Beh na Úvoz

(15.etapa TdP2010
 
 
 
Autor: Miňo, 30.8.2010
 

Letné horúčavy sú nenávratne preč a jeseň sa už hlási o slovo. Posledné dni celkom výdatne pršalo a ochladilo sa o 10 stupňov, no ani to nás neodradilo od toho, aby sme absolvovali naplánovanú etapu. Etapa na Úvoz je novinkou v Tour. V podstate sa jedná o náhradu etapy s názvom Jaskyne. Trasa je z veľkej miery identická, no je omnoho kratšia a cieľ je na vrchole. Na štarte sa nás zišlo sedem. Samozrejme elita Tour de Považie. Ukázal sa aj Ľuboš Kováčik, pretože podľa jeho slov je to pre neho perfektný tréning. Veď čo môže byť lepšie, ako si zatrénovať s najlepšími bežcami v Považskej. Jeho rodina síce nebola nadšená, že sa rozhodol behať v blatistom teréne, no on aj tak prišiel. Znovu sa sťažoval, že ho bolí noha, no tento krát mu nikto neveril. Kamil Vyhnička pre zmenu demonštruje skvelú formu a teda sa cítil na víťazstvo. No vedel, že to nebude mať vôbec jednoduché, pretože prišla aj tohtoročná jednotka Tour de Považie, Peter Bielik. Peťo má tento rok famóznu formu a neraz už Kamila porazil. Na štarte sa ešte ukázali: Miro Labudík, ktorý trochu cítil bedrový kĺb a teda posledné dva dni ani netrénoval, Michal Letko, ktorý na  poslednej etape nebol zrovna fit a tak si chcel napraviť chuť, jeho brat Miro, ktorý naopak zaznamenáva výkonnostný vzostup a tak už čoraz častejšie dochádza k bratským súbojom. Pôvodne to vyzeralo, že na štart nepríde Lukáš Martinka. Päť minút pred štartom ešte po Lukášovi nebolo ani stopy. Navyše sme mali informácie, že Lukáš sa bol lúčiť s prázdninami na dance párty v Hornom Moštenci a teda sa mohlo stať, že mu alkoholové delírium nedovolí sa na štart postaviť. Lukáš ale veľmi dobre vedel, že keby dnes vynechal, tak by bolo ohrozené jeho druhé miesto a tak predsa na štart po troch hodinách spánku dorazil. Samozrejme nemôžeme zabudnúť na ozdobu dnešnej etapy, ktorou nemohol byť nik iný ako Stanka Majtánová. Stanka ako jediná žena v štartovom poli dostala príležitosť štartovať s niekoľkominútovým náskokom a dokonca bola taká milá, že zobrala so sebou fotoaparát a teda sa postarala o akčné fotky všetkých pretekárov.

Vyštartovalo sa teda pár minút po desiatej hodine a začalo sa celkom normálnym tempom, to zjavne preto, lebo alkoholom a nedostatkom spánku zničený Lukáš sa dopredu nehrnul ako v minulých etapách. Balík sa teda začal deliť až po nejakých tristo metroch. Samozrejme v čele sa usadil Peťo s Kamilom a všetko kontroloval Ľuboš. Na štvrté miesto sa po asi päťsto metroch cez Mira Labudíka dostal Lukáš a hneď mu aj mierne poodskočil. Tak trochu prekvapením bolo zaostávanie Michala Letka hneď z úvodu. Predsa len sa očakávalo, že na domácej trati bude nebezpečnejší. Po asi kilometri stúpania nasledoval mierny zbeh po poliach a tu sa ukázala sila Petra Bielika, keď dokázal utrhnúť Kamila, ktorý sa aj sám neskôr vyjadril, že v týchto pasážach jednoducho na Peťa nemal. Zaujímavé bolo sledovať, že zároveň s Kamilom strácal kontakt aj Ľuboš Kováčik a tak reči o tom, že nie je úplne fit sa tento krát javili ako pravda. Lukáš taktiež navýšil náskok na Mira Labudíka, ktorý kvôli spomínaným bolestiam nemohol bežať dolu tak rýchlo, ako by chcel. Napriek tomu mal už v tomto úseku na Michala sedemnásť sekúnd a teda urobil ďalší krok k tomu aby ho dnes opäť porazil. Naopak Michal ešte musel dávať pozor na atak od svojho brata Mira. Po tomto klesaní nasledoval najhorší úsek, ktorý ale nebol najhorší svojim prevýšením, ale povrchom po akom sa bežalo. Povrch totiž tvorila obrovská masa bahna, ktorá sa tam vytvorila po predošlých výdatných dažďoch. Miestami sa jednalo o takú vrstvu blata, ktorá bola schopná pohltiť celú bežeckú topánku. Väčšine z nás to bolo jedno, pretože jednak sme to v zápale boja ani nevnímali a jednak keďže trénujeme v lesoch pravidelne, tak naše topánky nikdy nevyzerajú ako nové. Jediný,kto si robil z toho hlavu bol Ľuboš. Štvalo ho to dokonca tak, že prestal bežať a štýlom baletky poskakoval zo strany na stranu. Prvá dvojica sa mu teda definitívne vzdialila. Obehol ho dokonca Lukáš a aj Miro Labudík, za ktorým sa nakoniec Ľuboš vyviezol obchádzkou cez hustý porast. Potom chvíľu spolu bežali. Miro ale nevedel, že za ním dychčí Kamzík a myslel si, že už ho dobehol Mišo. Preto teda zrýchlil a to malo za následok, že sa výrazne pritiahol na Lukáša. Potom ale Kamzík znovu Mira obehol a vydal sa za Lukášom. Miro ako náhle zistil, že sa jednalo o planý poplach, tak opäť prepol na svoje tempo, pretože vedel, že na to aby dorazil Lukáša by sa musel nesmierne energeticky vydať a to navyše nevedel, čo ho čaká nakoniec a teda sa rozhodol strážiť si svoj pohodlný náskok na Miša.

