Čaute všetci. Tak sme sa dočkali a Tour de Považie napísala svoju poslednú kapitolu. Dnes sa totiž konala finálová etapa, ktorá mala cieľ ako už tradične na Veľkom Maníne. Nebežalo sa ale z Manínca ,ale zo zadnej strany a cez celý hrebeň. Táto trať je pre bežcov málo známa, nakoľko väčšina behov na Manín sa behá z Maníca a prudko hore. No táto trať keďže je dlhšia, tak nevystavuje bežcov takému prudkému stúpaniu, no zato omnoho dlhšiemu. Počasie možno aj vďaka tomu, že ho v každom reporte chválim, nám praje a tak tomu inak nebude ani tentoraz. Bolo nádherne jasno a príjemne teplo. Jednoducho ideálne podmienky. Na margo počasia ešte treba podotknúť , že ani jedna jediná etapa Tour de Považie sa neodohrávala za dažďa a to ich bolo dohromady 16. To je dôkaz toho, že nám príroda naozaj dopriala. Ale štatistiky tu dnes spomínať nebudem. Na to bude priestor v ďalšom článku, ktorý sa tu objaví neskôr. Určite bude čo porovnávať, veď toto bol už druhý ročník a už teraz môžem skonštatovať, že bol lepší ako prví. Ale vrátim sa k dnešku. O dnešnú finálovú etapu prejavilo záujem len 9 bežcov, no netreba sa dívať na kvantitu, ale na kvalitu. Prakticky prišli všetci, ktorí sú na špici tabuľky. Je síce pravda, že prvé miesto už bolo jasné po predošlej etape, nakoľko Kamil Vyhnička si vypracoval dostatočný bodový náskok na čele tabuľky a tak aj pri neúčasti v dnešnej etape by sa stal celkovým víťazom. No Kamil ako správny športovec si prišiel dnešnú etapu zabehnúť. Celkové druhé miesto nebolo ešte vôbec jasné, lebo doteraz druhý Miro Labudík mal pred tretím Lukášom Martinkom náskok iba jeden bod a po škrtnutí etapy by naopak jeden bod strácal on. Bolo teda jasné, že ak chce na druhom mieste zostať aj po dnešnej etape, tak musí Lukáša poraziť. Ďalšie priečky už boli takmer jasné, no ešte jeden súboj sa rysoval medzi Mirom Letkom a Paľom Pepichom. Títo dvaja si to dnes totiž mali rozdať o konečné 6. miesto. Vyštartovalo sa niečo po desiatej a ako je už zvykom, sa do čela prepracoval Miro Labudík, ktorý sa tak hneď z úvodu snažil roztrhať celé štartové pole a hlavne sa zbaviť svojho najväčšieho súpera Lukáša. No ten jeho taktiku tento- krát odhadol správne a tak sa ho udržal, ba dokonca sa na istú dobu dostal pred neho. Až na konci prvého prudkého stúpania sa Miro na Lukáša dotiahol a prebral znovu vedenie v závode. Po tomto úseku nasledoval rovinatý úsek cez pole a stúpať sa začalo až v jeho druhej polovici. Tu sa vytvorila skupinka, ktorú ťahal Miro Labudík nasledovaný v tesnom závese Lukášom Martinkom za ktorým bežal dvojblok bratov Vyhničkovcov. Prekvapivo dobre sa držal Peter Vyhnička, ktorý bol už v spomínanej prvej skupinke. Zjavne ho motivovala jeho priateľka Monika, ktorá stála s fotoaparátom na konci poľa. Ďalší pretekári už nabrali menšiu stratu. Po prekonaní poľa nasledoval krátky zbeh. Tu sa snažil Miro Labudík ešte vystupňovať tempo aby konečne utrhol Lukáša, no ten sa Mira udržal a tak do tiahleho stúpania vbiehali spolu, nasledovaní Kamilom a Petrom Vyhničkovcami. V tom si Miro uvedomil ,že jeho stratégia dnes totálne zlyhala a bude musieť vymyslieť niečo iné. Rozhodol sa teda spomaliť, nakoľko si uvedomil, že jeho váha je pre neho v kopci obrovskou nevýhodou a chcel pošetriť sily na neskôr. Spomalené tempo ,ale nehodlal ako prvý akceptovať Kamil Vyhnička a vydal sa na sólo. Lukáš a aj Peter sa ešte stále držali za Mirom. V druhej časti stúpania, kedy sa odbočuje na Manín sa rozhodol od skupiny odpútať aj Peter Vyhnička. Miro si ťahal stále svoje nemastné, neslané tempo a tak bola len otázka času kedy to na neho vyskúša aj Lukáš. Ten nastúpil Mirovi asi o sto metrov ďalej a začal sa mu hneď vzďaľovať. Miro sa nenechal vyhecovať a spoliehal na to že Lukášovi dôjde v závere stúpania. No sám dobre vedel, že zjavne dnes nemá svoj deň a nejako mu to neťahá. Kamil si teda bežal neohrozene na prvom mieste a mohol si už v duchu pripravovať slávnostný príhovor pri preberaní pohára za celkové víťazstvo. Za ním sa vytvorila dvojička, ktorú tvorili Peter Vyhnička a Lukáš Martinka, ktorý sa dokázal na Petra dotiahnuť a tak sa začali krok po kroku vzďaľovať trápiacemu sa Mirovi Labudíkovi. Ten si prakticky ako cez kopírák zopakoval minuloročnú finálovú etapu a tak si musel kalich horkosti vypiť až do dna. Asi 200 metrov pred koncom najdlhšieho stúpania sa cez neho prehnal Martin Marko a o ďalších sto metrov tak urobil aj Michal Letko. V tom momente sa Miro psychicky zlomil a už mu nešlo o umiestnenie ale iba o to, aby v pohode dobehol do cieľa. Mira sa ešte snažil atakovať Marián Junga, no zjavne toho mal tiež plné šuflíky a tak už stratu na Mira nedokázal stiahnuť. Na prepálené tempo doplatil v závere aj Peter Vyhnička, cez ktorého sa dostali jak Lukáš Martinka, tak aj Martin Marko. Peter v závere spomalil tak výrazne ,že ho pred sebou videl Michal Letko a dokonca aj Miro Labudík. Samozrejme s veľkým prehľadom zvíťazil Kamil Vyhnička, ktorý si tak upevnil už tak istú prvú priečku v celkovom hodnotení a stal sa teda celkovým víťazom Tour de Považie 2009. Výborným výkonom si konečné druhé miesto v celkovom poradí vybojoval Lukáš Martinka, ktorý tak odsunul na tretiu priečku Mira Labudíka, ktorý dnes totálne vyhorel. V závere sa ešte čakalo ako dopadne súboj o 6 priečku medzi Palom Pepichom a Mirom Letkom. Zjavne lepšie sadol beh Paľovi, keď dokázal Mira s prehľadom poraziť a tak konečné šieste miesto patrí teda jemu. Musíme uznať, že pri jeho prvej Tour je to veľmi pekný výsledok.

