Beh na Kozinec - 15.kolo TdP 2009

 

 

Autor:Mino,16.8.2009

 

 

 

Zdravím všetkých bežcov a priaznivcov našej stránky. Dnes sa konala predposledná etapa našej bežeckej ligy Tour de Považie. Pôvodne sa zdalo, že bude nezaujímavá a nebude o čo bojovať, keďže Kamil Vyhnička mal na prvom mieste bezpečný náskok, o ktorý ho už nikto nemohol pripraviť. Podobne to vyzeralo, po tom čo Miro Labudík bol nútený nedobrovoľne vynechať stredajšiu etapu kvôli pracovným povinnostiam a umožnil tak Lukášovi Martinkovi vymazať jeho trojbodový náskok a naopak získať ďalších osem bodov k dobru. Tento náskok sa zdal, nakoľko boli do konca Tour iba dve etapy viac ako dostačujúci. No dnešný deň ukázal ,že Tour de Považie je nevyspytateľná. Dnešná etapa niesla názov beh na Kozinec a bola to posledná z noviniek v tohtoročnej Tour. Pôvodne sa vynárali obavy, že ako to bude so značením, nakoľko Peťo Bielik sa v poslednej dobe na Tour, kvôli zdravotným problémom neukazoval a tak nikto nevedel či Kozinec bude, alebo nebude. No v tú pravú chvíľu sa všetko dohodlo a Peťo aj s Mirom Letkom sa vybrali deň pred pretekom trať preznačiť. Počasie ako je už zvykom na Tour de Považie spolupracovalo v maximálnej možnej miere a tak sa bežalo pod jasnou oblohou. Pevne verím, že si príroda nepokazí túto super štatistiku a finálová etapa sa bude niesť v podobnom scenári. Na štart dnešného rýchleho krosu, teda myslím tempom, nie dĺžkou, pretože trať merala 13,8 Km čo je dosť veľká porcia sa postavilo 9 bežcov. Prakticky prišli všetky stálice Tour, až na jednu výnimku. Tou výnimkou bol Peter Paprčka, ktorý je v bežeckých kuloároch viac známy pod prezývkou PAPRNEK.

                                 

 

