Zdravím bežci. Tak konečne máme za sebou mesačnú pauzu v Tour de Považie 2009 a opäť sa nám to všetko pekne rozbieha. Dnes bola na pláne etapa s názvom Beh cez Mojtínske vŕšky. Táto etapa nieje čisto vrchárska. Dala by sa skôr charakterizovať ako horský kros, pretože sa bežalo hore – dolu . Navyše trať merala 10,5 Km a tak to bola poriadna zaberačka. Beháva sa tu vo vysokom tempe a každé spomalenie sa ihneď prejaví veľkou stratou. Tento rok na obtiažnosti pridalo aj počasie, ktoré bolo nesmierne horúce. Treba ale podotknúť, že sa všetkým uľavilo, nakoľko v posledných desiatich dňoch bola v tomto regióne každý deň silná búrka. Dnes teda po dlhej dobe deň bez dažďa. Táto etapa je aj súčasťou Slovenského pohára v behu do vrchu a tak sa očakávala veľká účasť bežcov. Veľkou účasťou som mal hlavne na mysli tú z Tour de Považie. Prakticky až na päť bežcov a bežkýň z doterajšieho priebehu sa tu zišli všetci a tak sa opäť očakával tvrdý boj o body. Doterajším lídrom v celkovom hodnotení bol Lukáš Martinka, ktorý mal pred druhým v poradí Michalom Letkom náskok siedmich bodov a na treťom mieste bol Miro Labudík s jednobodovou stratou na Michala. Všeobecne sa neočakávalo, že by Lukáš o svoje priebežné vedenie mohol prísť už v dnešnej etape, no všetci chceli jeho bodový náskok čo najviac znížiť. Predsa len do konca celej Tour de Považie po dnešnej etape zostáva už iba päť etáp a tak nieje na čo čakať a treba tvrdo bojovať o každý bodík. Lukáš bol aj v menšej nevýhode, pretože minulý rok túto etapu vynechal a tak nevedel presne, čo má očakávať. To chceli každopádne využiť jeho súperi. Štart bol naplánovaný pre behy do vrchu trochu netradične o 15:30 a tak sa bežalo cez najväčšiu horúčavu. Hneď po štarte sa začalo poriadne z ostra. Prvý kilometer viedol po asfaltovej ceste cez dedinu Mojtín, kde sa bežalo naozaj vo vysokom tempe. Na čele zhruba okolo 4 miesta bežal Kamil Vyhnička, za ktorým sa držal Miro Labudík. Po skončení asfaltového úseku nasledoval nebezpečný zbeh do doliny. Nebezpečný bol preto, lebo bol obsypaný ostrými kameňmi a bolo teda potrebné poriadne pozerať pod nohy, pretože každý chybný krok mohol mať za následok vážne zranenie. V tomto úseku naplno preukázal svoje schopnosti v zbehu Luboš Kováčik, ktorý tam obiehal jedného pretekára za druhým. Taktiež Peťo Bielik sa v tomto úseku dosť posunul dopredu. Tesne za ním sa držal Miro Labudík, ktorý vedel, že ak chce dnes znížiť odstup od Lukáša a prepracovať sa v tabuľke na druhé miesto, tak musí začať z ostra hneď od úvodu. Ostatní bežci z Tour de Považie tam pomerne dosť stratili. Po prekonaní tohto nebezpečného úseku nasledovalo síce mierne, no nekonečné stúpanie do sedla nad obec Zliechov. Tu sa do značnej miery začali diať podstatné veci, ktoré mali hlavný vplyv na konečné poradie v preteku.

Oproti minulému roku bola na tomto úseku jedna zmena a to keď štrkový podklad nahradil asfaltový koberec. Hneď na úvod tohto tiahleho úseku rapídne spomalil Peťo Bielik a tak sa cez neho poľahky dostal Miro Labudík, na tretie miesto. Prvý nemohol byť priebežne nikto iný ako Luboš Kováčik. Za ním bežal Kamil Vyhnička. Stúpanie nebolo moc prudké no značne dlhé a svoju úlohu tam zohralo aj silné slnko, ktoré postupne ťahalo z pretekárov zásoby síl. Asi tak v polovici tohto úseku sa cez Mira Labudíka dostali Pavol Jankech a Martin Marko, ktorý dnes bežal veľmi dobre. Pred koncom stúpania do sedla nad Zliechovom sa cez Mira dostal aj Miro Sobek. Jeho tempo sa snažil Miro zachytiť, čo sa mu aj do istej miery podarilo a tak sa odstup medzi nimi držal na rovnakej úrovni. Na sedle nad Zliechovom nasledovala otočka o 360 stupňov a bežalo sa do hôr smerom na Javorinu. V tomto úseku si jednotlivý pretekári môžu veľmi dobre skontrolovať odstup od svojich súperov. Poradie v tomto bode bolo nasledovné. Luboš Kováčik, Kamil Vyhnička, Martin Marko, Paľo Jankech, Miro Sobek, Miro Labudík, Lukáš Ďurec, Peter Bielik, Lukáš Martinka, Michal Letko , ďalej to už presne neviem a tak nechcem podávať chybné informácie. Po otočke sa profil začal konečne meniť z monotónneho behu na profilovo zaujímavý. Krátke prudšie výstupy striedali rovinaté úseky a keďže sa vbehlo do lesa, tak aj klíma bola omnoho prijateľnejšia. Tu už sa poradie viac menej nemenilo. Boli už porobené odstupy. Ohľadom poradia som mal na mysli poradie v rámci Tour de Považie. V celkovom poradí preteku sa to miešalo neustále. Celková účasť bola solídna. Zišlo sa tu 88 bežcov a bežkýň. V posednom úseku pred záverečným zbehom dobre zabral Peter Bielik a dostal sa cez Mira Labudíka a aj cez Mira Sobeka. Lukáš Ďurec ešte v poslednom úseku robil čo mohol, aby stiahol Mira Labudíka, no ten si už svoj náskok postrážil a s prehľadom ho udržal do cieľa. Konečné poradie v cieli tu nebudem rozpisovať, určite sa objaví v tabuľke pod článkom. V celkovom poradí na prvých priečkach nastane zmena. Miro Labudík sa posunie už na druhé miesto za Lukáša Martinku. Po preteku sme dali kofolu a guláš. Naozaj to dobre padlo, pretože dnešný pretek v horúcom počasí bežcov poriadne vyžmýkal. Na vyhodnotenie sme nečakali, len sme si vypýtali výsledky. Tie sme dostali a tak Miro Letko ich čoskoro zapracuje do celkového poradia Slovenského pohára v behu do vrchu. Už o týždeň na nás čaká ďalšia etapa, ktorá je zároveň súčasťou Slovenského pohára a to Beh na Kľak. Jedná sa o nesmierne náročnú etapu s obrovským prevýšením a tak o zaujímavé súboje určite nebude núdza. Do tej doby sa majte krásne a „Nech Vám to behá“

Mojtínske vŕšky 2009