 

Michalova strata už narástla na 50 sekúnd, ten teda tiež rezignoval na súboj a sústredil sa iba na udržanie svojej pozície pred svojím bratom. Záverečné stúpanie bolo naozaj kruté a všetkých poriadne preverilo. Ako prvý do cieľa dobehol Peťo Bielik a zaknihoval, tak už svoje ôsme víťazstvo v prebiehajúcom ročníku Tour de Považie. Za ním postupne pribiehali ďalší a keď sme boli v cieli kompletní, tak zrazu sme zistili, že Kamil na vrchole nieje. Vraj zablúdil. Pred štartom sme sa mu snažili vysvetliť kde sa asi nachádzal cieľ a dokonca to bolo vyznačené aj šípkami na stromoch, no Kamila poplietlo značenie z minuloročnej etapy Jaskyne a teda bežal ďalej ako mal. Po čase mu to síce došlo, no už sa nič nezmenilo na tom, že bol Kamil v cieli posledný. Treba ale oceniť výkon Stanky, ktorá dobehla do cieľa len o osem minút neskôr ako posledný muž. Na vrchole ako na zavolanie niekto postavil lavičku a tak sme zmorení nemuseli sedieť na mokrej tráve. Ďalšou špecialitou bolo prekvapenie, o ktoré sa nám v cieli postaral komisár trate Miro Letko, ktorý nielen, že bol deň pred pretekom vyznačiť trať, ale hore vyniesol aj tri litre minerálny a dve výborné čokolády Milka. Týmto občerstvením naozaj u všetkých zabodoval. Na vrchole sme porobili zopár spoločných fotiek, z ktorých dúfam aj nejaká vyjde, pretože naše námahou rozhorúčené telá v tomto chladnom počasí vytvárali neuveriteľné množstvo pary. Dymilo sa z nás ako z fabrických komínov. Po krátkej seanse na vrchole sme sa všetci vydali miernym poklusom späť na štart. Tam Kamil vytiahol z kufra pohár pre celkového víťaza Tour de Považie, ktorý tak po roku strieda majiteľa. Majiteľom sa dnes už v predstihu stal Peťo Bielik, ktorý si ho za výkony, ktoré predvádzal v tejto sezóne právom zaslúži. Oficiálne mu ho ale odovzdáme až 1. septembra po skončení finálovej etapy, pretože ešte je potrebné naň pripevniť mosadznú tabuľku s jeho menom.

To by bolo k dnešku všetko. Poslednú kapitolu napíše Tour de Považie 2010 už v stredu 1. septembra kedy sa beží finále na Veľký Manín. To kade sa pôjde presne, sa dozviete asi až v utorok, pretože všetko teraz záleží na Lukášovi, či prečistí serpentíny, alebo sa pobeží minuloročná variant odzadu cez hrebeň. Dúfam, že príroda nám dopraje a nenaplnia sa tie zlé predpovede, ktoré hlásia meteorológovia.

Tak teda dovidenia 1. septembra na Veľkom Maníne.