Teda hlavne vo fórach na rôznych bežeckých stránkach, kde si pravidelne neodpustí nejakú tu poznámku. Dlhú dobu síce sľuboval, že sa na Tour ukáže, no ako etapy plynuli, tak už nikto z nás neveril, že by to mohol do konca Tour dodržať. No keďže priletel na pár dní z Anglicka na Slovensko, tak si dnešnú etapu nenechal ujsť. Všetci boli zvedaví na jeho výkonnosť, pretože sa v UK venuje prevažne rovinatým behom a tak by mu dnešný kros mohol sedieť. Odštartovalo sa s miernym, asi 5 minútovým oneskorením po tom čo musel ešte vysvetliť Peťo Bielik všetkým detaily ohľadom značenia, otočky a cieľa. Hneď po štarte sa na čele usadil Miro Labudík, ktorý vedel ,že ak chce ešte po tej vynechanej stredajšej etape skúsiť zabojovať o vzdialené druhé miesto, tak musí podať mimoriadny výkon. A tak neponechal nič na náhodu a od začiatku nastolil také tempo, ktoré by odrovnalo čo najskôr, čo najviac súperov. Jeho tempo boli ochotní akceptovať iba Kamil Vyhnička a Lukáš Martinka, ktorému neostávalo nič iné iba sa Mira ,čo najdlhšie udržať. Po úvodnom kilometri, ktorý sa bežal prevažne do kopca a po slnku bola ešte táto trojica pohromade. No potom sa začal terén vlniť a pribudli aj rýchle zbehy. A práve zbehy, to je voda na mlyn Mirovi Labudíkovi a ten tak ešte vystupňoval tempo a tak sa mu podarilo utrhnúť najväčšieho súpera a to Lukáša. Spočiatku bolo potrebné si zvyknúť na značenie, no po pár odbočkách v lese už to išlo samo od seba. Trať bola vo výbornom stave a nesmierne rýchla. Krátke výbehy striedali rovinky a klesania. Na čele spolu stále bežala dvojička Miro Labudík, ktorý za sebou ťahal Kamila Vyhničku. Kamilovi zjavne Mirove tempo veľmi dobre sedelo, pretože sa vôbec nepokúšal tlačiť dopredu. Takto to vydržalo až tesne pred Kozinec. V stúpaní asi 40 metrov pred otočkou na Kozinci sa Kamil rozhodol prevziať vedenie a trochu Mirovi podskočil. Mimochodom títo dvaja borci boli na Kozinci za 32 minút a to je vzdialenosť cca 7 kilometrov. Po otočení na Kozinci sa bežala tá istá trasa až do miesta, kúsok od štartu. Tu dochádzalo k zaujímavým stretom, nakoľko bežci na čele stretávali svojich súperov, ktorí sa ešte len blížili na otočku. Na tretom mieste so stratou asi tridsiatich sekúnd bol na otočke Vlado Kudla, za ním Peťo Bielik, nasledoval Lukáš Martinka, ktorý sa po prepálenom úvode začal prepadať. Ďalej s odstupom asi 50 sekúnd na prvú dvojicu bežal Mišo Letko a Peter Paprčka. Už s obrovskou stratou bežal znechutený Miro Letko, ktorému sobotňajšie značenie zobralo viac síl ako si myslel a tak sa na trati trápil. Ešte horšie na tom bol Pavol Pepich, ktorý dokonca zablúdil. To už bola vedúca dvojica v polovici cesty späť. Kamil si už spomínaným nástupom vypracoval asi 100 metrový náskok na Mira Labudíka, ktorý ho síce videl pred sebou, no sám bežal na doraz a tak na nejaké zrýchlenie už neboli sily. Práve naopak, všetkú energiu sústredil na udržanie pekného druhého miesta pred dotierajúcim Vladom Kudlom. No našťastie sa niesla druhá polovica trate skôr v klesajúcom trende a tak Miro mohol naplno využiť svoju rýchlosť. V týchto úsekoch sa bežalo pekelné tempo od 3:30 do 3:50 a tak miestami bolo dosť komplikované v tom švungu sledovať značenie povešané na stromoch. Na nepozornosť doplatil vedúci Kamil Vyhnička, ktorý si pomýlil jednu z posledných odbočiek pred vybehnutím z lesa a vydal sa obchádzkou. Pár krát sa to stalo aj Mirovi Labudíkovi, no ten sa vždy s minimálnou stratou dokázal vrátiť na správnu cestu. O to väčšie bolo jeho prekvapenie keď asi kilometer pred cieľom stretol Kamila Vyhničku, ktorý absolvoval už spomínanú obchádzku. No mal v závere viac ušetrených síl a tak si prvé miesto s prehľadom ustrážil. Druhý a nesmierne spokojný dobehol Miro Labudík s taktiež s obrovským náskokom na tretieho Vlada Kudlu. Až na štvrtom mieste sa umiestnil Peťo Bielik, ktorý bol pasovaný na Kamilovho najväčšieho súpera, no tréningový výpadok kvôli už spomínaným zdravotným problémom sa podpísal na jeho výkonnosti. Ale aj tento fakt podtrhuje kvalitu bežcov Tour de Považie. Ak chcete v etapách končiť v prvej trojke, tak musíte mať už poriadne natrénované. Veľmi milo prekvapil na svojej premiére v Tour, Peter Paprčka, ktorý dokázal za sebou nechať minuloročného víťaza Tour, Michala Letka, ktorý ale vraj tiež poblúdil. A až za Mišom sa do cieľa dostal Lukáš Martinka, ktorý nebol so svojím výkonom vôbec spokojný. Ale maximálne bol spokojný s jeho výkonom Miro Labudík, ktorý sa tak v celkovom hodnotení dotiahol na Lukáša na rozdiel jediného bodu a tak zo zjavne bezvýchodiskovej situácie pre Mira sa zrazu opäť všetko rozhodne vo finálovej etape, ktorá tak zopakuje svoj priebeh z minulého roka. Nebude sa síce už bojovať o prvé miesto, ale to určite neuberie na atraktivite tomuto súboju. Za Lukášom dobehol do  cieľa zblúdilý Holanďan Paľo Pepich, ktorý sa zjavne až moc intenzívne pozeral pod nohy a ignoroval značenie. Posledný doklusal v mizernej nálade Miro Letko a chvíľu mu nebolo do reči, no po čase ho tá frustrácia prešla. Potom ako sme boli už v cieli kompletní, tak sme sa pobrali naspäť k autám, kde sme ešte debatili a samozrejme sme urobili aj spoločné foto, ktoré verím, že Mirec do článku zakomponuje. Debatilo sa hlavne ohľadom finálovej etapy a o probléme, ktorý sme tu v priebehu týždňa riešili a to nedostatok peňazí na nový veľký putovný pohár pre víťaza. Padla síce aj varianta prerobiť pohár za víťazstvo v Lysacupe na pohár Tour de Považie, ale to len v rámci srandy a tak sa naši český kolegovia nemusia obávať, že by sme im ho na prvú etapu tohtoročného Lysacapu nedoniesli. Po pár názoroch sme dospeli k verdiktu, že na finálovú etapu sa stanoví pevné štartovné 3 Eurá. Takto vyzbieraná suma doplní chýbajúce prostriedky na pohár, ktorý bude stáť okolo 50 EUR aj s popisom, k tomu treba prirátať 60 EUR za prevádzku stránky a nejakých 20 EUR na záverečnú ukončenie na vrchole Manína. Celkové náklady tohtoročnej Tour sa vyšplhali na cca 130 EUR. Pevne verím, že aj napriek vyššiemu štartovnému sa nás zíde na finále čo najviac a bude to teda záver ako sa patrí. Myslím, že nie som jediný, kto sa teší na vyvrcholenie celej Tour de Považie a na tie záverečné súboje o každé miesto. Na dnes by to bolo odo mňa všetko aj keď som si všimol že dnešný dobrý výkon mi opäť nakopol moju spisovateľskú múzu a podarilo sa mi zaplniť až dve strany. Už len také malé doplnenie k dnešným výkonom a to, že dnešnú trať dokázali pod hodinu absolvovať iba prví dvaja. Kamil Vyhnička v čase cca 58:30 a Miro Labudík za cca 59:00.  To je už odo mňa naozaj všetko a uvidíme sa o dva týždne, čiže 1. septembra vo finále. Do tej doby poriadne trénujte a ja Vám k tomu prajem „Nech Vám to behá“