Beh na Ostrú Malenicu

(5.kolo TdP 2011) 

 

 

  Autor: Mino,26.4.2011

 

Konečne som sa dokopal k tomu, aby som si na dlhšiu dobu sadol za comp a napísal report z piatej etapy. Ešte než začnem, sa ale vrátim na okamih k predchádzajúcej etape, ktorá sa bežala na Veľký Manín. Report z tejto etapy totiž zverejnený nebol, pretože som v nej bol nejako mimo diania, nakoľko som si asi pred štartom zabudol formu niekde doma v šuflíku. Môžem teda iba v krátkosti. Etapu beh na Manín vyhral korunný princ Tour de Považie Lukáš Martinka a to aj napriek zraneniu, ktoré ho posledné týždne trápilo. Treba ale určite pripomenúť, že tejto etapy sa nezúčastnila fantastická trojka, ktorá si medzi sebou delí väčšinu prvých miest. A práve od toho som odvodil to pomenovanie korunný princ, pretože v prípade, že by sa niekomu z fantastickej trojky niečo stalo, bol by Lukáš podľa súčasnej formy najväčším ašpirantom na mosadznú tabuľku s vygravírovaným menom, ktorá bude 1. septembra upevnená na podstavec putovného pohára pre víťaza. Ak si ešte niekto spomína na report z prvej etapy, v nej som totiž uviedol, že Miro Sobek, ktorému sa nedarilo na Veľkom Maníne, všetkým vytrie kocúra. A to sa aj stalo. Na vrchole sa objavil ako druhý v poradí, čo ho zároveň katapultovalo do čela celkového poradia. Samozrejme mu k tomu dopomohol aj fakt, že je jedným zo štvorice bežcov, ktorí doposiaľ nevynechali ani jednu etapu. Tak to bolo len tak v krátkosti k predošlej etape a teraz si trochu priblížime tú piatkovú. Pôvodne bola etapa plánovaná na nedeľu, no po akceptovaní výhrad niektorých bežcov sa presunula na piatok. A bol to dobrý ťah, pretože v piatok vyšlo neskutočne krásne počasie. Bol to obrovský paradox oproti minulému roku, pretože minulý rok bol na vrchole sneh a teplota okolo nuly, no teraz bolo jasno a na vrchole okolo 18 stupňov. Dokonalé podmienky prilákali aj na naše pomery veľkú účasť a čuduj sa svetu, dokonca si prišiel etapu Tour de Považie vyskúšať aj borec zo susednej Moravy, Radomír Šnevajs. Stal sa teda po Mirekovi Macíčkovi už druhým zahraničným účastníkom v Tour de Považie, čo nás nesmierne teší. Na štart sa postavilo 13 borcov a keďže sa na štarte objavil aj Ľuboš Kováčik, tak všetci vedeli, že už sa bude bojovať iba o druhé miesto. Ľuboš má totiž tento rok životnú formu a patrí medzi top five bežcov do vrchu na Slovensku. Mohol sa teda poraziť iba on sám tým, že by niekde pod vrcholom zablúdil. Dohliadnuť na to aby sa Ľuboš neulieval mali Peter Bielik, ktorý prišiel na štart posilnený úspechom na Bratislavskom behu a Kamil Vyhnička, ktorý túto trasu pozná asi zo všetkých najlepšie, pretože tu pravidelne trénuje. Fantastická trojka bola teda pohromade a Lukášovi neostávalo nič iné, iba si znovu spraviť chuť na zemiaky. No zjavne má úž Lukáš zemiakov dosť a potreboval by na ne nejakú bedňu a preto to hneď od úvodu napálil s tým, že čo keď náhodou. Fantastická trojka ho ale mala na očiach a bežala si vlastný závod. Za nimi bežal Peťo Vyhnička, ktorý bol ako vymenený po minulom fiasku na Maníne. Potom nasledovali Miro Letko, Miro Labudík, ktorý sa vracia po zranení, Michal Letko, Miro Sobek, Martin Marko, Radomír Šnevajs, ktorý si so sebou priviezol aj fanúšikov, ktorí ho povzbudzovali a fotili. A štartovné pole uzatváral Andrej Duleba. Úvodné dva kiláky boli po asfalte a v miernom stúpaní, takže to bola brnkačka, no akonáhle sa to celé stočilo do lesa, začal sa ten pravý masaker. Ďalší kilometer bol síce ešte v pohode, no po následnom odbočení doprava, to prišlo. Beh zrazu vystriedala rýchla chôdza aby človek pošetril nejaké sily, pretože to nebola ešte ani polovica preteku. V tomto mieste už boli mierne odstupy medzi bežcami, no nie moc veľké a všetci na seba pekne videli. Tu ale prepol na vyšší stupeň Martin Marko, ktorý sa dovtedy len tak pofľakoval vzadu a začal sa pomaly ale isto prepracovávať vpred. O niečo vyššie prebiehal aj bratovražedný súboj medzi Letkovcami o post jednotky v rodinnom tíme. Momentálne má k nemu bližšie Miro, ktorému to v poslednej dobe celkom ide. Mišo ak s ním bude chcieť udržať krok, tak bude asi nútený nasadiť redukčnú diétu. Veru váha hrá v behu do vrchu obrovskú úlohu. Presvedčil sa o tom na vlastne koži aj jediný TIR účastník v štartovom poli Miro Labudík. Mesiac kvôli zraneniu netrénoval a teraz sleduje priebeh preteku z pozícii, na ktoré nebol nikdy zvyknutý. To len demonštruje kvalitu Tour de Považie. Na to aby ste udržali krok s ostatnými, musíte dennodenne trénovať. Na serpentínach začala svietiť kontrolka Peťovi Vyhničkovi, ktorý následne rapídne spomalil a dostali sa cez neho takmer všetci až na Andreja Dulebu, ktorý zjavne nemal svoj deň. Zatiaľ čo niektorý z nás ešte potili krv na serpentínach, fantastická trojka si už podávala ruky v cieli. Samozrejme vyhral Ľuboš, no nie až s takým prehľadom, pretože sa skoro porazil sám ako som spomínal v úvode a to tým, že zablúdil. Našťastie mal dostatočný náskok a prvé miesto pred Peťom Bielikom uhájil. Tretí dobehol Kamil a to aj napriek tomu, že si posunul svoj vlastný   osobák o minútu a dvadsať sekúnd. 

