Čaute všetci. Dnes za ideálnych podmienok sa konala druhá etapa Tour de Považie 2009. O ideálne podmienky sa samozrejme podpísalo počasie, ktoré sa ukázalo v tom najlepšom možnom prevedení. Slnečno a príjemných 20 stupňov. Jednoducho ideálne podmienky na beh. Dnešná etapa bola charakterom profilu úplne o niečom inom ako prvá. Zatiaľ čo prvá etapa bola čisto vrchárska, tak tá dnešná sa dala označiť ako kros. Dĺžkou patrila druhá etapa do kategórie krátkych, teda aspoň čo sa týka času. Okruh trval najlepším okolo 22 minút. Zároveň to bola predohra na nasledujúce dve etapy, ktoré budú úplne o niečom inom. Beh na Strážov zaručuje brutálne prevýšenie a Jilemníckeho 25-ka zasa poriadnu porciu kilometrov. Takže je sa na čo tešiť. Keď som dnešnú etapu označil ako kros tak to bolo myslené až tak od méty 1,5 Km po štarte, pretože krosovým pasážam predchádzalo vražedné stúpanie. No veď uznajte. Na úseku dlhom 1,2 kilometra nastúpali bežci 120 výškových metrov. Na štart sa dnes postavilo 12 bežcov a jedna bežkyňa, ktorá tak už mala prvé miesto v kategórií pred štartom isté. Z minulej etapy chýbali na štarte víťaz Ľuboš Kováčik, ktorý zjavne uprednostnil tréning na piatu etapu, pred dnešným pretekom. A tak sa cesta za víťazstvom otvorila dvojici Kamil Vyhnička a Peter Bielik.

   

 

Na štarte sa ukázal aj čerstvý bežkársky majster Slovenska v kategórií veterán Pavol Jankech. Došiel už aj Peter Vyhnička, ktorého z prvej etapy vyradila práca. Dokonca si k nám našli cestu aj nováčikovia v štartovom poli Július Jalakša a Dušan Martinka. Ich účasť nás veľmi teší a kiež by sa s pribúdajúcimi etapami objavovali na štarte ďalšie nové tváre a nás by tak bolo čo najviac. Púchovská skvadra druhú etapu bojkotovala a uprednostnili beh na Komjatnú. Štartovalo sa tesne po desiatej a začalo sa opäť dosť z ostra. Tento krát to nebol Miro Labudík, kto robil peacemakera, ale oprate závodu prevzal hneď z úvodu do vlastných rúk Kamil Vyhnička. V asfaltovej pasáži sa ešte štartové pole držalo celkom pohromade, no s nástupom do najprudšej pasáže trate sa  tento stav začal meniť. Štartové pole sa rozdelilo na tri skupiny. V prvej boli Kamil, Peter B., Peter V., Paľo, Mišo, Lukáš a Vlado. Druhú skupinu teda skôr odpadlíka tvoril Miro Labudík, ktorému sa úvodné rýchle tempo nepodarilo zachytiť a tak už v úvode chytil manko zhruba 30 metrov. Za ním bežali Miro Letko, Dušan Letko, Dušan Martinka, Stanka Majtánová a Július Jalakša. Po prekonaní tejto ťažkej pasáže nasledoval krátky rovinatý úsek a po ňom sa začalo opäť stúpať. Toto stúpanie trvalo ešte asi 500 metrov až na jeho koniec a odtiaľ sa trať konečne začala podobať na kros. Po následnom krátkom rovinatom úseku nastal prudký zbeh s ostrými zákrutami, kde sa to snažil každý rozpálkovať ako sa len dalo. Miestami to pripomínalo zjazd na bicykli, keď si to bežci rútiaci sa dvadsiatkou strihali rovno pomedzi stromy. Tí čo nemali dlhý rukáv si odniesli aj pár suvenírov v podobe škrabancov od stromov. Prudký zbeh končil pri malom potôčiku, po prekonaní ktorého nasledoval opäť krátky, ale prudký výbeh. Ako prvý potôčik preskakoval Michal Letko nasledovaný v tesnom závese Kamilom Vyhničkom a Vladom Kudlom, ktorý sa javí ako čierny kôň tohto ročnej Tour de Považie

                                                              

 