Moje špeciálne poďakovanie dnes patrí nášmu podpornému teamu, ktorý tvorila dvojica Dušan Letko a Juraj Martinka. Tieto dve dobré duše sa totiž zaslúžili o to že z dnešnej etapy bude kopec fotiek a dokonca aj videozáznam. Ďalej nám na vrchol Manína vyniesli pohár pre víťaza, vodu, šampanské a sladkosti. Chcem sa im touto cestou teda poďakovať, pretože bez nich by nebolo možné urobiť záverečné vyhlásenie s odovzdávaním putovného pohára víťazovi a dnešná etapa by nemala ten správny náboj. Ešte pár slov k vyhláseniu: víťazom sa stal teda Kamil Vyhnička, ktorého meno bolo vygravírované na putovný pohár a tak zostane navždy zapísaný do histórie Tour de Považie. Ako bonus Kamil obdržal melón euro. Je pravda ,že po Lysacupe mal sľúbené dva, no žiaľ finančná kríza ovplyvnila aj náš rozpočet. Druhé miesto po výbornom výkone obsadil Lukáš Martinka a tak z minuloročného 4 miesta poskočil až na druhé. Tretí po dnešnom prehratom boji skončil Miro Labudík, ktorý si oproti minulému roku o jednu priečku pohoršil, no nemusí byť sklamaný, pretože ešte na začiatku sezóny nevedel či bude môcť kvôli vážnemu zraneniu vôbec behať. Našťastie môže. Takže Kamil obdržal pohár a všetci ostatní motiváciu, aby na budúci rok bola na podstavec prilepená tabuľka s ich menom. Samozrejme treba vysloviť vetu „ Sláva víťazovi, česť porazeným“. Po tom ako prebehlo vyhlásenie, ktoré budete môcť zhliadnuť na pripravovanom videu a opadlo všetko to závodné napätie, tak sa začalo piť a jesť a samozrejme debatovať. Vypili sa asi 3 litre šampusu,4,5 litra minerálky, zjedli sa 3 študentské pečate a jeden 7 kilový melón. Netradične bolo dnes na vrchole Manína dosť rušno a tak turisti, ktorí tam prišli boli dosť prekvapený. Asi tak po hodine na vrchole sme sa všetci pobrali dolu do Považskej. Tour je za nami a tak pre niektorých z nás sa závodná sezóna skončila a ďalší tak urobia zanedlho. Síce ktovie, možno sa ešte objavíme v jednom teame na Lysacupe, no to je ešte ďaleko a tak všetko ukáže čas. Jedno je isté že sa teraz konečne tréningy trochu zmiernia, lebo už všetci z nás toho majú dosť. S prianím príjemného oddychu sa s vami rozlúčim a pripojím už iba tú našu klasickú vetu

„ Nech Vám to behá“.

Beh na Veľký Manín - Záverečná etapa TdP 2009

<a href="http://www.blueboard.cz/shoutboard.php?hid=9n778b2tbnxjrvhxou278b00kjx3au">ShoutBoard od BlueBoard.cz</a>