraziť :D. Bežecky na to asi nemáme a tak treba využiť túto jeho slabosť. Treba jednoducho strategicky rozmiestniť volavky, ktoré by sa mu nejako prihovorili a vtedy by sme ho mohli predbehnúť, v opačnom prípade je veľmi ťažké ho poraziť. To bola teda taká úsmevná bodka za dnešnou etapou a ešte aspoň pár slovami predstavím tu nasledujúcu.

Už o týždeň nás totiž čaká tretia etapa. Bude sa jednať o kros na čiernych hájoch. Trať postavili bratia Letkovci. Síce nesie označenie kros, pretože sa pobeží hore dolu, no žiadnu rovinu nečakajte. Na 6,5km nazbierame 600 výškových metrov, čaká nás teda poriadny záhul. Predbežné predpovede hovoria o príchode studeného frontu, no aj v prípade dažďa je to bežatelné, keďže veľká časť sa beží po ihličnatom povrchu. Verím ale, že počasie bude opäť spolupracovať a bude krásne.

Hovorí sa, že v najlepšom treba skončiť a tak sa s vami nateraz lúčim a ďalšie moje „ bláboly „ budete mať možnosť čítať opäť o týždeň. Poriadne trénujte a „ Nech vám to behá“.