Behu zdar. Máme za sebou už 12 etapu, čo znamená, že už do konca celej Tour de Považie 2009 ostávajú iba 4 etapy. Etapa na Kľak bola zároveň posledná z kategórie kráľovských, čo v preklade znamená najťažších. Pre mňa osobne je Beh na Kľak najťažšia etapa z celej Tour. Táto trať v sebe skrýva brutálne prevýšenie, navyše pravidelne deň pred pretekom prší a tak sú v záverečných pasážach trate značné problémy s trakciou a aby toho nebolo málo tak na záver na vás čaká horolezecká vložka v podaní cieľového stúpania. Jednoducho beh na Kľak Vás preverí v každom ohľade. Pred štartom sa šírili v bežeckých kuloároch informácie, že tento rok budú vynechané serpentíny a pobeží sa priamo hore. Našťastie tieto prognózy sa nenaplnili a trať ostala nezmenená. Počasie v deň preteku taktiež veľmi spolupracovalo a bolo na beh príjemných 20 stupňov a zamračené. Keďže táto etapa je zároveň aj súčasťou Slovenského pohára v behu do vrchu tak sa dala opäť očakávať veľká účasť. Dokonca si prišiel po dlhej dobe pomerať sily aj Peter Vyhnička, ktorý väčšinu etáp Tour de Považie vynechal, vraj kvôli učeniu. Veľkým prekvapením bola neúčasť Michala Letka, ktorý doteraz nevynechal ani jednu etapu. Zjavne mu už pomaly ale isto dochádza motivácia do záverečných bojov, nakoľko už štyri etapy pred koncom je isté, že svoj minuloročný titul neobháji a taktiež stupne víťazov sa mu začínajú vzďaľovať. Preto zjavne ladí formu na nejaký ten etapový úspech. Na špici tabuľky teraz prebiehajú súboje medzi dvoma dvojicami. Súboj o celkové prvé miesto medzi Kamilom Vyhničkom a Ľubošom Kováčikom, z ktorých je na tom podstatne lepšie Kamil, nakoľko Ľuboš si to zle vyrátal a vynechal viac etáp ako by mal. Druhý súboj prebieha o tretie miesto medzi Lukášom Martinkom a Mirom Labudíkom. Je to síce boj iba o tretie miesto, ale aj tretie miesto v takejto nadupanej konkurencií má veľkú cenu. Odštartovalo sa o 11:00 a cca 130 bežcov sa vydalo pokoriť Kľak. Z toho o body do hodnotenia Tour de Považie bojovalo 15 bežcov. Úvodných 1,5 km vedie prakticky po rovine a tak je to možnosť sa rozbehnúť pred tou stenou. Je potrebné ale dávať pozor na prepálenie tempa, nakoľko elita to začína veľmi z ostra a držať sa s nimi by bolo dosť nerozumné. Po tomto úseku prichádzajú serpentíny a teda single track, čo znamená, že je veľmi komplikované predbiehanie. Preto je dobré si nájsť vhodnú pozíciu ešte pred vbehnutím na ne. Samozrejme v čele sa držal Ľubo Kováčik nasledovaný Kamilom. Za nimi sa hore drápali Miro Sobek, Paľo Jankech, Miro Labudík a Lukáš Ďurec. Líder doterajšieho celkového poradia Lukáš Martinka na serpentínach už značne strácal. Po skončení serpentín nasledovala široká cesta, na ktorej sa dalo dobre obiehať, no zároveň to bolo náročné a veľmi dlhé stúpanie. Vlastne najťažšia pasáž trate. Tu už 95% bežcov prešlo z behu na chôdzu, nakoľko terén bol tak náročný, že beh a chôdza vychádzala časovo rovnako. Tu sa poradie na prvých priečkach nemenilo, aj keď Lukáš Ďurec

sa silou mocou snažil dotiahnuť na Mira Labudíka. No ten si to starostlivo strážil a vynaložil veľké úsilie aby sa jeho náskok nezmenšoval. Taktiež sa musel poriadne snažiť Lukáš Martinka, ktorý vedel, že virtuálne sa jeho náskok scvrkáva a tak tiež potreboval čo najlepšie umiestnenie. Navyše veľmi dobre tento krát bežali Andrej Duleba a Miro Letko, ktorý Lukáša tiež atakovali. Po prudkom stúpaní nasleduje úsek kde sa obieha okolo vrcholu. Tento úsek je síce bežaťelný, ale treba tu dávať poriadny pozor kam stúpate pretože je tam veľa kameňov a stromov a navyše cesta je veľmi úzka. Na tomto úseku sa dostal cez Mira Labudíka Ivan Poláček a tak presne zopakoval situáciu z minulého ročníka kedy obehol Mira v presne tom istom mieste. Ten si ho držal stále na dostrel, no veľa energie venoval aj sledovaniu situácie za ním. Pretože tam bol jeho hlavný súper Lukáš. Na záver čakal na bežcov bonbónik v podaní cieľového stúpania. Táto časť by sa dala nazvať aj sado- maso, lebo po 40 minútach extrémne ťažkého behu sa vám postaví do cesty niečo takéto, tak to vás už môže poraziť. Chodí sa tam doslova štvornožky. Poradie sa už do cieľa nemenilo až na jednu výnimku, kedy v cieli prešpurtoval Ivan Poláček Pala Jankecha a tí si tak prehodili miesta. Miro Labudík v cieli netrpezlivo sledoval príchod Lukáša Martinku. Miro mohol byť nakoniec spokojný, pretože pred Lukášom prišli do cieľa ešte Lukáš Ďurec a Martin Marko, ktorý sa zjavne na tomto behu poriadne vytrápil. To že Lukáš obehli dvaja bežci znamená, že Lukášov komfortný náskok sa už zmenšil iba na tri body a tak do konca to bude ešte poriadne napínavé. Inak dobré poveternostné podmienky zjavne zapríčinili že si veľa bežcov zabehlo svoje osobáky. Miro Letko si ten svoj posunul o cca 2 minúty, čo je poriadna porcia. Taktiež Kamil z toho svojho poriadne ukrojil no na Kamzíka to opäť nestačilo. Aspoň má motiváciu do ďalších behov. Na vrchole sme posedeli, doplnili tekutiny ale keďže sa Oskarovi moc nechcelo ukázať, tak bolo chladno. To nás nútilo ísť po krátkej dobe dolu. Dole na nás už čakal guláš a sladkosti. Tieto pochúťky sme si poriadne vychutnali, pretože sme boli všetci z náročného behu hore a potom aj dolu poriadne vyflusaný . Celkovo ale pretek hodnotím za veľmi vydarený. Žiaľ opäť je tu trojtýždňová pauza a tak budú všetci ladiť formu na Vršatec. To bude úplne o niečom inom ako Kľak. Je to horský kros a tak kráčanie tam neprichádza do úvahy. Uvidíme sa teda až tam. Prípadne v rámci prípravy možno na Maníne. Do tej doby prajem veľa bronzu a „ Nech Vám to behá“