a ak sa bude zúčastňovať pravidelne, tak môže do značnej miery miešať karty na čele celkového poradia. V čelnej skupine sa držal aj Michal Letko, ktorý mal túto trať najviac nabehanú a tak to chcel aj patrične zúročiť. Hlavne mu išlo o vrátenie porážky Lukášovi Martinkovi z prvej etapy. A práve Lukáš na tomto medzičase už začal málinko strácať , čo bola voda na mlyn pre Miša Letka. Zo stratou sa pri potôčiku ocitol aj Peter Vyhnička a príčinou bola opäť ako ináč než strata orientácie. Toto je asi najväčší handicap Peťa nakoľko sa s podobným problémom pasoval aj v minuloročnej Tour.  Tento krát to ale nemal naozaj jednoduché, pretože v takej rýchlosti prudko meniť smer behu to nieje nič jednoduché a viac bežcov s tým malo problém. Pár sekúnd za Petrom sa tam objavil Miro Labudík, ktorý zaspal úvod a tak sa celú dobu snažil dotiahnuť na vedúcu skupinku.  Na Mira sa ešte zozadu snažil dotiahnuť Miro Letko ,no odstup medi nimi bol už dosť značný.  Na ďalších pozíciách to bolo už dosť roztrúsené a tak si každý bežal vlastný závod. Naozaj obdivuhodne sa držala Stanka, ktorá sa nechcela nechať odsunúť na posledné miesto a tak bojovala s vypätím všetkých síl. Aby som nezabudol tak tie super fotky pri potôčiku má na svedomí náš veľký fanúšik a skvelý fotograf Miroslav Barančík a teda má veľkú zásluhu na tom, že si môžete najkrajšie úseky pozrieť aj v obrázkovej forme. Za potôčikom nasledovali úseky ako na húpačke čiže hore dolu. V kopcovitých pasážach dokonca vraj útočil na prvé miesto Kamila, Vlado, ktorému to vraj v kopcoch dnes mimoriadne sedelo. Na dostrel prvému miestu sa držal aj Peťo Bielik a tak až na koniec predposledného stúpania to bolo celé otvorené.  Potom ,ale nasledoval zbeh a dlhá rovina, kde naplno zabrali Kamil s Peťom Bielikom a poodskočili Vladovi, ktorý sa priznal, že zbehy nie sú pre neho to pravé. To boli teda prvý traja, ale o zvyšné pozície sa medzi sebou mydlili Paľo Jankech, Mišo Letko, Lukáš Martinka a Peter Vyhnička. Miro Labudík to celé sledoval zo vzdialenosti asi 150 metrov a tak už vedel že do tohto boja sa nezapojí a tak si bežal vlastný závod. Podobne na tom bol aj Miro Letko, ktorý mal rovnaký odstup od Mira Labudíka a taktiež už nemal motiváciu ísť na doraz. Za Mirom postupne bežali Dušan Lekto, Dušan Martinka, Stanka Majtánová a Július Jalakša. V cieli sa po prekonaní záverečného stúpania objavil ako prvý Kamil Vyhnička v čase 22 minút aj nejaké sekundy. Druhé miesto na rovinatom úseku s prehľadom uhájil Peter Bielik a na bronzovej priečke sa dnes po dobrom výkone umiestnil Vlado Kudla. Boj o štvrté miesto vyznel nakoniec najlepšie pre Paľa Jankecha, ktorý ušiel Mišovi Letkovi. Za nimi dobehol Peter Vyhnička, ktorý sa ešte snažil cez Miša a Paľa dostať a podľa jeho slov nebiť tých problémov s orientáciou tak by sa mu to zjavne podarilo. V cieli vyzera, že vynaložil veľké úsilie, nakoľko nevyzeral po dobehu vôbec dobre. Na siedmom mieste dobehol Lukáš Martinka a tak v celkovom hodnotení sa jeho náskok zmrštil iba na jeden jediný bod pred Michalom Letkom. Za Lukášom dobehol nikým neohrozený Miro Labudík, ktorý ešte stále po tréningovom výpadku hľadá stratenú formu a dúfam že sa mu ju podarí čo najskôr nájsť. Teda ešte pred najkrajšími etapami ,ku ktorým nepochybne patria Jaskyne, Tour de Moštenec, a okolo Manína. Práve tieto etapy by ho mohli vrátiť do boja o lepšie celkové umiestnenie.  Za Mirom dobehol taktiež v kľude Miro Letko, ktorému zároveň patrí aj pochvala za kvalitné preznačenie trate. So značným odstupom dobehol na desiatej pozícií Dušan Letko, ktorý ale ako najstarší účastník môže byť na svoj výkon právom hrdý. Za ním sa do cieľa dostal aj Dušan Martinka, pre ktorého to bola súťažná premiéra čo sa týka behu. Dúfam ,že ho to chytilo a ešte sa na nejakej etape ukáže. Za ním nasledovala v cieli víťazka ženskej kategórie Stanka Majtánová a tak dnes môžu u Vyhničkovcov oslavovať double.  Na poslednej priečke sa umiestnil taktiež premiérový bežec Július Jalakša, ktorý ale vôbec nemusí byť sklamaný, pretože ako som hovoril už minule, víťaz je každý kto sa dostane do cieľa. Zjavne sa mu ale zapáčilo a sľúbil, že ak bude štart zase niekde v blízkosti dnešného tak sa určite zúčastní. V celkovom poradí sa taktiež menilo poradie. Na prvé miesto sa po druhej etape prebojoval Kamil Vyhnička a tak sa začína opakovať scenár z Lysacupu. No uvidíme či sa mu podarí túto pozíciu udržať až do poslednej etapy. Má na to najlepšie predpoklady a aj podľa ankety je jedným z top favoritov na celkové prvenstvo. Tak to bol taký krátky výcuc z dnešnej etapy a už o týždeň nás čaká čisto vrchárska etapa, kde sa pobeží na Strážov zo Zliechova. Možno sa na vrchole dočkáme ešte aj snehu. Dúfam, že sa nás tam zíde čo najviac, aby nebolo núdze o napínavé súboje. Do tej doby poriadne potrénujte a ja Vám k tomu prajem „Nech Vám to behá“.