                               Po minulom víťazstve si opäť chuť zemiakov pripomenul Lukáš Martinka. Skvelo zabehol aj Miro Sobek, ktorý sa opäť našiel v prudkých stúpaniach. Neuveriteľne až skoro z posledného miesta sa prepracoval Martin Marko a skončil šiesty. Tímovou jednotkou v stajni Letkovcov sa stal Miro, keď opäť zdolal svojho brata Miša a je v celkovom poradí pred ním o jeden jediný bod. Miro Labudík si vychutnával ľahučké tempíčko po hrebeni, nakoľko vedel, že tých pred sebou už nedobehne a za ním je taktiež poriadna medzera. No vychutnával asi trochu moc, pretože zanedlho začul dych jedného z bežcov. Obzrel sa a tam bol Radomír Šnevajs, ktorého práve to Mirove pomalé tempo poriadne vyhecovalo a na chrbte si niesol prilepeného Petra Vyhničku, ktorý vstal z mŕtvych. Našťastie si Miro na hrebeni dobre oddýchol a tak sa obom opäť poľahky vzdialil a keďže bolo do cieľa už len nejakých dvesto metrov, svoj náskok aj uhájil. Zanedlho nato sa ukázal v cieli aj Andrej Duleba. Na vrchole sme dali spoločné foto a bolo nás tam toľko, že bolo potrebné managovať, aby sme sa všetci zmestili do záberu. Potom sme sa rozdelili. Polovica sa ponáhľala domov a druhá polovica si ešte skočila vychutnať výhľady na neďaleké skalné vyhliadky. Bolo tak krásne, že sa dal chytiť aj prvý jarný bronz. Celkovo túto etapu môžem hodnotiť jednotkou s hviezdičkou. Jednoducho krásne počasie, pekná trať, skvelá účasť. Počasie nám praje aj naďalej a tak verím, že každý z nás využije sviatky aj na prípravu na ďalšiu etapu, ktorá sa bude konať v nedeľu. Bude to beh na Strážov, čiže ďalšia extrémne náročná etapa, ktorá nás ale v prípade pekného počasia opäť odmení peknými výhľadmi na okolie. A ešte jednu pikošku zo zákulisia môžem prezradiť. Pravdepodobne sa nám bude meniť líder celej Tour, nakoľko Miro Sobek vyhlásil, že sa behu na Strážov nezúčastní. Nechajme sa teda prekvapiť, kto sa stane predbežným novým lídrom. To je asi tak všetko z mojej strany. Na záver Vám už iba prajem aby ste sa moc neprejdeli zemiakového šalátu, predsa len by to bolo na najbližšej etape poznať. Radšej Vám poprajem veľkú chuť na tréningové kilometre a ako vždy „ Nech Vám to behá“.